SME
Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky

Moskovské metro

Rusi si myslia, že moskovské metro je najkrajšie na svete. A majú pravdu. Hoci zďaleka nie je najstaršie ani najdlhšie (v dĺžke koľajníc je až na 5. mieste), je držiteľom ešte jedného "naj." Je najobjemnejšie, lebo dokáže denne nahustiť do svojich vagónov

najviac ľudí na svete a za 24 hodín prepraví v priemere 9 miliónov osôb. Za rok sú to neuveriteľné tri miliardy. Otvorili ho 15. mája 1935 - pred 70 rokmi.

Už večer pred otvorením sa ľudia zhromaždili pri vchodoch do prvých staníc. Tisícky nadšencov chceli byť prvými pasažiermi moskovského metra v histórii. Presne o 7. hodine 15. mája sa davy nahrnuli do podzemných palácov. Tak totiž skutočne vyzerali prvé stanice, na 11,6 kilometra ich bolo 13.

Ľudia sa nadšene vozili novotou voniacimi vagónmi a skúšali, ako funguje "technický zázrak" - eskalátory sovietskej výroby E-1 a N-30. Metro, aspoň jeho prvá stanica, sa skutočne podarila.

Úvahy o tom, že s dopravou v rýchle sa rozširujúcom meste, treba niečo urobiť, sa datujú do roku 1901. V roku 1872 zaviedli koňku a začiatkom 20. storočia prvé električky. Nestačilo to. Americká stavebná firma vtedy uštipačne pripomenula, že londýnska podzemná dráha práve slávi štyridsiate narodeniny, kým Moskva zostáva rajom chodcov, a ponúkla výstavbu podzemky.

Skryť Vypnúť reklamu

Moskovskí mestskí poslanci boli iného názoru. "Nie sme žiadni krtkovia, aby sme liezli pod zem," vyhlásil člen Dumy Kurilov a projekt zastavili.

Po zahraničných sa pokúsili o šťastie domáci špecialisti. Už v roku 1902 sa zrodila idea slávnej kruhovej línie, ktorá spája do okrajových štvrtí vedúce línie priame. "Kolcevaja" je dnes preslávená hlavne medzi opilcami a bezdomovcami, ktorí nemusia strážiť, kedy vlak príde na konečnú. V roku 1902 i 1912 však pokusy presadiť revolučnú stavbu skrachovali a bezdomovci si museli počkať ešte 20 rokov.

Až v rámci nadšenia mladého sovietskeho štátu sa v roku 1931 začína kopať, ryť a prebíjať. Do Moskvy zvážali baníkov z Donbasu, betonárov z Dneprostroja, komsomolcov z celej krajiny. Všetci boli nadopovaní propagandou a heslami o víťazstve ľudu nad prírodou i kapitalizmom. Pracovali v šialenom tempe.

Skryť Vypnúť reklamu

Metro malo byť aj demonštráciou bohatstva prvého socialistického štátu. Málokto by si mohol dovoliť obkladať stanice tonami drahého mramoru a obrovské nástenné výjavy vykladať polodrahokamami. Dvadsať druhov mramoru (na prvej stanici sa spotrebovalo 21-tisíc štvorcových metrov) privážali z Uralu, Altaja, strednej Ázie, Kaukazu i Ukrajiny. Až v 50. rokoch Chruščov urobil z mnohých staníc úbohé garáže pre úbohých občanov.

Od roku 1931 sa práce nikdy nezastavili, a to ani v období 2. svetovej vojny, keď metro slúžilo ako bombový úkryt pre skoro pol milióna ľudí a tajná skrýša pre všetky veliace štáby. Svoj kabinet mal na stanici Kirovskaja i sám Stalin.

16. októbra 1941 zostalo metro prvý raz uzavreté. V noci rozobrali zariadenie, zlikvidovali tajné bunkre a celý systém komunikácií pripravili na zaplavenie. Ak Stalin niekedy prijal rozumné rozhodnutie, bolo to práve vtedy. Na zdesenie všetkých sa rozhodol zostať v meste, ku ktorému sa blížili nemecké vojská. Príkaz o zaplavenie metra zrušili na poslednú chvíľu.

Skryť Vypnúť reklamu

Moskva by dnes už bez podzemnej dráhy nemohla existovať. I tak je 260 kilometrov koľajníc spájajúcich 157 staníc málo. Kto nezažil moskovské metro v špičke, netuší, čo je to tlačenica. Občas sa pasažier neriadi ani tak želaním, kam ísť, ako zotrvačnosťou davu, ktorý ho nesie neznámo kam.

Stratu orientácie spôsobuje i časté premenovávanie staníc. Metro sa stalo obeťou politiky i meniaceho sa vkusu mocných. Posledná stanica, ktorú úplne nezmyselne vedenie Moskvy premenovalo, nesie od 9. mája tohto roka názov Partyzanskaja na počesť 60. výročia víťazstva nad fašizmom. I keď sa pred tým od roku 1944 volala úplne nevinne Ismailovskij park.

Také, ktoré niesli mená rôznych vodcov, postihlo prelepovanie názvov hneď niekoľkokrát. Moskva dnes už nemá stanicu Stalinov závod, Kalininskú či Sverdlova. Zato sa vytrvalo drží Knižnica V. I. Lenina, ale v rámci internacionalizácie sa objavila aj stanica Moskva-city.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  2. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  5. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 47 802
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 465
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 13 506
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 344
  5. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 241
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 790
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 111
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 733
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 717
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 620
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nemeckí obyvatelia Smolníckej Huty. Nemci na Slovensko priniesli rozvoj remesiel, najmä baníctva.
Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak má našliapnuté do pekla.

Neprehliadnite tiež