SME
Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky

Margarín

Mala to byť tajná zbraň Napoleona III. Francúzska armáda už nebola schopná platiť za drahé maslo a cisár sa obával, že jeho vojaci bez tuku zoslabnú. Potreboval lacnejšiu náhradu masla a francúzsky chemik mu ju nakoniec našiel. Nepomohla ...

Hippolyte Mege-Mouriés. FOTO - ARCHÍV

Mala to byť tajná zbraň Napoleona III. Francúzska armáda už nebola schopná platiť za drahé maslo a cisár sa obával, že jeho vojaci bez tuku zoslabnú. Potreboval lacnejšiu náhradu masla a francúzsky chemik mu ju nakoniec našiel. Nepomohla mu zvíťaziť nad Prusmi, ale na smrť vystrašila výrobcov masla. Pred 135 rokmi patentovali margarín.

Tuk sa stal v západnej Európe nedostatkovým tovarom. Potrebovali ho stroje i ľudia. Čas industrializácie bol v plnom prúde a počet obyvateľov rýchlo narastal. Zásoby sa stenčovali. Do miest prichádzali tisíce vidiečanov, aby si našli prácu. Keď si na obed vytiahli z tašky chlieb, museli ho jesť bez masla. Toho bolo v roku 1867 málo a bolo drahé.

Napoleon III. sa väčšmi než o ľud obával o svoju armádu, ktorá už na nákup masla nemala. A vojaci by bez dostatku tuku slabli. Preto oslovil francúzskeho lekárnika a chemika. Hippolyte Mege-Mouriés dostal od vládcu neľahkú úlohu. Mal vymyslieť produkt, ktorý bude chutiť ako maslo, nebude páchnuť, bude obsahovať tuk a hlavne - bude lacný. Francúz hľadal dva roky, kým vyrobil zmes hovädzieho loja a odstredeného mlieka.

Hovädzí loj bol v tom čase jediný známy tuk, ktorý mal pri izbovej teplote polotuhú konzistenciu podobnú maslu. Mege-Mouriés nebol prvý, kto loj použil, bol však prvý, kto k nemu pridal mlieko a dodal mu tak chuť a vôňu veľmi pripomínajúcu maslo.

"Nahradil vlastne mliečny tuk z masla iným zvieracím tukom a získal rozotierateľný a trvanlivý potravinový tuk," vysvetľuje dnes objav Gerhard Gnodke z nemeckého Margarínového inštitútu pre zdravú výživu v Bonne.

Konkurent masla dostal meno margarín. Jeho autor vtedy rovnako ako mnoho iných mylne veril, že všetky tuky a oleje obsahujú kyselinu margarovú, pomenovanú podľa gréckeho slova pre perlu - margaron. Dnes sa už vie, že v tukoch vôbec bežná nie je, ale margarín už svoje meno nezaprie.

Nová perla na trhu nemala jednoduchý nástup. Silná farmárska a mliekarenská loby spanikárila. Margarín bol o polovicu lacnejší než ich maslo. Domácim gazdinkám preto tvrdila, že margarín má "nepríjemnú chuť a je zdraviu škodlivý". Postarala sa o to, aby výrobcovia aj predajcovia margarínu potrebovali nákladnú licenciu a platili vysoké clo.

Podobnosť s maslom bola taká zjavná, že cisár Wilhelm dokonca vydal v roku 1897 prvý zákon o margaríne. Ten prikazoval nový produkt výrazne odlíšiť od masla.

"Bolo predpísané, že margarín musí byť od masla jasne oddelený a viditeľne označený svojím názvom. Vo väčších mestách s viac ako 5-tisíc obyvateľmi sa dokonca nesmel predávať v rovnakej miestnosti ako maslo," hovorí Gnodke. Názov margarín musel byť podčiarknutý hrubou červenou čiarou. Tak, aby nikto neprehliadol, že nekupuje maslo.

Napriek všetkému si margarín našiel svojich priaznivcov a od roku 1874 začal dobýjať Európu i Ameriku. Na prelome storočí sa ho len v Nemecku produkovalo 100-tisíc ton.

Záujem bol čoskoro taký veľký, že hovädzí loj nestačil. Ktovie, aká dlhá by bola životnosť margarínu, keby neprišiel ďalší historický objav: v roku 1902 nemecký chemik Wilhelm Normann zistil, že pomocou vodíka možno spevniť tekuté rastlinné oleje. Nový zdroj suroviny bol na svete a víťaznej ceste margarínu už nestálo nič v ceste.

Mege-Mouriés nestihol na svojom objave zarobiť, ako plánoval. Svoju výrobnú továreň musel zavrieť, keď vypukla nemecko-francúzska vojna. A tak predal výrobný postup bratom Jurgensovcom, obchodníkom s maslom z Holandska. Tí začali margarín onedlho vyrábať vo veľkom, našiel si konzumentov v Holandsku a Británii a v rastlinnej podobe nakoniec nadchol aj Spojené štáty. To už margarín obohatili vitamínmi A a D, takže chuťou a vzhľadom stále väčšmi pripomínal maslo.

Dnes už leží na pultoch supermarketov vedľa masla niekoľko druhov margarínu, nátierkový i na varenie. Viac než na cenu však lákajú reklamy zákazníkov na predstavu, že si ho ráno vyberiete z chladničky a hneď môžete natrieť na pečivo.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  5. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  10. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 47 742
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 498
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 13 455
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 375
  5. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 291
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 828
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 138
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 770
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 744
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 638
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nemeckí obyvatelia Smolníckej Huty. Nemci na Slovensko priniesli rozvoj remesiel, najmä baníctva.
Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak na našliapnuté do pekla.

Neprehliadnite tiež