Schweitzer Albert

Hudobník, filozof a teológ, lekár, autor množstva kníh na také rozdielne témy, ako je stavba organu a apel proti atómovej vojne. Človek, ktorý prežil niekoľko životov, niekoľko kariér, získal Nobelovu cenu, dožil sa deväťdesiatky a do pamäte ľudí sa ...

FOTO - www.schweitzer.org

Hudobník, filozof a teológ, lekár, autor množstva kníh na také rozdielne témy, ako je stavba organu a apel proti atómovej vojne. Človek, ktorý prežil niekoľko životov, niekoľko kariér, získal Nobelovu cenu, dožil sa deväťdesiatky a do pamäte ľudí sa zapísal ešte aj svojím zmyslom pre humor. Albert Schweitzer, univerzálny človek humanista 20. storočia, zomrel pred 40 rokmi, 4. septembra 1965.

Talent a záujmy zdedil po predkoch, ktorí sa po generácie venovali hudbe, teológii a učiteľstvu - narodil sa v roku 1875 vo váženej rodine vidieckeho pastora v nemeckom (neskôr francúzskom) Alsasku (málo sa vie, že jeho bratrancom bol filozof existencializmu Jean-Paul Sartre, ktorý ho, vraj pre veľký vekový rozdiel, volal "strýčko Al").

Už ako deväťročný hral Schweitzer na organe v kostole, v ktorom kázal jeho otec. Študoval v Štrasburgu filozofiu a teológiu a súčasne sa zaoberal hudbou - teoreticky i prakticky ako hráč na organ i ako autor rešpektovanej autobiografie J. S. Bacha. Po Sorbonne a Berlínskej univerzite zakotvil ako teológ, pastor a vysokoškolský učiteľ v Štrasburgu. Preslávila ho teologická knižka Výprava za historickým Ježišom, teoreticky sa zaoberal Kantovým dielom a zdalo sa, že ho čaká vynikajúca akademická kariéra.

Namiesto toho svoj život obrátil "hore nohami". Bezprostredným podnetom bol článok v publikácii Parížskej misijnej spoločnosti o naliehavej potrebe lekárov pre francúzsku kolóniu Gabun.

Na jeseň 1905 oznámil, že ide študovať medicínu. Túžbu stať sa lekárom vysvetlil schweitzerovsky prosto - chce "pracovať rukami". Šok a nesúhlas ho ani neodradil. Chápala ho len priateľka Helene Bresslauová - jeho neskoršia manželka a verná spolupracovníčka v trópoch.

Fakt, že Schweitzer, ktorý už bol profesne hotovým človekom, napokon dokončil špecializované štúdiá tropickej medicíny a chirurgie ako 38-ročný, a Parížska misionárska spoločnosť jeho služby vzápätí nato odmietla, by sa mohol javiť pragmatickému súčasníkovi ako veľká životná a kariérna prehra. Misionári sa obávali, že by mohol domorodcov miasť svojimi "teologickými improvizáciami".

Nezostalo mu nič iné, než vydať sa do Afriky na vlastnú päsť. Misijná spoločnosť na to ustúpila a Schweitzera do Afriky - za ním zozbierané peniaze - vyslala. V marci 1913 sa manželia vybrali do Lambaréne vo vtedajšom francúzskom Kongu (dnes Gabun), a v bývalom kuríne postavili prvé prístrešky pre chorých.

Už o rok však vypukla prvá svetová vojna. Schweitzer so ženou museli ako nemeckí občania opustiť francúzsku kolóniu - internovali ich v táboroch vojenských zajatcov a nežiaducich osôb. V poslednom vojnovom roku prišli do rodného Alsaska, kde sa im narodila dcéra Rhena. Do Afriky sa Schweitzer vrátil sám v roku 1924.

Z niekdajšieho kurína sa po vojne vďaka známosti Schweitzerovej osoby stala atrakcia pre turistov. Novinári sa nevedeli vynačudovať, keď videli pacientov, ako si vonku v prachu varia a opekajú na ohni. Schweitzer však vedel, čo robí - vedel, že Afričana nedonúti ležať v nemocničnej izbe a jesť nemocničnú diétu - že i pojem hygiena je relatívny.

Manželka Helene za ním zo zdravotných dôvodov nemohla, ale dcéra Rhena sa v dospelosti stala laborantkou a vernou spolupracovníčkou otca, a po jeho smrti aj pokračovateľkou jeho životného diela. Filozofie, ktorej praktickým zhmotnením sa stala nemocnica v Lambaréne.

Každý musí nájsť svoje vlastné Lambaréne, zvykol hovoriť Albert Schweitzer o životnom sne, ktorý si splnil. Keď v roku 1953 získal Nobelovu cenu za mier, 33-tisíc dolárov spojených s cenou investoval do výstavby oddelenia pre malomocných. Zomrel a je pochovaný v Lambaréne.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  6. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  7. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  8. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  1. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  2. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  3. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  4. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  5. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  6. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  7. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  8. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  9. Rozprávkové tankovanie
  10. AAA Auto zorganizovalo autogramiádu
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 14 976
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 940
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 453
  4. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 274
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 650
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 581
  7. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 7 609
  8. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 919
  9. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 6 667
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 5 770