SME
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Pompeje

"Bolo počuť nárek žien, plač detí a výkriky mužov. Niektorí sa báli smrti tak veľmi, že sa modlili, aby prišla. Mnohí sa upínali k bohom, ale ešte viac bolo tých, čo boli presvedčení, že bohov už niet a táto noc je poslednou nocou sveta." Očitý svedok ..

"Bolo počuť nárek žien, plač detí a výkriky mužov. Niektorí sa báli smrti tak veľmi, že sa modlili, aby prišla. Mnohí sa upínali k bohom, ale ešte viac bolo tých, čo boli presvedčení, že bohov už niet a táto noc je poslednou nocou sveta." Očitý svedok Plínius Mladší takto opísal po rokoch katastrofu Pompejí. Výbuch blízkej sopky Vezuv pochoval toto mesto pod vrstvu lávy a vulkanického kamenia. Zo zemského povrchu zmizli aj menšie mestá Herkulaneum a prístav Stabiae. Stalo sa to pred 1925 rokmi, 24. augusta 79 nášho letopočtu.

Už v časoch Rímskej ríše bola oblasť pri Neapolskom zálive známa svojou krásou a vľúdnym podnebím. Bohatí Rimania si v Pompejach, asi dvadsať kilometrov od Neapolu, stavali letné vily. 20-tisícové Pompeje prosperovali z obchodu s vínom, olivovým olejom a rybami. Preslávili sa výrobou mlynských kameňov, parfumov a oblečenia. Medzi obyvateľmi boli bohatí vlastníci pôdy, obchodníci, remeselníci a umelci. Vezuv prinášal úrodnú pôdu, vďaka ktorej sa obilie rodilo tri razy do roka. Nakoniec však priniesol mestu skazu.

Skryť Vypnúť reklamu

Výbuch z roku 79 nebol prvou pohromou Pompejí. Sedemnásť rokov predtým zasiahlo mesto zemetrasenie, ktoré zničilo veľa stavieb. Mnohé z nich ešte rekonštruovali. Otrasy pôdy neboli výnimočné, obyvatelia boli na ne zvyknutí. Keď sa zem znovu zatriasla 20. augusta, nikto nevedel, akú katastrofu predznamenáva.

Skaza sa začala 24. augusta popoludní. Na oblohe sa objavil obrovský nezvyčajný oblak. Vychádzal z vrcholu Vezuvu a postupne sa rozvetvoval. Plínius ho opísal ako oblak v tvare borovice. Úplne zatienil slnko, takže nastalo šero. Bol to sopečný dym, ktorý prinášal úlomky vulkanických hornín a popol. Dážď padal niekoľko hodín. Keďže vietor fúkal zo severovýchodu, dopadal smerom na juhozápad na Pompeje. Neapol bol ušetrený.

Sopečný dážď ešte skazu miest nespôsobil. Za obeť mu padlo niekoľko striech. Medzi ľuďmi sa šírila panika, ale nikto netušil, že ešte len príde k výbuchu, ktorý vyvrhne na zemský povrch magmu z útrob sopky. Záchranu hľadali tam, kde sa cítili najbezpečnejšie - vo svojich domovoch. Dnes už máme aj dôkazy o tom, že mnohí sa po pokuse o útek do svojich príbytkov vrátili.

Skryť Vypnúť reklamu

Definitívne zničenie prišlo krátko po polnoci. V záverečnej fáze už sopka strácala energiu, a tak namiesto chrlenia kameňov do vzduchu sa láva vyliala von. Lavína horúceho kamenia a roztavených hornín sa zosúvala po svahoch Vezuvu rýchlosťou približne 100 kilometrov za hodinu. Po štyroch minútach zasiahla Herkulaneum na úpätí hory. Obyvatelia utiekli na blízku pláž, kde plánovali prečkať noc. Zadusil ich horúci vzduch naplnený sírou.

V Pompejách sa láva zastavila na severnom múre mestských hradieb. Ten však dlho neodolal, lávy bolo po chvíli toľko, že sa preliala cez hradby a mesto pochovala. Vnútri hradieb zomrelo asi 2-tisíc ľudí, ďalšie tisíce zahynuli pri zúfalom pokuse o útek. Spolu s dvoma menšími mestami pochoval Vezuv približne 16-tisíc obyvateľov ríše.

Skryť Vypnúť reklamu

Plínius Mladší opísal vo svojich listoch historikovi Tacitovi činy svojho strýka, rímskeho spisovateľa Plínia Staršieho. Ten bol úradníkom a veliteľom flotily v blízkej Misene. Popoludní 24. augusta sa vydal loďou na pomoc ohrozeným mestám. Flotila stihla odviezť z Pompejí množstvo ľudí. Plínia priviedli okolnosti do Stabií. Tu plánoval nalodiť niekoľko občanov. Pri schádzaní do prístavu si chránili hlavy pred sopečným dažďom vankúšmi. Na mori sa však už vtedy vzdúvali obrovské vlny - plavba bola nemožná. Vrátili sa do mesta. Plínius chcel ľudí upokojiť, preto si prvý ľahol spať v nádeji, že do rána sa všetko skončí. V noci ich však všetkých našla smrť.

Katastrofa bola darom pre archeológov. Láva mesto dokonale zakonzervovala, takže sa takmer kompletne zachovalo v stave z roku 79. Odhaľovanie Pompejí sa začalo už v 16. storočí, systematický výskum od roku 1806. Pred svetom sa tak opäť zjavili paláce s nádhernými freskami, chrámy, amfiteáter pre 20-tisíc divákov, obchody, ulice a námestia. Mesto malo prepracovaný akvadukt, pitná voda prichádzala do fontán a mestskému patriciátu aj priamo do jeho palácov. Našli sa aj odtlačky ľudských tiel zrkadliace posledné okamihy života niektorých obyvateľov. Pompeje sú dnes zrejme najnavštevovanejšou archeologickou lokalitou na svete.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 479
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 988
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 247
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 390
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 750
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 055
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 997
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 069
  9. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 9 901
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 893
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Staroveký Rím

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Sopky, Pompeje, Taliansko, Vezuv
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Za prvé dva dni sa prišlo dať otestovať 120-tisíc ľudí (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 40 801. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 159 obetí.

Ilustračná fotografia.
Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Vďaka patrí zodpovedným, ale to najťažšie nás len čaká

V tieto dni neplatia kategórie politickej odmeny alebo odplaty.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Oravčanov hanili za svadby, teraz sú vzorom. A poďakujte vojakom, znelo z každej dediny

Celoštátne testovanie ohrozuje neistá ochota zdravotníkov.

Rad v Donom Kubíne pred mestským kultúrnym strediskom o 8:55 h.

Prvá západná krajina, ktorá sa pokúša plošne testovať, píšu o Slovensku

Netreba odhaliť každého pozitívneho, vysvetľuje odborník.

Odberové miesto v dolnokubínskej nemocnici.

Neprehliadnite tiež