SME
Pondelok, 20. september, 2021 | Meniny má Ľuboslav(a)KrížovkyKrížovky

Pripojenie Sárska k Nemecku

Ľudia a udalosti Za posledných 200 rokov zmenilo Sársko svoju národnosť osemkrát. Územie na francúzsko-nemeckom pomedzí hádzali dejiny raz na jednu, raz na druhú stranu. Oblasť pomenovaná podľa rieky Sáry mala niekoľko pánov - v desiatom storočí patrila

Hitler vstúpil víťazoslavne do Sárska 1. marca 1935. FOTO - ARCHÍV

Za posledných 200 rokov zmenilo Sársko svoju národnosť osemkrát. Územie na francúzsko-nemeckom pomedzí hádzali dejiny raz na jednu, raz na druhú stranu. Oblasť pomenovaná podľa rieky Sáry mala niekoľko pánov - v desiatom storočí patrila k rímsko-nemeckej ríši, v šestnástom k Lotrinsku, v osemnástom ho Napoleon pripojil k Francúzsku, aby sa v devätnástom vrátilo k Prusku a neskôr k Nemeckému cisárstvu. Pre mocipánov bolo Sársko príliš cenné - ťažilo sa tu uhlie a darilo sa priemyslu. No zakaždým, keď sa mali rozhodnúť samotní Sárčania, bola odpoveď jednoznačná. Sme Nemci a chceme patriť k Nemecku. Prvýkrát to vyslovili v referende 13. januára 1935, pred 70. rokmi.

Vlastným pánom sa Sársko stalo až 10. januára 1920. Vtedy do platnosti vstúpil článok 49. Versaillskej zmluvy. Oficiálne to bola samostatná krajina, ale politicky pod správou Spoločnosti národov a ekonomicky pod vplyvom Francúzska. To si totiž vo Versailles vymohlo uhoľné bane a železnice, najväčšie sárske bohatstvo ako odškodné za vojnové škody. Sárčania dostali čas 15 rokov, aby sa v referende rozhodli, kam chcú patriť.

Z čisto ekonomického pohľadu francúzske opraty Sársku svedčili. Vytvorením akejsi colnej únie sa miestna ekonomika preorientovala z nemeckého na francúzsky trh a prechod na francúzsky frank od júna 1923 ušetril Sárčanom tvrdé sociálne vplyvy, ktoré po hyperinflácii prežilo Nemecko.

Vplyv Francúzska v politike, hospodárstve i kultúre však väčšina miestnych vnímala ako provokáciu. Dávno pred referendom v roku 1935 si tak zodpovedali otázku, kam patria. A až do nástupu Adolfa Hitlera k moci v tom mali jasno. Cítili sa Nemcami a chceli patriť ku svojej skutočnej vlasti.

Rozdelil ich až nový ríšsky kancelár, ktorý sa v roku 1933 dostal k moci. Na jednej strane barikády sa zhŕkli vyhlásení antifašisti, ktorí chceli zachovať súčasný stav krajiny až do chvíle, kým sa nepodarí poraziť nacistický režim. Až potom chceli rozhodovať o príslušnosti Sárska. V lete 1934 preto vytvorili Jednotný front, kam patrili aj sociálni demokrati, komunisti a časť katolíkov. Všetci dúfali, že sa im na rieke Sáre ako prvým podarí poraziť Hitlera.

Proti nim stáli tí, ktorí chceli pripojenie k Nemecku už za Hitlerovej vlády. Z veľkej časti ich podporovala cirkev, ktorá zdôrazňovala lásku k vlasti, iní celkom otvorene nechceli prepásť rozkvet nového Nemecka. Vytvorili Nemecký front, ktorý ľudí presviedčal, aby hlasovali za Nemecko. Kto nechcel, bol zradca.

Výsledok bol zdrvujúci. Viac ako 90 percent Sárčanov rozhodlo o pripojení k Nemecku. Adolf Hitler slávil svoj prvý zahraničnopolitický úspech a slobodné rozhodnutie Sárska náležite politicky využil na vlastnú reklamu.

Kým tretia ríša, ktorá oficiálne prebrala správu nad Sárskom 1. marca 1935, slávila úspech, pre mnohých obyvateľov Sárska sa začala nočná mora. Bezprostredne po zverejnení výsledkov referenda emigrovalo asi osemtisíc ľudí. Mnohí z nich však neutiekli úplne. Skončili vo väzení, keď Hitler neskôr obsadil Francúzsko.

Tí, ktorí mali viac šťastia, sa počas druhej svetovej vojny postavili proti Hitlerovi. Vrelo to aj vnútri Sárska - nespokojní boli sociálni demokrati, komunisti i odbory. Po poklese miezd a zvýšení daní vstúpili začiatkom roku 1937 do štrajku tí, ktorí často prechádzali cez hranice. Cítili sa poškodení nevýhodnými pravidlami ríše pri výmene devíz.

Tisíce Sárčanov tak okúsilo praktiky gestapa, stovky sa dostali do koncentračných táborov a nikdy sa už nevrátili späť. Vo februári 1937 popravili prvých antifašistov.

Len Židia to mali na tomto území o čosi ľahšie, prenasledovanie sa tu začalo neskôr než v iných častiach krajiny. Židov zo Sárska chránili až do roku 1936 medzinárodné garancie, no krištáľová noc z 9. na 10. novembra už Sársko neobišla: aj tu fašisti podpálili synagógy, Židov odvliekli do koncentračných táborov a plienili ich domy.

Po druhej svetovej vojne začalo Sársko svoj vlastný boj od začiatku. Stalo sa súčasťou francúzskej okupačnej zóny a Paríž sa desať rokov snažil pripútať si výnosný štát politicky i ekonomicky. V roku 1955 Sárčania rozhodovali o svojej budúcnosti v referende druhýkrát - a definitívne. Stali sa súčasťou západného Nemecka ako jedna z najmenších spolkových krajín.

Stalo sa tak na základe článku 23 základného zákona Spolkovej republiky Nemecko, čo bol dôležitý precedens pre neskoršie pripojenie komunistickej NDR.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  2. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  3. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  4. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  5. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  6. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  7. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  9. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  10. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  1. BLoKK: Z nevyužitých kancelárií v centre štýlové bývanie
  2. Aj panelák môže byť Smart
  3. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  4. Pri uzatváraní PZP už nedominuje január
  5. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  6. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  7. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  8. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  10. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 8 994
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 8 259
  3. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 5 516
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 318
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 511
  6. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 3 019
  7. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 849
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 456
  9. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte 1 705
  10. Kanceláriám ešte neodzvonilo 1 573
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Novinárka Monika Tódová.

Písali o svedkovi Petrovi Tóthovi.


2 h
Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová

Trestné oznámenie podal Peter Tóth, ktorý sledoval novinárov pre Kočnera.


6m
Z 23 ľudí s covidom na Jednotkách intenzívnej starostlivosti je len jeden zaočkovaný.

Do piatka pre covid skončilo v nemocniciach 283 pacientov.


17. sep

Neprehliadnite tiež

Skryť Zatvoriť reklamu