Loď Queen Elizabeth

Britská dopravná loď Queen Elizabeth sa niekoľkokrát ocitla v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Atlantik mala brázdiť od konca tridsiatych rokov minulého storočia. Na turistiku už nebol vhodný čas, svet sa chystal na II. svetovú vojnu. Najväčšej dopravn

ej lodi našli generáli úplne iné uplatnenie a osadenstvo, ako plánovala lodiarska spoločnosť Cunard. A smola Queen Elizabeth neopustila ani po vojne. Na svoju prvú plavbu do New Yorku vyplávala pred 65 rokmi v roku 1940.

Už túto prvú plavbu museli odložiť. V septembri 1938 nad Európou viseli stále ťažšie hnedé mračná. Zmrákalo sa nad Československom a kráľ Juraj VI. sa na spustení lode 27. septembra nemohol zúčastniť - zahraničnopolitická situácia bola dva dni pred Mníchovskou dohodou veľmi napätá.

Briti Hitlerovi v Mníchove ustúpili a vzdali sa nás, na čo nedoplatilo len Československo, ale aj spoločnosť Cunard, ktorá sa musela vo vojnových časoch vzdať najväčšej dopravnej lode na svete. Prefarbili ju na sivo a namiesto civilných pasažierov počas II. svetovej vojny prevážala vojakov.

O tom, či loď vypláva, už nerozhodovali obchodné záujmy. Loď zaberala v dokoch miesto pre vojnové lode a v Amerike mala byť vo väčšom bezpečí. Keď loď 3. marca 1940 tajne vyplávala, posádka predpokladala, že smerujú do Southamptonu. Až keď si kapitán prečítal na palube zložku s rozkazom, zistil, že smerujú do Ameriky.

Do New Yorku dorazila Queen Elizabeth 7. marca. V prístave zakotvila pri najväčších lodiach tých čias - Mauritánii, Normandii a Queen Mary. Až v novembri 1940 nabrala smer Singapur, kde loď vyzbrojili. Niečo ešte pridali v Sydney a plavidlo bolo pripravené prepravovať vojakov na bojiská.

Počas vojny sa na palube vystriedalo viac než 750-tisíc vojakov a loď prebrázdila 500-tisíc námorných míľ. V roku 1942 admiralita zvažovala, že Queen Elizabeth prebuduje na lietadlovú loď, napokon uprednostnila jej ohromné prepravné možnosti. Po úpravách v newyorských dokoch mohla prevážať 10-tisíc, podľa iných údajov až 15-tisíc vojakov (pôvodne bola jej kapacita 2283 pasažierov).

Pobyt na preplnených dolných palubách nebol veľmi príjemný, navyše vojaci nemohli vychádzať na hornú palubu. Plavba však netrvala dlhšie ako týždeň.

Počas celej vojny sa nemeckým ponorkám známu loď nepodarilo dostať. Napriek tomu sa nemecká propaganda v roku 1942 pochválila, že slávna loď od ich ponorky dostala zásah torpédom.

Loď najprv prepravovala austrálskych a kanadských vojakov a občas prevážala aj nemeckých vojnových zajatcov. Pred vylodením v Normandii začala prepravovať aj Američanov. Po porážke Nemecka ich previezla domov.

Až v roku 1946 armáda prepustila loď do civilných služieb. V britských dokoch podstúpila veľkú premenu, prežila jeden požiar a stala sa z nej opäť luxusná loď.

V októbri 1946 sa mohla vydať na prvú skutočnú transatlantickú plavbu s pasažiermi a pokračovala v tom ďalších 20 rokov. V šesťdesiatych rokoch pasažierov ubúdalo, lode nahrádzali lietadlá. Loď navyše nemala všetko, čo sa od luxusného plavidla v polovici šesťdesiatych rokov čakalo. Hoci v roku 1965 Queen Elizabeth vybavili bazénom a klimatizáciou, loď ďalej vyrábala stratu a k tomu sa pridali štrajky námorníkov.

Pre lodiarstvo to boli zlé roky, Queen Elizabeth musela skončiť. Na poslednú plavbu sa vydala v roku 1968 a zakotvila vo floridskom Everglades. Už o pár mesiacov vyplávala nová Queen Elizabeth, s poradovým číslom II. Novšia, luxusnejšia.

Skupina amerických podnikateľov jej predchodkyňu kúpila za 3,25 milióna libier a spravili z nej múzeum. Už koncom roka 1969 loď zatvorili. Nezarobila si na seba a podľa hasičov predstavovala veľké riziko.

Loď kúpil známy lodiar Tung a zakotvila v Hongkongu. Mala sa z nej stať plávajúca univerzita. Počas rekonštrukcie vypuklo na lodi niekoľko požiarov, podarilo sa ich však uhasiť. Práce za 5 miliónov libier boli v januári 1972 už takmer na konci, stále však nefungovali protipožiarne zariadenia.

Keď na lodi vypukol ďalší požiar, zahasiť sa ho už nepodarilo. Trvalo týždeň, kým sa sám v mori zahasil. Queen Elizabeth bola úplne zničená. Oheň založil s veľkou pravdepodobnosťou podpaľač. Vinníka sa nikdy nepodarilo vypátrať. Vrak zostal niekoľko rokov v prístave a filmovali sa na ňom scény z Jamesa Bonda. Šrot z lode napokon skončil ako základ jednej z pristávacích dráh na hongkonskom letisku.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  6. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  7. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Najkrajšie americké národné parky 13 641
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 11 650
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 7 019
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 252
  5. Vizuálny smog je problém 2 997
  6. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 775
  7. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 703
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 385
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 631
  10. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 € 1 387

Hlavné správy zo Sme.sk

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Je leto, v koalícii si nevedia prísť na meno

Ako sa vyvíjali vzťahy medzi SNS a Most-Híd.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Aj Rusi boli okupovaní, už si to len priznať

Patrili k najväčším obetiam boľševickej diktatúry.

AUTORSKÁ STRANA MICHAELY TERENZANI

Tých, ktorí odišli, svet prijal s otvorenou náručou

Aké by to bolo, len tak sa zbaliť?

Neprehliadnite tiež