SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Pripojenie Sárska k Nemecku

Ľudia a udalosti Za posledných 200 rokov zmenilo Sársko svoju národnosť osemkrát. Územie na francúzsko-nemeckom pomedzí hádzali dejiny raz na jednu, raz na druhú stranu. Oblasť pomenovaná podľa rieky Sáry mala niekoľko pánov - v desiatom storočí patrila

Hitler vstúpil víťazoslavne do Sárska 1. marca 1935. FOTO - ARCHÍV

Za posledných 200 rokov zmenilo Sársko svoju národnosť osemkrát. Územie na francúzsko-nemeckom pomedzí hádzali dejiny raz na jednu, raz na druhú stranu. Oblasť pomenovaná podľa rieky Sáry mala niekoľko pánov - v desiatom storočí patrila k rímsko-nemeckej ríši, v šestnástom k Lotrinsku, v osemnástom ho Napoleon pripojil k Francúzsku, aby sa v devätnástom vrátilo k Prusku a neskôr k Nemeckému cisárstvu. Pre mocipánov bolo Sársko príliš cenné - ťažilo sa tu uhlie a darilo sa priemyslu. No zakaždým, keď sa mali rozhodnúť samotní Sárčania, bola odpoveď jednoznačná. Sme Nemci a chceme patriť k Nemecku. Prvýkrát to vyslovili v referende 13. januára 1935, pred 70. rokmi.

Vlastným pánom sa Sársko stalo až 10. januára 1920. Vtedy do platnosti vstúpil článok 49. Versaillskej zmluvy. Oficiálne to bola samostatná krajina, ale politicky pod správou Spoločnosti národov a ekonomicky pod vplyvom Francúzska. To si totiž vo Versailles vymohlo uhoľné bane a železnice, najväčšie sárske bohatstvo ako odškodné za vojnové škody. Sárčania dostali čas 15 rokov, aby sa v referende rozhodli, kam chcú patriť.

Z čisto ekonomického pohľadu francúzske opraty Sársku svedčili. Vytvorením akejsi colnej únie sa miestna ekonomika preorientovala z nemeckého na francúzsky trh a prechod na francúzsky frank od júna 1923 ušetril Sárčanom tvrdé sociálne vplyvy, ktoré po hyperinflácii prežilo Nemecko.

Vplyv Francúzska v politike, hospodárstve i kultúre však väčšina miestnych vnímala ako provokáciu. Dávno pred referendom v roku 1935 si tak zodpovedali otázku, kam patria. A až do nástupu Adolfa Hitlera k moci v tom mali jasno. Cítili sa Nemcami a chceli patriť ku svojej skutočnej vlasti.

Rozdelil ich až nový ríšsky kancelár, ktorý sa v roku 1933 dostal k moci. Na jednej strane barikády sa zhŕkli vyhlásení antifašisti, ktorí chceli zachovať súčasný stav krajiny až do chvíle, kým sa nepodarí poraziť nacistický režim. Až potom chceli rozhodovať o príslušnosti Sárska. V lete 1934 preto vytvorili Jednotný front, kam patrili aj sociálni demokrati, komunisti a časť katolíkov. Všetci dúfali, že sa im na rieke Sáre ako prvým podarí poraziť Hitlera.

Proti nim stáli tí, ktorí chceli pripojenie k Nemecku už za Hitlerovej vlády. Z veľkej časti ich podporovala cirkev, ktorá zdôrazňovala lásku k vlasti, iní celkom otvorene nechceli prepásť rozkvet nového Nemecka. Vytvorili Nemecký front, ktorý ľudí presviedčal, aby hlasovali za Nemecko. Kto nechcel, bol zradca.

Výsledok bol zdrvujúci. Viac ako 90 percent Sárčanov rozhodlo o pripojení k Nemecku. Adolf Hitler slávil svoj prvý zahraničnopolitický úspech a slobodné rozhodnutie Sárska náležite politicky využil na vlastnú reklamu.

Kým tretia ríša, ktorá oficiálne prebrala správu nad Sárskom 1. marca 1935, slávila úspech, pre mnohých obyvateľov Sárska sa začala nočná mora. Bezprostredne po zverejnení výsledkov referenda emigrovalo asi osemtisíc ľudí. Mnohí z nich však neutiekli úplne. Skončili vo väzení, keď Hitler neskôr obsadil Francúzsko.

Tí, ktorí mali viac šťastia, sa počas druhej svetovej vojny postavili proti Hitlerovi. Vrelo to aj vnútri Sárska - nespokojní boli sociálni demokrati, komunisti i odbory. Po poklese miezd a zvýšení daní vstúpili začiatkom roku 1937 do štrajku tí, ktorí často prechádzali cez hranice. Cítili sa poškodení nevýhodnými pravidlami ríše pri výmene devíz.

Tisíce Sárčanov tak okúsilo praktiky gestapa, stovky sa dostali do koncentračných táborov a nikdy sa už nevrátili späť. Vo februári 1937 popravili prvých antifašistov.

Len Židia to mali na tomto území o čosi ľahšie, prenasledovanie sa tu začalo neskôr než v iných častiach krajiny. Židov zo Sárska chránili až do roku 1936 medzinárodné garancie, no krištáľová noc z 9. na 10. novembra už Sársko neobišla: aj tu fašisti podpálili synagógy, Židov odvliekli do koncentračných táborov a plienili ich domy.

Po druhej svetovej vojne začalo Sársko svoj vlastný boj od začiatku. Stalo sa súčasťou francúzskej okupačnej zóny a Paríž sa desať rokov snažil pripútať si výnosný štát politicky i ekonomicky. V roku 1955 Sárčania rozhodovali o svojej budúcnosti v referende druhýkrát - a definitívne. Stali sa súčasťou západného Nemecka ako jedna z najmenších spolkových krajín.

Stalo sa tak na základe článku 23 základného zákona Spolkovej republiky Nemecko, čo bol dôležitý precedens pre neskoršie pripojenie komunistickej NDR.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 35 326
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 34 255
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 190
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 483
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 102
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 204
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 717
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 414
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 339
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 350
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Nemecko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Žlté vesty
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Poukazovanie na akúsi „kritickú infraštruktúru“ je kastovou verziou rakúsko-uhorského dedičstva.

20. jan
Minister zdravotníctva Marek Krajčí.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 233-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 894 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

11 h
Petra Vlhová.

V zjazde obhájila svoj najlepší výsledok.

1 h

Neprehliadnite tiež