Poľské štrajky a vznik Solidarity

Je polovica augusta 1980. V lodeniciach v Gdansku niekoľko mladých robotníkov presviedča kolegov, aby vyhlásili štrajk. Prípravy trvali už niekoľko dní. Priamym dôvodom pre štrajk bolo vyhodenie Anny Walentynowiczovej z lodeníc.

 

Robila v nich 30 rokov a mala už iba pár mesiacov do dôchodku. Musela však ísť, lebo spolupracovala s ilegálnymi Slobodnými odbormi, ktoré vznikli v roku 1978. Jej návrat do práce bol prvou požiadavkou, ktorá sa objavila na tajne vytlačených letákoch. Po štrajku vznikli nezávislé odbory Solidarita a s nimi aj politické požiadavky. Pred 25. rokmi - 31. augusta 1980 - komunistická vláda pristúpila na požiadavky Solidarity. V lodeniciach v Gdansku sa začal koniec komunizmu v strednej Európe.

Miesto štrajku nebolo náhodné. Presne 10 rokov predtým, v decembri 1970, bol Gdansk svedkom jedného z najtragickejších protestov v komunistickom Poľsku. Spôsobilo ho radikálne zvýšenie cien, hlavne potravín a mäsa. Päť dní sa bojovalo v uliciach, budova krajského sídla komunistickej strany vyhorela. "Pokoj" prinieslo až nasadenie armády a paľba, po ktorej zahynulo 41 ľudí a viac ako tisíc bolo ranených.

Spomienka na tieto udalosti bola v Gdansku stále živá. Aj preto sa medzi prvými požiadavkami štrajkujúcich v roku 1980 objavila pamätná tabula pripomínajúca obete decembra '70.

Štrajk v lodeniciach by nemohol vzniknúť, keby sa nezmenila atmosféra v celom Poľsku. V lete boli po celej krajine menšie štrajky, ktoré vyvolalo zvyšovanie cien potravín. Vôbec prvý štrajk bol 8. júla 1980 v továrni na výrobu vrtuľníkov a lietadiel v Swidniku na juhovýchode Poľska. Bezprostredným dôvodom na štrajk bolo zvýšenie cien v závodnej jedálni. Aj preto sa zvykne hovoriť, že všetko sa začalo rezňom.

Lídrom gdanského štrajku sa rýchlo stal Lech Walesa. V tom čase 37-ročný elektrikár, otec početnej rodiny, ktorého v roku 1976 vyhodili z práce, a ktorý bol v roku 1970 aktívnym účastníkom decembrového protestu.

O niekoľko dní sa na bráne číslo 2 lodeníc objavilo 21 požiadaviek. Štrajkujúci žiadali slobodu slova, registráciu nezávislých odborov, ale aj zavedenie voľných sobôt, zníženie dôchodkového veku, skrátenie doby čakania na byty a zaistenie plných políc v obchodoch.

Po takmer dvoch týždňoch ťažkých rokovaní a mnohých zvratov 31. augusta komunistická vláda pristúpila na požiadavky štrajkujúcich. Walesa dohodu podpísal obrovským perom, vo vnútri ktorého bola fotografia pápeža Jána Pavla II.

"Milí! Ideme do práce 1. septembra. Všetci vieme, čo nám tento deň pripomína. Na čo myslíme. Na vlasť, na spoločné záujmy rodiny, ktorá sa volá Poľsko. Získali sme všetko, čo v dnešnej situácii bolo možné získať. Ostatné tiež získame, pretože máme najdôležitejšiu vec: naše nezávislé samosprávne odbory. To je naša záruka pre budúcnosť," hovoril vtedy Walesa. V tej dobe už štrajkovalo množstvo podnikov v celom Poľsku. Koncom októbra 1980 Solidaritu zaregistroval súd. V čase najväčšej slávy mala 10 miliónov členov. Potom začal oficiálne vychádzať Tygodnik Solidarnosç, ktorého prvým šéfredaktorom sa stal Tadeusz Mazowiecki.

Toto obdobie všeobecnej nádeje na zmeny a lepší život v Poľsku, ktorá sa zvykne nazývať karnevalom Solidarity, sa skončilo 13. decembra 1981, keď v Poľsku vyhlásili výnimočný stav a všetka činnosť nezávislá od komunistickej moci sa znovu stala ilegálnou a trestnou.

Až o osem rokov neskôr sa v celej strednej Európe zrútil komunistický režim. Mazowiecki sa stal prvým nekomunistickým premiérom Poľska a Walesa o rok neskôr prvým nekomunistickým prezidentom.

Dnes sa názory na Solidaritu rôznia, je však isté, že bez nej by k týmto revolučným zmenám nedošlo. "Nie ma wolności bez Solidarności." (Niet slobody bez Solidarity) Práve tak znelo najčastejšie heslo protestov v Poľsku v 80. rokoch.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  3. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  6. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  7. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  8. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  9. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  10. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  1. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  2. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Lídri farmárov? Jeden je spájaný so zločinom. A druhý?
  5. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  6. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  7. Ako založiť spoločnosť v Rakúsku
  8. Tatranská mliekareň prosperuje aj vďaka spolupráci s Tescom
  9. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  10. Noerr advised on WebSupport deal
  1. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 15 269
  2. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 13 540
  3. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 11 724
  4. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 10 500
  5. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 8 634
  6. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 384
  7. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 879
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 488
  9. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 3 841
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 556

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Farmári prišli opäť protestovať do Bratislavy. Čo ich najviac trápi

Premiér dá ministrom domáce úlohy podľa požiadaviek farmárov.

Dobré ráno

Dobré ráno: Fico nikam neodchádza. Zatiaľ, asi, možno

Toto nie sú žiadne tri kroky dopredu.

Komentár Zuzany Kepplovej

Prijatie farmárov dáva zmysel

Smer a SNS sa pokúšali protestujúcich poľnohospodárov odsunúť. Nepodarilo sa.

Neprehliadnite tiež