SME
Streda, 8. júl, 2020 | Meniny má IvanKrížovkyKrížovky

Dobytie Viedne Sovietmi

Hitler si chcel z Rakúska urobiť poslednú obrannú pevnosť a tomu podriadil všetko. Nasadil 15-ročných chlapcov, teror i propagandu. Po šiestich rokoch vojny už však boli Viedenčania príliš apatickí, než aby bojovali do posledného muža. Nálety sa stupňova

li, v meste vládol chaos a rabovanie. A nikto nevedel, či je horší Hitler, alebo Stalin. Rozhodujúca bitka o Viedeň napriek tomu trvala osem dní. Až potom si Červená armáda rakúsku metropolu definitívne pripísala na zoznam miest pod svojou nadvládou. Bolo to 13. apríla 1945, pred 60 rokmi.

Ku koncu vojny si už ani Rakúšania nerobili ilúzie, že Hitler môže vyhrať. Evan Burr Bukey v knihe Hitlerovo Rakúsko tvrdí, že rakúske úrady zaznamenávali čoraz viac protihitlerovských vyhlásení.

Strach zo Sovietov bol však väčší. Roky protikomunistickej propagandy a hrôzostrašné príbehy o zverstvách sovietskych vojakov urobili svoje. Rakúšania sa báli, čo ich čaká. Aj preto sa žiadny veľký odpor neorganizoval.

Obyčajní Viedenčania mali celkom iné starosti. Nálety spojencov sa ku koncu vojny stupňovali. Vyše 20-tisíc ľudí zabili a tí, ktorí prežili, živorili. Chýbalo uhlie, plyn i elektrina. Bieloruská kňažná Mária Vasilčiková, ktorá pracovala vo Viedni ako dobrovoľníčka Červeného kríža, zistila, že "električky, ktoré sú v meste posledným fungujúcim druhom hromadnej dopravy, chodia zrejme len na poludnie". Všimla si tiež, že každý deň sa v železničnom tuneli pod türkenschanzkým parkom tiesni viac ako 80-tisíc ľudí, ktorí tu hľadajú úkryt pred bombami.

Skryť Vypnúť reklamu

Krátko pred koncom vojny nebola vo Viedni nálada ani na protifašistický odpor, ani na zúrivú obranu pred Červenou armádou. Preto nasadili Nemci svoje najtvrdšie zbrane - teror a propagandu. Z Viedne chceli urobiť poslednú obrannú pevnosť, ktorá by na seba sústredila sily nepriateľa a poskytla nacistom čas, ktorý im tak zúfalo chýbal. K domácim sa správali hrubo, aby potlačili akúkoľvek chuť na povstanie. Zabíjali bez súdov, ľudí strieľali alebo vešali priamo na ulici. Noviny však písali o "fanatickej odhodlanosti celého národa".

V čase, keď Červená armáda stála na predmestiach Viedne, vyšiel denník Kleine Wiener Kriegszeitung s titulkom Útok na Viedeň stroskotal. Viedenské vydanie denníka Völkischen Beobachter malo 7. apríla na prvej strane článok s názvom V znamení úspešnej obrany. To už boli sovietske vojská pri Südbahnhofe a blížili sa k centru mesta.

Skryť Vypnúť reklamu

Sovieti vstúpili na rakúsku pôdu ako prví. Maršál Fjodor Tolbuchin prekročil na čele 3. ukrajinského frontu hranice na východe krajiny koncom marca. Predchádzala ho jeho povesť: dobyl Sofiu, Bukurešť a Belehrad.

Do Viedne najprv poslal zmierlivé vyhlásenie. Neprišli sme Rakúsko dobyť, ale oslobodiť spod nacistickej armády, vyhlásil. Sovieti sa snažili vyvolať povstanie, ktoré by im pomohlo rýchlejšie zvíťaziť.

Pokusy boli. Major Karl Szokoll sa so skupinou dôstojníkov usiloval donútiť nacistov, aby mesto vydali bez boja. Skôr než sa mohla "operácia Radetzky" uskutočniť, niekto ich prezradil. Ešte v ten deň väčšinu z nich popravili. Major Szokoll ušiel a zomrel minulý rok vo Viedni ako hrdina protinacistického odboja.

Výsledkom boli tvrdé boje, ktoré v uliciach Viedne trvali osem dní. Všade vládol chaos a rabovanie. Zvyšky mesta, ktoré nezničili bomby, pustošil oheň. Požiarnikov povolali brániť mesto a ľudia nemali čím hasiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Oheň zničil aj symbol Viedne - Stefansdom. Mnoho rakúskych nacistov spáchalo v tých dňoch samovraždu, v Hornom Rakúsku ich vraj bolo päťsto. Hitler sa však nevzdával. Ešte 10. apríla v Berlíne vyhlásil, že mesto treba dobyť späť. Tento rozkaz už nemal kto vykonať. Dňa 13. apríla o 14.00 vyhlásila Červená armáda skončenie bojov. Sovieti stratili 18-tisíc vojakov, nemecký wehrmacht prišiel o 19-tisíc mužov.

"Civilné obyvateľstvo sa s nami rýchlo spriatelilo," napísal vtedy domov sovietsky vojak Vladimir Bibal. "Stále nám vysvetľovali, že Rakúsko bolo donútené bojovať na nemeckej strane."

To si dlhé roky opakovali mnohí Rakúšania, hoci pravda bola iná. Najlepšie opísal povojnové pocity ľudí dočasný prezident Karl Renner, ktorý sa postavil na čelo Druhej rakúskej republiky. "Neostáva nám nič iné, iba sa idey anšlusu vzdať, hoci pre mnohých to azda bude ťažké."

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako si správne vybrať akumulátorovú techniku?
  2. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  3. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  4. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  5. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  6. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  7. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  8. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  9. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  10. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  1. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  2. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  3. Garmin pridáva technológiu solárneho dobíjania
  4. Discover even more with the Spectacular Slovakia bundle offer
  5. Najviac slovenských dodávateľov vlastnej značky má COOP Jednota
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Nechceli ich pustiť na pozemok
  8. Užite si sedem dobrých rokov s hypotékou
  9. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  10. V Poprade pribudnú byty, Barbora už rastie
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 37 236
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 26 995
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 21 910
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 17 429
  5. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 314
  6. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 12 956
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 12 521
  8. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 952
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 629
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 762
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Hygienik Mikas: Ťažko sa mi pracovalo za Pellegriniho aj Matoviča

Ján Mikas vraj netušil, že zo sanitárnych dní v nedeľu vznikne taký politický problém.

Hlavný hygienik SR, Ján Mikas
Dobré ráno

Dobré ráno: Sudca Truban pustil Bödöra, jeho rodina pritom tiež dostala dotáciu

Sudca kandiduje na šéfa Špecializovaného súdu.

Podcast Dobré Ráno.

Koalícia sa na Kollárovi pohádala, extrémisti tlieskali

Za odchod Kollára hlasovalo päť poslancov.

Boris Kollár
Komentár Zuzany Kepplovej

Malý odboj sa ráta

Boris Kollár sa prvýkrát v živote ocitol v prostredí, kde si to nevybaví.

Zuzana Kepplová

Neprehliadnite tiež