SME
Streda, 8. júl, 2020 | Meniny má IvanKrížovkyKrížovky

Peroutka Ferdinand

Českého novinára a spisovateľa Ferdinanda Peroutku považujú popri Karlovi Havlíčkovi Borovskom za najvýznamnejšieho predstaviteľa českej demokratickej žurnalistiky. Oboch spájajú dôsledné demokratické postoje, triezve, kritické uvažovanie ...

FOTO - ARCHÍV

Českého novinára a spisovateľa Ferdinanda Peroutku považujú popri Karlovi Havlíčkovi Borovskom za najvýznamnejšieho predstaviteľa českej demokratickej žurnalistiky. Oboch spájajú dôsledné demokratické postoje, triezve, kritické uvažovanie či skvelý štýl, sarkazmus a schopnosť presne, výstižne formulovať svoje postoje. Podobne ako Havlíček mal aj Peroutka umelecké ambície a dúfal, že si ho budúcnosť bude pamätať najmä ako spisovateľa a dramatika. Novinárčinu bral ako "odskok", prechodnú či doplnkovú záležitosť. Stal sa však na desaťročia najpilnejším a najváženejším komentátorom domáceho diania. Na výročie jeho narodenia udeľujú najznámejšiu českú novinársku cenu. Peroutka sa narodil 6. februára 1895, pred 110 rokmi.

Do novín začal písať už po maturite. Po prvej svetovej vojne sa v roku 1919 stal šéfredaktorom liberálneho časopisu Tribuna, v ktorom vynikol glosami o českej národnej povahe a českom myslení.

Polemizoval v nich s masarykovskou tézou či skôr mýtom, podľa ktorej je zmyslom a hlavnou ideou českých dejín reformácia a demokratická tradícia, tiahnuca sa od Husa cez Komenského až k demokratickému Československu. "Nie je pravda, že sme deti statočných husitov a pracovitých obrodencov, lebo naši otcovia a dedovia volali ešte pred pár rokmi Nazdar! cisárovi Františkovi Jozefovi," písal naopak Peroutka.

Jeho hviezdne obdobie sa začalo po odchode z Tribuny. Masaryk, vtedy už prezident Československej republiky, si mladého ani nie tridsaťročného novinára zavolal a zo svojich zvláštnych fondov mu dal jeden milión korún na založenie vlastného týždenníka. Prvé číslo kultúrnej politickej revue nazvanej Přítomnost vyšlo v januári 1924 a vychádzala až do jej zákazu nacistami (potom, čo Peroutka odmietol ponuku viesť ju ďalej v kolaborantskom duchu). Medzi jej autorov patrili najdôležitejšie české osobnosti prvej republiky, napríklad obaja bratia Čapkovci.

Napriek svojmu pôvodu sa Přítomnost vyhla osudu servilného propagátora prezidentových názorov a zachovala si nezávislosť. Po jednom článku k Masarykovým narodeninám, ktorý síce podporil jeho politiku, zároveň ho však riadne skritizoval ako filozofa, sa dokonca prezident s Peroutkom dlhší čas nerozprával a uvažoval o založení nového časopisu.

Okrem Přítomnosti písal Peroutka politické komentáre aj inam, napríklad do denníka Lidové noviny, popri jeho týždenníku druhého najdôležitejšieho periodika medzivojnových Čiech.

Peroutka bol tiež členom legendárneho klubu piatočníkov, ktorí sa schádzali a debatovali u Karla Čapka každý piatok. Novinár ostrého pera na týchto schôdzkach, na ktoré často prichádzal aj Masaryk, podľa spomienok účastníkov väčšinou mlčal a bafal z jednej zo svojich legendárnych 77 fajok.

Za hlavné Peroutkovo dielo môžeme považovať niekoľkozväzkovú nedokončenú knihu Budovanie štátu. Kniha popisuje vznik a konsolidáciu Československa a ponúka vynikajúce portréty osobností a charakteristiky jednotlivých politických síl a myšlienkových prúdov. Knihu opäť konzultoval s Masarykom aj jeho nástupcom Edvardom Benešom, podobne ako vo svojej novinárskej práci si však dokázal zachovať kritický odstup.

Druhú svetovú vojnu prežil v nacistických koncentračných táboroch Dachau a Buchenwald. Po návrate do Čiech sa nakrátko stal poslancom Národného zhromaždenia a potom šéfredaktorom obnovených Lidových novín, vychádzajúcich pod menom Svobodné noviny, a týždenníka Dnešek, ktorý zas mal byť nástupcom Přítomnosti. Rýchlo sa však dostal do konfliktu s novými vládcami krajiny a stal sa terčom čoraz nenávistnejších útokov komunistov.

Po komunistickom puči vo februári 1948 odišiel Peroutka do exilu do Anglicka. O dva roky neskôr pokračoval do Spojených štátov. Usadil sa v New Yorku, kde spoluzakladal a až do roku 1961 riadil československé vysielanie rádia Slobodná Európa. Pre rádio písal pravidelné týždenné komentáre o vývoji v Československu, celkovo ich bolo viac ako 1500.

V exile vydal aj dva najznámejšie romány Oblak a valčík, popisujúci vojnové obdobie a konflikt jedinca s totalitnou mocou, a Neskorší život Panny, relativizujúci mýtus o Johanke z Arku.

Peroutka zomrel v roku 1978 s pocitom nie príliš úspešného človeka, ktorému v živote nevyšlo nič, o čo sa snažil. Peroutkove pozostatky previezli do Čiech a pochovali na cintoríne velikánov národa na pražskom Vyšehrade až v roku 1991.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako si správne vybrať akumulátorovú techniku?
  2. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  3. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  4. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  5. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  6. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  7. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  8. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  9. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  2. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  3. Garmin pridáva technológiu solárneho dobíjania
  4. Discover even more with the Spectacular Slovakia bundle offer
  5. Najviac slovenských dodávateľov vlastnej značky má COOP Jednota
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Nechceli ich pustiť na pozemok
  8. Užite si sedem dobrých rokov s hypotékou
  9. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  10. V Poprade pribudnú byty, Barbora už rastie
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 37 099
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 27 066
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 21 923
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 17 412
  5. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 276
  6. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 12 936
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 12 413
  8. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 955
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 589
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 719
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Československo: Sto rokov

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Hygienik Mikas: Ťažko sa mi pracovalo za Pellegriniho aj Matoviča

Ján Mikas vraj netušil, že zo sanitárnych dní v nedeľu vznikne taký politický problém.

Hlavný hygienik SR, Ján Mikas
Dobré ráno

Dobré ráno: Sudca Truban pustil Bödöra, jeho rodina pritom tiež dostala dotáciu

Sudca kandiduje na šéfa Špecializovaného súdu.

Podcast Dobré Ráno.

Koalícia sa na Kollárovi pohádala, extrémisti tlieskali

Za odchod Kollára hlasovalo päť poslancov.

Boris Kollár
Komentár Zuzany Kepplovej

Malý odboj sa ráta

Boris Kollár sa prvýkrát v živote ocitol v prostredí, kde si to nevybaví.

Zuzana Kepplová

Neprehliadnite tiež