SME
Štvrtok, 9. december, 2021 | Meniny má IzabelaKrížovkyKrížovky

Osvienčim

Jakov Gelfandbein si dnes ako každý rok 27. januára naleje vodku, upečie toast a bude spomínať. Na rozlámané vráta, z ktorých pomaly na svetlo vychádzali dožívajúci kostlivci a hádzali sa mu okolo krku. Dvadsiatehosiedmeho januára 1945 ...

Jakov Gelfandbein si dnes ako každý rok 27. januára naleje vodku, upečie hrianku a bude spomínať. Na rozlámané vráta, z ktorých pomaly na svetlo vychádzali dožívajúci kostlivci a hádzali sa mu okolo krku.

Dvadsiatehosiedmeho januára 1945 mal Jakov 23 rokov. Bol sovietsky vojak a Žid. Vedel, že mohol byť jedným z tých, čo mu bozkávali ruky za dve lyžice bujónu. Viac nevládali zjesť. Prišiel s vojakmi, čo oslobodili Osvienčim. Prišli príliš neskoro: v tábore bolo už len sedemtisíc ľudí, ktorí sa nevládali vydať na pochod smrti, a tak ich tam dozorcovia nechali zomrieť od hladu a zimy. Videl, čo sa nepodarilo nacistom pred postupujúcou Červenou armádou zničiť: plynové komory, baraky, 350-tisíc kusov pánskych oblekov, 870-tisíc dámskych šiat, desaťtisíce párov topánok a tisíce vriec plných vlasov. Videl aj zubné a ortopedické protézy a šábesový obrus, aký mala doma aj jeho mama. Na ten nikdy nezabudne. Jakov Gelfandbein je jedným z posledných pamätníkov oslobodenia továrne smrti - Osvienčimu. Vstúpil tam pred 60. rokmi.

Nemci vedeli, že Osvienčim padne. Sovieti už držali Varšavu a pokračovali ďalej na západ. Asi 15. januára prišiel rozkaz totálne zlikvidovať tri hlavné osvienčimské tábory a ich satelity.

Už od leta 1944 presúvali práceschopných väzňov do Nemecka. Pálili sa dokumenty, osobné veci väzňov, likvidovali sa "sprchy", baraky, dielne aj plynové komory. Preč museli aj ľudia, čo prežili. Na pochod do táborov v Nemecku sa vydalo 56-tisíc mužov a žien. Väčšina z nich tam nikdy neprišla.

Kým dozorcovia opustili tábor, 600 ľudí ešte postrieľali. Ostatní tam čakali na pomalú smrť. Sovietov, ktorí do tábora vstúpili, už takmer nevnímali. Silnejší sa ešte vládali radovať a zmätene rozprávať. Na otázky však zväčša odpovedali: neviem, nepamätám si, nechcem o tom hovoriť.

Hlavne deti sa tešili, že vidia nových ľudí. Vojakov objímali, brali si od nich dolepené sladkosti. "Potrebovali sme ich objať: keď ste boli tak dlho sami, ocenili ste, že sa môžete dotknúť niekoho, kto bol taký živý," povedala výskumníkom z jeruzalemského múzea Yad Vašem Eva Mozes Kor. Keď prišli vojaci mala desať rokov.

Nie vždy sa však Sovieti správali slušne. Viacero väzenkýň vypovedalo, že vojaci ich znásilnili. Objavili sa aj správy, že kradli osobný majetok väzňov, ktorý sa Nemcom nepodarilo odniesť.

Mnohí z tých, ktorí prežili oslobodenie, však dlho nežili. Zomreli na infekčné choroby alebo jednoducho na to, že sa veľa najedli. Niekoľko desiatok spáchalo samovraždu, či skončilo na psychiatrii.

Takmer 200-tisíc ľudí, ktorí prešli Osvienčimom, prežilo. Tí, čo sa dokázali zaradiť do života, si založili rodiny, pracovali a snažili sa zabudnúť. Často až po rokoch sa ich vnúčatá dozvedeli, čo prežili a kto vlastne sú. Mnohým sa rozviazal jazyk až pred kamerami projektu Oral History. Až vtedy prišla katarzia.

Rozhodnutie zriadiť koncentračný tábor v bývalých kasárňach poľskej armády padlo v roku 1940. Už v máji tam poslali prvých väzňov, vtedy "len" na prácu pre nemecký vojenský priemysel. O rok neskôr začali splyňovať a vznikol tábor Auschwitz - Birkenau (známy ako Auschwitz II) - tam sa masovo zabíjalo. V roku 1942 sa už otvorene hovorilo o konečnom riešení "židovskej otázky" a začalo sa vraždenie ako na bežiacom páse.

Pribúdali nové krematóriá aj šialené experimenty doktora Mengeleho s dvojičkami a trpaslíkmi či Carla Clauberga so sterilizovaním hlavne židovských a rómskych žien. Všetko pomaly spelo k zániku: umierali ľudia, ale vymieral aj celý národ (Židia tvorili 90 percent 1,5 milióna obetí koncentráku) a jeho duša. Zúfalí ľudia kradli, predávali svoje dcéry nacistom a prestávali veriť v Boha. Iní, naopak, veriť začali: pred plynovými komorami s cynickým nápisom "Čistota oslobodzuje" sa nemodlili len rabíni, ale aj ateistickí intelektuáli.

Občas sa niekto odhodlal na vzburu či útek. Väčšinou sa to skončilo smrťou. Utečení väzni o tom, čo sa stalo, hovorili. Spojenci vedeli, čo Nemci páchajú v koncentrákoch už na jar 1944. Nezakročili, mohli pritom zachrániť životy minimálne maďarských Židov.

Osvienčimu vládol do roku 1943 Rudolf Höss: poctivý člen nacistickej strany a dobrý úradník. Večer, keď sa vracal z "práce" sa hral so svojimi piatimi deťmi a zapisoval si do denníka, aké sú rozkošné. On to všetko roztočil a hovoril, že len vykonával príkazy. Potom tábor "riadili" Artur Leibenhenschel a Richard Baer.

Höss sa do tábora vrátil v máji 1944, aby urýchlil likvidáciu Židov z Maďarska. Šestnásteho apríla 1947 ho obesili pred vchodom do Osvienčimu.

Na trest smrti za Osvienčim odsúdili 23 ľudí, 750 odsúdili na tresty väzenia, nie všetci tam však skončili.

Na snímke z januára 1945 nacistický koncentračný tábor v poľskom Osvienčime, ktorý oslobodili vojaci Červenej armády 27.januára 1945. FOTO TASR/AP


Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes?
  2. Najdôveryhodnejší na Slovensku! Päťnásobný úspech pre Tesco
  3. PPA CONTROLL: Zamestnanecká privatizácia štartom úspešnej éry
  4. Uhlíková stopa výrobku? Vyžiada si ju zákazník aj regulátor
  5. Konope lieči veľa chorôb. Nebojte sa ho, dbajte však na kvalitu
  6. V Mecome sa nosili rúška už dávno pred Covidom
  7. Hyundai očakáva Generáciu Jeden
  8. Ako sa obliekať štýlovo a zároveň udržateľne?
  9. Zapojte sa do vianočnej súťaže o luxusné ceny
  10. Panta Rhei má najväčšie zásoby, Vianoce bez knihy nehrozia
  1. Nezaočkovaní odmietajú umelú pľúcnu ventiláciu
  2. Vianoce v O2 nekončia, práve naopak, začína Dobroadvent
  3. Slováci si radi vychutnávajú jedlo v spoločnosti blízkych
  4. AAA AUTO zajtra otvorí pobočky s ponukou vyše 5 000 áut
  5. Reinoo chce na Vlčincoch postaviť 750 nových parkovacích miest
  6. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  7. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  8. Dôchodkovým fondom UNIQA sa výborne darí aj napriek pandémii
  9. Hyundai očakáva Generáciu Jeden
  10. Developer predstavuje víziu zelenej Petržalky bez áut
  1. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 10 530
  2. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 9 870
  3. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 7 462
  4. Kto sú páni slovenskej zimy? Niektorí z nich sa ukrývajú 6 506
  5. Konope lieči veľa chorôb. Nebojte sa ho, dbajte však na kvalitu 6 117
  6. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 5 364
  7. Nový cestovný železničný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 3 656
  8. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 3 565
  9. PUR pena či minerálna vlna: ktorou zatepliť šikmú strechu? 3 001
  10. V Mecome sa nosili rúška už dávno pred Covidom 2 491
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Miroslav Výboh (vpravo).

Fotka je na fanúšikovskom účte jazdca F1 Charlesa Leclerca.


a 1 ďalší 3 h

Neprehliadnite tiež

Skryť Zatvoriť reklamu