SME
Štvrtok, 2. december, 2021 | Meniny má BibiánaKrížovkyKrížovky

Bejrút

V stredu viala v Bejrúte libanonská vlajka zošitá z 18 kusov látky: toľko náboženských skupín žije v tomto štvormiliónovom štáte. Z Libanonu to robí rovnako pestrú ako komplikovanú krajinu a bola to aj jedna z príčin občianskej vojny. Práve jej 30. výroči

FOTO

e si v stredu v Libanone pripomínali. Spomienku nazvali Oslava jednoty. Jednota je niečo, čo Libanonu chýba. Prejavilo sa to vo februári, keď spáchali atentát na expremiéra Rafíka Harírího. Časť Libanončanov z atentátu vinila Sýriu a prinútila ju, aby stiahla svojich vojakov, ktorých tam poslala počas občianskej vojny. Západ to nazval cédrovou revolúciou. Druhá časť Libanonu to tak nevidí: hovorí o politickom puči a tvrdí, že keď Sýrčania odídu, začne sa peklo. Jedno, trvajúce 15 rokov, v ktorom zahynulo 150-tisíc ľudí, už má Libanon za sebou. Dlho bobtnajúci konflikt sa naplno vyvalil 13. apríla 1975.

V ten deň sa skupina militantov pokúsila zabiť Pierra Džamáíla, ktorý viedol stranu maronitských kresťanov známych ako falangisti. Džamáíl vyviazol, ale zomreli štyria ľudia. Falangisti boli presvedčení, že za útokom sú Palestínčania. O deň neskôr ich 26 zabili. Zatiaľ to vyzeralo na síce extrémne, ale bežné vybavovanie si účtov medzi libanonskými skupinami.

Libanon držala pohromade dohoda o rozdelení funkcií v štáte. Prezidentom bol kresťan, premiérom sunnita a šéfom parlamentu šíit.

Pravidlá sa dohodli v roku 1943, keď Libanon získal nezávislosť. Demografický vývoj a dve vlny palestínskych utečencov (po vojnách v rokoch 1948 a 1967) však spôsobili, že moslimov pribúdalo. Začali mať pocit, že nemajú dostatočné zastúpenie. To sa nepáčilo kresťanom.

Všetko sa skomplikovalo, keď kráľ Husejn vyhodil z Jordánska Hnutie za oslobodenie Palestíny Jásira Arafata. Tisícky jeho mužov prešlo do Libanonu. Na juhu vznikol takzvaný Fatahland (podľa hnutia Fatah). Stal sa základňou na útoky na Izrael. Bola to len otázka času, kedy zareaguje.

V roku 1975 boli kresťania a moslimovia hojne podporovaní zo zahraničia. Boje sprevádzali masakry na civilistoch so stovkami až tisíckami obetí. V roku 1976 pozval kresťanský prezident Sulejman Frandží do krajiny sýrske vojská.

Damask tak prakticky ochraňoval kresťanov, čo arabský svet pobúrilo, hlavne potom, keď sa zistilo, že ich podporuje aj Izrael. Sýria sa neskôr otočila a začala podporovať moslimov. Jej pobyt v Libanone koncom roka 1976 oficiálne odobrila Liga arabských štátov. Krajina sa de facto rozdelila na juh, kde operovali moslimovia, a kresťanský sever. Hlavné mesto Bejrút pre luxus prezývané Parížom Blízkeho východu sa zmenilo na ruiny.

Do roku 1978 bol relatívny "pokoj". V marci 1978 sa v izraelskej Haife vylodili militanti z Fatahu a uniesli autobus. Pri oslobodzovacej akcii zahynulo 34 Izraelčanov. Jeruzalem sa rozhodol zničiť palestínske základne v Libanone a zabral juh krajiny. Neskôr sa na nátlak OSN stiahol, ale územie prakticky stále kontroloval.

Jeruzalem začal spoluprácu s vtedajším prezidentom Baširom Džamáílom. Izraelský premiér Menachem Begin chcel poraziť Arafata a zároveň mať z Libanonu suseda, ktorý by ho uznal.

Palestínski teroristi potom postrelili izraelského veľvyslanca v Londýne Šloma Argova. Minister obrany Ariel Šaron to využil a vpadol do Libanonu. Rozhodol sa definitívne zničiť základne OOP. Prenikol až k Bejrútu.

14. septembra 1982 spáchali atentát na prezidenta Džamáíla. Falangisti sa pomstili v palestínskych táboroch Sabra a Šatíla. Prizerali sa tomu izraelskí vojaci. Šaron prišiel o miesto a svet sa zhrozil, čo sa v Libanone deje.

V roku 1983 podpísal Izrael s Američanmi, ktorí sa do konfliktu vložili a ešte v auguste 1982 tam priviedli medzinárodné sily, zmluvu o odchode. V Bejrúte sa rozhoreli nové boje: teraz medzi moslimskou sektou Drúzov a falangistami. Izrael okupoval juh Libanonu až do roku 2000.

Nasledujúce roky sa terčom útokov stali aj medzinárodné ciele: kasárne v Bejrúte v roku 1983 a americká ambasáda v roku 1984.

V roku 1989 začal premiér Michel Aún ofenzívu proti prosýrskym silám. V roku 1990 strácal a musel sa uchýliť na francúzsku ambasádu. O rok neskôr schválil libanonský parlament Dohody z Taíf, ktoré zabezpečili nové rozdelenie moci medzi libanonské skupiny, a teoreticky ukončil občiansku vojnu.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  2. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie
  3. Vieme čo je úspech. Pomôžeme ho dosiahnuť aj vám
  4. Tento rok turizmu neprial
  5. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  6. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  7. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  8. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  9. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené
  10. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  1. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie
  2. Tento rok turizmu neprial
  3. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  4. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  5. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  6. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  7. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  8. dm a jej zákazníci podporili vznik 15 vzdelávacích centier
  9. Anketu Elektromobil roka 2021 ovládla ŠKODA
  10. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 29 977
  2. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 15 754
  3. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 11 978
  4. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 7 780
  5. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 681
  6. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 6 267
  7. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 731
  8. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 4 971
  9. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne 2 209
  10. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model 2 096
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Obvinený Jozef Brhel prichádza vypovedať na Prezídium policajného zboru v Bratislave.

Na výsluch prišiel z Kanárskych ostrovov.


10 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Čo robí pandémia so Slovenskom.


a 2 ďalší 5 h

Neprehliadnite tiež

Skryť Zatvoriť reklamu