Fermi dostal svoju známku, jeho meno nesie stý prvok periodickej sústavy aj naväčšie stredisko výskumu elementárnych častíc v USA. FOTO - ARCHÍV |
Ľudia a udalostiMladý Enrico Fermi raz písal v škole prácu na tému čo sa robí zo železa. Jeho esej vraj obsahovala jedinú vetu: "Zo železa sa robia aj postele." Veľký fyzik, ktorý pripravil a riadil prvý úspešný pokus pri skrotení jadrovej energie, bol stručný aj na konci života. Jeho priateľ Eugen Wigner spomínal, ako smrteľne chorý Enrico povedal: "Dúfam, že to nebude trvať dlho." Netrvalo. 53-ročný Fermi zomrel na rakovinu desať dní potom, 29. novembra 1954, pred 50 rokmi.
Pochádzal z Ríma. V detstve ho zaujímali prírodné vedy, spolu s dvoma bratmi konštruoval motory a elektrické hračky. Neuveriteľne rýchlo strávil ohromné množstvo informácií. Už na gymnáziu aj na univerzite v Pise prevyšoval svojich učiteľov. Niektorým vraj dokonca vysvetľoval všeobecnú teóriu relativity.
V roku 1927 ho vymenovali za profesora teoretickej fyziky na Rímskej univerzite. Udelenie Nobelovej ceny v roku 1938 jeho rodina využila ako príležitosť utiecť pred Mussolinim (manželka Laura bola židovka).
Fermi bol jedným z posledných šikovných experimentátorov a súčasne výnimočných teoretikov v jednej osobe. Jeho meno nesie stý prvok periodickej sústavy aj najväčšie stredisko výskumu elementárnych častíc v USA.
Vedci poznajú Fermiho-Diracovu štatistiku. Je po ňom pomenovaná jednotka užívaná v jadrovej fyzike. Známy je tiež Fermiho paradox, týkajúci sa existencie mimozemských civilizácií; ak sme sa s nimi teoreticky mali už dávno stretnúť, kde, do čerta, sú?
Svet si však tohto geniálneho muža pamätá ako vedca, ktorý ako prvý spustil riadenú jadrovú reakciu. Prebehla 2. decembra 1942 na krytom futbalovom ihrisku pod západnou tribúnou štadióna Chicagskej univerzity. Hranatý reaktor sa skladal z 18 ton grafitových tehál, čistého uránu a kadmiových tyčí, ktoré mali reakciu spomaľovať. Reaktor nevyzeral ako niečo, čo má vstúpiť do dejín. Vedci a robotníci pri jeho stavbe nemali ani poriadne plány, tie sa rodili až na mieste. Ako spomína manželka Laura v knihe Atómy v rodine, pri stavbe reaktora všetci ľudia sčerneli od grafitového prachu, ktorý pokrýval celé okolie. Na vrchol stavby sa tesne pred pokusom vyškriabali traja mladí ľudia, ktorí dostali názov parta samovrahov. Ak by sa reakcia vedcom vymkla z rúk, mali do reaktora naliať roztok kadmiovej soli, ktorá by ho uhasila.
Všetko však prebehlo podľa Fermiho výpočtov. Eugene Wigner na záver pokusu šéfa tímu symbolicky obdaroval fľašou talianskeho chianti. Po tom, čo si všetci pripili, podpísali sa na slamený obal fľaše. Je to jediný autentický zoznam ľudí prítomných pri historickom okamihu. Išlo, samozrejme, o utajený vojenský projekt.
Po chicagskom úspechu nasledovala účasť na projekte Manhattan v Los Alamos, kde sa rodila jadrová bomba, a ktorý viedol Robert Oppenheimer. Ako jeden z najcennejších vedcov Fermi dostal osobného ochrancu.
Bol vedúcim oddelenia F (Fermi), kde robil aj Edward Teller, neskorší otec oveľa ničivejšej vodíkovej bomby. Fermi si Tellera obľúbil, obdivoval ho pre jeho obrovskú predstavivosť. Pretože však bol Teller o sedem rokov mladší, Fermi mu hovorieval "ten mladík". Ešte v Ríme s ním vyhrával zápasy v stolnom tenise a raz ho aj s manželkou vylákal na jednu zo svojich obľúbených vysokohorských túr až do Mexika.
Ani vo vážnych časoch neprestával byť Fermi samým sebou, otcom rodiny, občas trochu roztržitým, ale vždy zodpovedným. Bol normálnym človekom, ako sám hovoril. Žiaľ, len doba, v ktorej žil, nebola normálna.
Autor: MICHAL AČ