SME
Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky

Semperova opera

Je to jeden z najkrajších operných domov na svete a jeden z najnavštevovanejších v Nemecku. Kto chce ísť do Semperovej opery v Drážďanoch, musí si lístky rezervovať šesť mesiacov dopredu. Dvojposchodová podkovovitá stavba s impozantným zovňajškom, skvelou

akustikou a sochárskymi klenotmi vnútri najprv vyhorela, počas vojny ju zbombardovali a pred dvoma rokmi ju zaplavilo Labe. Všetky pohromy prežila. Tá prvá ju postihla pred 135 rokmi, 21. septembra 1869.

Operu poznali v Drážďanoch dávno predtým, než sa Semperova opera začala vôbec stavať. Už koncom 16. storočia tu kúpeľná saská kapela ponúkala operné predstavenia. Hrávalo sa v halách, palácoch, pavilónoch či záhradách kráľovského dvora. Veľké predstavenia museli byť pod holým nebom, pred drevenou fasádou zámku Zwinger. Žiadna iná budova by taký nával hostí nezvládla.

Prvú veľkú operu si obyvatelia Drážďan vypočuli v roku 1662 a všetkým bolo jasné, že to, čo im chýba k dokonalému zážitku, je reprezentatívna budova. Neďaleko dnešného miesta Semperovej opery vyrástol za mimoriadne krátky čas - jeden rok veľký operný dom. Jeho staviteľ J. A. Haase s ním do Drážďan priniesol aj taliansky štýl. Neskôr, v roku 1755 vyrástlo ďalšie divadlo, ktoré dostalo meno Malé dvorné divadlo. To preto, aby ho ľudia vedeli odlíšiť od jeho veľkého predchodcu. Repertoár si však rozhodne prívlastok malý nezaslúžil: uviedli Mozartove a Wagnerove diela. Orchester viedol Carl Maria Weber, ktorý v Drážďanoch ostal až do svojej smrti. Nemecká opera začala konkurovať talianskej.

Skryť Vypnúť reklamu

Bol čas na veľkolepý hudobný stánok. V roku 1838 ho začal stavať Gottfried Semper. Vyštudovaný architekt pochádzal z majetnej hamburskej rodiny. Za pätnásť rokov, ktoré v Drážďanoch strávil, vybudoval niekoľko architektonických skvostov. Okrem prvého kráľovského dvorného divadla (prvá Semperova opera), ešte obrazáreň (Semperova galéria) a drážďanskú synagógu.

Prvé kráľovské dvorné divadlo preslávila Semperova rotunda v talianskom renesačnom štýle a vyniesla ho medzi najkrajšie európske divadlá. Otvorili ho 12. apríla 1841. Richard Wagner sa v nasledujúcich rokoch so striedavými úspechmi snažil dať v tomto divadle nemeckej klasike väčší priestor.

V máji 1849 prišla opera o dvoch významných ľudí. Povstanie, ktoré v tom čase zachvátilo viaceré európske mestá, pruská a saská armáda krvavo potlačili. Semper a Wagner, ktorí sa postavili na stranu povstalcov, museli z Drážďan utiecť.

Skryť Vypnúť reklamu

O dvadsať rokov neskôr sa história prvej Semperovej opery skončila v plameňoch. Zavinili to divadelní robotníci, ktorí na povale divadla veľmi neopatrne narábali s lustrom. Budova v roku 1869 vyhorela do tla.

Obyvatelia Drážďan sa zo straty rýchlo otriasli. Už o šesť týždňov neskôr stála na zhorenisku provizórna drevená budova a o tri roky neskôr sa začalo stavať druhé kráľovské dvorné divadlo.

Stavebné práce dostal na starosť opäť Semper. A to napriek tomu, že do Drážďan stále nemohol prísť. Na prosby obyvateľov Drážďan novú operu navrhol a z diaľky na ňu dohliadal. Do Drážďan poslal svojho syna Manfreda. Nová opera bola väčšia a v neorenesančnom štýle. Mnohé znaky jej predchodkyne v nej ožili.

Prvá Semperova opera stála 31 rokov, než ľahla popolom. Druhá vydržala 67 rokov. Vo februári 1945 ju zbombardovali spojenecké lietadlá. Mala za sebou 170 premiér a plejádu vynikajúcich umelcov, ktorých odchovala vo svojom ansámbli. Po vojne z nej ostali len vonkajšie múry a niekoľko sôch.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj tak mala šťastie v nešťastí. Nepatrila k tým historickým budovám, ktorých ruiny bombardovaním celkom zrovnali so zemou. Už v roku 1952 zabezpečili vonkajšiu fasádu, vďaka čomu bolo možné operu neskôr zrekonštruovať. Zmodernizovali javisko, počet sedadiel pre divákov zredukovali na 1300 miest, pribudli skúšobné javiská, prezliekarne, kancelárie pre administratívu a reštaurácia.

Zatiaľ posledná pohroma čakala na svetoznámu operu v roku 2002. Rozbesnené Labe ju vtedy zalialo do výšky osem metrov. Suterén, schody i technika boli poškodené. Storočná voda napáchala škody za 25 miliónov eur. Aj tej Semperovo dielo odolalo. Už po troch mesiacoch začalo znovu fungovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  2. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  5. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 47 670
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 515
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 13 397
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 393
  5. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 346
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 854
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 174
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 809
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 766
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 658
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Nemecko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nemeckí obyvatelia Smolníckej Huty. Nemci na Slovensko priniesli rozvoj remesiel, najmä baníctva.

Británia zrejme zruší karanténu pre Slovákov, keď ju zaradíme medzi bezpečné krajiny

Počet chorých máme stále lepší ako Česi, či Chorváti, aj tak ich Briti zvýhodnili.

Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak na našliapnuté do pekla.

Sarajevo.

Neprehliadnite tiež