v spoločnosti. Vyšli v miliónových nákladoch v celom svete a vydávajú sa dodnes. Zomrel po štvrtom infarkte pred 25 rokmi, 18. marca 1980. Pochovaný je v švajčiarskom Bellinzone.
Erich Fromm sa narodil v nemeckom Frankfurte nad Mohanom v roku 1900. Pochádzal zo židovskej nábožensky založenej rodiny. Pôvodne z neho mal byť rabín, po maturite však zistil, že ho viac priťahuje svetský život.
Začal študovať právo, neskôr ho zaujala filozofia, psychológia a sociológia. V roku 1922 ukončil štúdium sociológie na slávnej univerzite v Heidelbergu. Vedúcim jeho dizertačnej práce bol brat jedného zo zakladateľov modernej sociológie Maxa Webera Alfréd.
Fromma viac ako odpovede zaujímali otázky. Viac ako zjavné fakty chcel poznať to, čo je pod povrchom. Oslovila ho preto Freudova psychoanalýza. Jej zmysel vysvetlil takto: "Keby Hamlet prišiel k psychoanalytikovi, povedal by mu: Môj nevlastný otec je veľmi poriadny človek a moja mama sa tiež správa dokonalo, ale napriek tomu sa akosi necítim dobre. Skutočnosť, že otec a matka sú vrahovia, bola natoľko nepredstaviteľná, že nemohla preniknúť do jeho vedomia."
Od roku 1925 mal svoju vlastnú (a veľmi úspešnú) psychoanalytickú prax. Pretože medzi jeho pacientmi bolo veľa Američanov, naučil sa dobre po anglicky, čo sa mu dosť skoro zišlo. Už v roku 1934 musel utiecť pred Hitlerom do Ameriky.
Tam napísal v roku 1941 svoju prvú slávnu knihu - Útek od slobody. Snažil sa v nej prísť na kĺb večnému problému civilizácie: Prečo ľudia tak ľahko odovzdávajú svoju slobodu do rúk diktátorom len preto, aby sa premenili na dobre nakŕmené a oblečené automaty.
Veľkými Frommovými témami bola ľudská schopnosť milovať a schopnosť ničiť. O prvej téme napísal svetový bestseller Umenie milovať, o druhej Ľudské srdce, jeho nadanie k dobru a zlu. Známe sú aj jeho knihy Zdravá spoločnosť a Mať alebo byť. Napísal tiež knihu o Freudovi.
Ak by Fromm nebol vplyvným sociálnym psychológom, bol by nepochybne spisovateľom. Vedel písať ľahko a zrozumiteľne, s veľkým prehľadom a citom. S jeho názormi nemusíme súhlasiť, vždy nás však inšpirujú na poctivé uvažovanie.
"Verím, že každý človek reprezentuje ľudskosť. Líšime sa inteligenciou, zdravím a nadaním. Napriek tomu sme si však všetci rovní. Všetci sme svätými aj hriešnikmi, dospelými aj deťmi a nik nestojí nad druhým a nie je jeho sudcom," napísal.
Nazdával sa, že v čase, keď ľudia uvažujú o tom, že použijú na vyhladenie svojich "nepriateľov" tie najničivejšie sily, má kľúčový význam odpoveď na otázku, aká je vlastne ľudská prirodzenosť. Ťažko s ním nesúhlasiť práve teraz.
Mal v živote smolu, aj šťastie. Jeho zdravie nebolo pevné (trpel najmä na tuberkulózu), príliš sa mu nedarilo ani v rodinnom živote. S prvou manželkou sa rýchlo rozišiel, druhá osem rokov po svadbe zomrela. Šťastný však mohol byť preto, že svojou túžbou urobiť tento svet lepším miestom na život oslovil milióny rozmýšľajúcich ľudí.
