Jej obraz, ktorý namaľoval známy Jean Fouquet, sa zapísal do dejín umenia ako prvý náboženský obraz s erotickým motívom. Sorelová priniesla novinky do módy - hlboké výstrihy, dlhé vlečky. Agnes nežila dlho. Po šiestich rokoch života po boku kráľa, zomrela. Od jej smrti uplynie 9. februára 555 rokov.
Francúzi ani dnes nevedia, čo bolo presne príčinou tragického konca Sorelovej. Či jej smrť spôsobili popôrodné ťažkosti, po tom, ako porodila kráľovi Karolovi VII. dieťa, alebo ju zavraždili a za jej smrťou stál následník trónu, ako hovorí iná verzia.
Agnes Sorelová sa narodila v roku 1422 v šľachtickej rodine vo Fromenteau. Na dvor kráľa Karola VII. sa dostala ako jedna z dvorných dám vojvodkyne z Anjou Izabely Lotrinskej. Legenda hovorí, že kráľ sa do 22-ročnej Agnes zamiloval na prvý pohľad.
Mimochodom, bol to ten Karol VII., ktorému Jana z Arcu pomáhala v boji s Angličanmi uchrániť francúzsku korunu.
Keď sa nevýrazný štyridsiatnik Karol zamiloval do Agnes, bol už ženatý a mal niekoľko detí. Historické pramene tvrdia, že zbožného a nerozhodného kráľa ohúrila krása a dôvtip Agnes. Svoj vzťah k nej netajil. Veľmi rýchlo ju vyhlásil za svoju oficiálnu milenku a urobil znej dvornú dámu kráľovnej.
Bol to šok - tak pre dvor, ako aj pre jeho manželku kráľovnú Máriu z Anjou. Tá mu síce porodila 14 detí, jej vplyv na kráľa sa však s pozíciou Agnes nedal porovnať. Milenka ovplyvňovala jeho dôležité politické rozhodnutia, dokonca údajne práve ona ho vyzývala, aby zaútočil proti Angličanom v Normandii.
Post oficiálnej milenky bol celkom výnosný. Priniesol jej slávu, vysoké postavenie pre ňu a jej potomkov. Za pôsobenie na dvore dostávala vysokú sumu 300 libier ročne. Kráľ jej daroval niekoľko panstiev a zámkov.
Počas šiestich rokov ich vzťahu Agnes porodila kráľovi štyri dcéry. Posledný pôrod bol však pre ňu osudný. Agnes bola v ôsmom mesiaci tehotenstva, keď sa rozhodla, že sa z dvora stiahne do svojho rodného kraja v Normandii. Hrboľatá cesta a mrazivé februárové počasie však jej cestu nečakane skomplikovali a Sorelová predčasne porodila počas cesty. Hoci slabé dievčatko prežilo, Agnes krátko po pôrode v krutých bolestiach zomrela.
Oficiálne vyjadrenie dvora bolo, že zomrela na vykrvácanie. Zakrátko sa však rozšírila fáma, že ju otrávili a že za jej smrťou je následník trónu Ľudovít XI., ktorý ju nenávidel. Podľa povesti mal následníkovi pri tomto čine pomáhať minister financií Jacques Coeur.
Kráľ tejto verzii uveril a Couera dal uväzniť. Ten sa po mučení priznal, že je zodpovedný za smrť kráľovej milenky, a v roku 1453 ho odsúdili na smrť. Z väzenia sa mu však podarilo ujsť a útočisko mu poskytol pápež v Ríme.
Kráľ dlho po smrti Agnes nesmútil. "Po jej smrti sa stal len málo povznášajúcim príkladom chlípneho starca," napísal André Maurois v Dejinách Francúzska. Miesto po Agnes onedlho obsadila jej sesternica Antoinette de Maignelais.
Či kráľovu milenku zavraždili a či bol jej vrahom naozaj Coeur s následníkom, je dodnes jedna z najväčších záhad francúzskej histórie. Vlani otvorili jej hrobku a francúzski experti exhumovali jej telo, aby zistili príčinu smrti. Rozbor DNA má slúžiť aj na vytvorenie trojrozmerného obrazu jej tváre.
Agnes Sorelová bola idolom krásy tej doby. Po jej smrti ju zvečnil maliar Fouqet ako madonu s dieťaťom na obraze známom pod názvom Panna Melunská, nezvyčajne s odhaleným poprsím. Bolo to prvýkrát, čo bola odhalená žena na náboženskom obraze.
Sorelová za svojho života udávala tón vtedajšej móde európskych dvorov. Svojím obrovským šatníkom šokovala, ale aj inšpirovala. Nosila šaty s neobyčajne hlbokými výstrihmi, dlhé vlečky, zdobila sa najdrahšími šperkami. Ako prvá si upravovala obočie, či odvážila sa vziať si na verejnosť diamanty. Nosiť diamanty bolo dovtedy len výsadou mužov.
Po smrti Sorelovej kráľ legitimizoval ich všetky štyri dcéry. Dnes je Sorelová na začiatku rodokmeňov desiatich európskych šľachtických rodov, ktoré čakajú na vyšetrenie príčin jej smrti.
