SME
Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky

Schweitzer Albert

Hudobník, filozof a teológ, lekár, autor množstva kníh na také rozdielne témy, ako je stavba organu a apel proti atómovej vojne. Človek, ktorý prežil niekoľko životov, niekoľko kariér, získal Nobelovu cenu, dožil sa deväťdesiatky a do pamäte ľudí sa ...

FOTO - www.schweitzer.org

Hudobník, filozof a teológ, lekár, autor množstva kníh na také rozdielne témy, ako je stavba organu a apel proti atómovej vojne. Človek, ktorý prežil niekoľko životov, niekoľko kariér, získal Nobelovu cenu, dožil sa deväťdesiatky a do pamäte ľudí sa zapísal ešte aj svojím zmyslom pre humor. Albert Schweitzer, univerzálny človek humanista 20. storočia, zomrel pred 40 rokmi, 4. septembra 1965.

Talent a záujmy zdedil po predkoch, ktorí sa po generácie venovali hudbe, teológii a učiteľstvu - narodil sa v roku 1875 vo váženej rodine vidieckeho pastora v nemeckom (neskôr francúzskom) Alsasku (málo sa vie, že jeho bratrancom bol filozof existencializmu Jean-Paul Sartre, ktorý ho, vraj pre veľký vekový rozdiel, volal "strýčko Al").

Už ako deväťročný hral Schweitzer na organe v kostole, v ktorom kázal jeho otec. Študoval v Štrasburgu filozofiu a teológiu a súčasne sa zaoberal hudbou - teoreticky i prakticky ako hráč na organ i ako autor rešpektovanej autobiografie J. S. Bacha. Po Sorbonne a Berlínskej univerzite zakotvil ako teológ, pastor a vysokoškolský učiteľ v Štrasburgu. Preslávila ho teologická knižka Výprava za historickým Ježišom, teoreticky sa zaoberal Kantovým dielom a zdalo sa, že ho čaká vynikajúca akademická kariéra.

Namiesto toho svoj život obrátil "hore nohami". Bezprostredným podnetom bol článok v publikácii Parížskej misijnej spoločnosti o naliehavej potrebe lekárov pre francúzsku kolóniu Gabun.

Na jeseň 1905 oznámil, že ide študovať medicínu. Túžbu stať sa lekárom vysvetlil schweitzerovsky prosto - chce "pracovať rukami". Šok a nesúhlas ho ani neodradil. Chápala ho len priateľka Helene Bresslauová - jeho neskoršia manželka a verná spolupracovníčka v trópoch.

Fakt, že Schweitzer, ktorý už bol profesne hotovým človekom, napokon dokončil špecializované štúdiá tropickej medicíny a chirurgie ako 38-ročný, a Parížska misionárska spoločnosť jeho služby vzápätí nato odmietla, by sa mohol javiť pragmatickému súčasníkovi ako veľká životná a kariérna prehra. Misionári sa obávali, že by mohol domorodcov miasť svojimi "teologickými improvizáciami".

Nezostalo mu nič iné, než vydať sa do Afriky na vlastnú päsť. Misijná spoločnosť na to ustúpila a Schweitzera do Afriky - za ním zozbierané peniaze - vyslala. V marci 1913 sa manželia vybrali do Lambaréne vo vtedajšom francúzskom Kongu (dnes Gabun), a v bývalom kuríne postavili prvé prístrešky pre chorých.

Už o rok však vypukla prvá svetová vojna. Schweitzer so ženou museli ako nemeckí občania opustiť francúzsku kolóniu - internovali ich v táboroch vojenských zajatcov a nežiaducich osôb. V poslednom vojnovom roku prišli do rodného Alsaska, kde sa im narodila dcéra Rhena. Do Afriky sa Schweitzer vrátil sám v roku 1924.

Z niekdajšieho kurína sa po vojne vďaka známosti Schweitzerovej osoby stala atrakcia pre turistov. Novinári sa nevedeli vynačudovať, keď videli pacientov, ako si vonku v prachu varia a opekajú na ohni. Schweitzer však vedel, čo robí - vedel, že Afričana nedonúti ležať v nemocničnej izbe a jesť nemocničnú diétu - že i pojem hygiena je relatívny.

Manželka Helene za ním zo zdravotných dôvodov nemohla, ale dcéra Rhena sa v dospelosti stala laborantkou a vernou spolupracovníčkou otca, a po jeho smrti aj pokračovateľkou jeho životného diela. Filozofie, ktorej praktickým zhmotnením sa stala nemocnica v Lambaréne.

Každý musí nájsť svoje vlastné Lambaréne, zvykol hovoriť Albert Schweitzer o životnom sne, ktorý si splnil. Keď v roku 1953 získal Nobelovu cenu za mier, 33-tisíc dolárov spojených s cenou investoval do výstavby oddelenia pre malomocných. Zomrel a je pochovaný v Lambaréne.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  5. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 47 670
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 515
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 13 397
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 393
  5. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 346
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 854
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 174
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 809
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 766
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 658
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Británia zrejme zruší karanténu pre Slovákov, keď ju zaradíme medzi bezpečné krajiny

Počet chorých máme stále lepší ako Česi, či Chorváti, aj tak ich Briti zvýhodnili.

Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak na našliapnuté do pekla.

Sarajevo.
Ilustračné foto

Neprehliadnite tiež