SME
Streda, 22. január, 2020 | Meniny má Zora

Schweitzer Albert

Hudobník, filozof a teológ, lekár, autor množstva kníh na také rozdielne témy, ako je stavba organu a apel proti atómovej vojne. Človek, ktorý prežil niekoľko životov, niekoľko kariér, získal Nobelovu cenu, dožil sa deväťdesiatky a do pamäte ľudí sa ...

FOTO - www.schweitzer.org

Hudobník, filozof a teológ, lekár, autor množstva kníh na také rozdielne témy, ako je stavba organu a apel proti atómovej vojne. Človek, ktorý prežil niekoľko životov, niekoľko kariér, získal Nobelovu cenu, dožil sa deväťdesiatky a do pamäte ľudí sa zapísal ešte aj svojím zmyslom pre humor. Albert Schweitzer, univerzálny človek humanista 20. storočia, zomrel pred 40 rokmi, 4. septembra 1965.

Talent a záujmy zdedil po predkoch, ktorí sa po generácie venovali hudbe, teológii a učiteľstvu - narodil sa v roku 1875 vo váženej rodine vidieckeho pastora v nemeckom (neskôr francúzskom) Alsasku (málo sa vie, že jeho bratrancom bol filozof existencializmu Jean-Paul Sartre, ktorý ho, vraj pre veľký vekový rozdiel, volal "strýčko Al").

Už ako deväťročný hral Schweitzer na organe v kostole, v ktorom kázal jeho otec. Študoval v Štrasburgu filozofiu a teológiu a súčasne sa zaoberal hudbou - teoreticky i prakticky ako hráč na organ i ako autor rešpektovanej autobiografie J. S. Bacha. Po Sorbonne a Berlínskej univerzite zakotvil ako teológ, pastor a vysokoškolský učiteľ v Štrasburgu. Preslávila ho teologická knižka Výprava za historickým Ježišom, teoreticky sa zaoberal Kantovým dielom a zdalo sa, že ho čaká vynikajúca akademická kariéra.

Namiesto toho svoj život obrátil "hore nohami". Bezprostredným podnetom bol článok v publikácii Parížskej misijnej spoločnosti o naliehavej potrebe lekárov pre francúzsku kolóniu Gabun.

Na jeseň 1905 oznámil, že ide študovať medicínu. Túžbu stať sa lekárom vysvetlil schweitzerovsky prosto - chce "pracovať rukami". Šok a nesúhlas ho ani neodradil. Chápala ho len priateľka Helene Bresslauová - jeho neskoršia manželka a verná spolupracovníčka v trópoch.

Fakt, že Schweitzer, ktorý už bol profesne hotovým človekom, napokon dokončil špecializované štúdiá tropickej medicíny a chirurgie ako 38-ročný, a Parížska misionárska spoločnosť jeho služby vzápätí nato odmietla, by sa mohol javiť pragmatickému súčasníkovi ako veľká životná a kariérna prehra. Misionári sa obávali, že by mohol domorodcov miasť svojimi "teologickými improvizáciami".

Nezostalo mu nič iné, než vydať sa do Afriky na vlastnú päsť. Misijná spoločnosť na to ustúpila a Schweitzera do Afriky - za ním zozbierané peniaze - vyslala. V marci 1913 sa manželia vybrali do Lambaréne vo vtedajšom francúzskom Kongu (dnes Gabun), a v bývalom kuríne postavili prvé prístrešky pre chorých.

Už o rok však vypukla prvá svetová vojna. Schweitzer so ženou museli ako nemeckí občania opustiť francúzsku kolóniu - internovali ich v táboroch vojenských zajatcov a nežiaducich osôb. V poslednom vojnovom roku prišli do rodného Alsaska, kde sa im narodila dcéra Rhena. Do Afriky sa Schweitzer vrátil sám v roku 1924.

Z niekdajšieho kurína sa po vojne vďaka známosti Schweitzerovej osoby stala atrakcia pre turistov. Novinári sa nevedeli vynačudovať, keď videli pacientov, ako si vonku v prachu varia a opekajú na ohni. Schweitzer však vedel, čo robí - vedel, že Afričana nedonúti ležať v nemocničnej izbe a jesť nemocničnú diétu - že i pojem hygiena je relatívny.

Manželka Helene za ním zo zdravotných dôvodov nemohla, ale dcéra Rhena sa v dospelosti stala laborantkou a vernou spolupracovníčkou otca, a po jeho smrti aj pokračovateľkou jeho životného diela. Filozofie, ktorej praktickým zhmotnením sa stala nemocnica v Lambaréne.

Každý musí nájsť svoje vlastné Lambaréne, zvykol hovoriť Albert Schweitzer o životnom sne, ktorý si splnil. Keď v roku 1953 získal Nobelovu cenu za mier, 33-tisíc dolárov spojených s cenou investoval do výstavby oddelenia pre malomocných. Zomrel a je pochovaný v Lambaréne.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  2. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy
  3. Ako budeme jesť v roku 2020? Letí výstrednosť aj ekológia
  4. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých
  5. Prichádza nová doba: firmy, ktoré riešia spoločenské problémy
  6. Viete, prečo sú dôležité ekologické predajne?
  7. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je?
  8. Takto by ste sa mali správať v horách, radí horský záchranár
  9. Nové VIVO! Bratislava žne úspechy
  1. Šperk, ktorý sa neodkladá do šperkovnice
  2. Hlavným partnerom súťaže Podnikateľka Slovenska sa stala BILLA
  3. Kúpeľný park Kováčová spustil predaj nových pozemkov
  4. Kúpeľný park Kováčová spustil predaj nových pozemkov
  5. Noerr advise NEI on acquisition of Kinex
  6. V košickom Kauflande pribudol nový McDonald´s
  7. Duálna akadémia: Na strednej škole sa vzdelávajú, aj zarábajú
  8. SEAT získal titul Company of the Year na CES 2020
  9. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  10. Česko-Slovenský ples sa blíži, v predaji sú posledné vstupenky
  1. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 18 120
  2. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých 12 618
  3. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je? 10 737
  4. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy 10 006
  5. Takto by ste sa mali správať v horách, radí horský záchranár 9 971
  6. Tipy od sprievodkyne: Magický Marakéš vás očarí svojimi vôňami 8 255
  7. Obraz, ktorý chceli komunisti do každého bytu, ide na kreditky 8 013
  8. Miesta na Slovensku, o ktorých ste možno nevedeli 7 434
  9. Keď okolo neho kráčali, vždy spal. Čo prežívajú zachránení 7 358
  10. Vydávajú tých, ktorých sa iní báli. Vydavateľstvo Absynt 7 268