Rádio Vatikán

"Mám tú najväčšiu česť oznámiť, že je to už len otázka niekoľkých sekúnd, čo pápež Pius XI. uvedie do činnosti rádiostanicu Vatikánskeho mesta. Elektrické rádiové vlny budú prenášať svetu jeho slová mieru a požehnania," rozprával nadšený ...

FOTO

"Mám tú najväčšiu česť oznámiť, že je to už len otázka niekoľkých sekúnd, čo pápež Pius XI. uvedie do činnosti rádiostanicu Vatikánskeho mesta. Elektrické rádiové vlny budú prenášať svetu jeho slová mieru a požehnania," rozprával nadšený Guglielmo Marconi. Taliansky vynálezca a priekopník rozhlasového vysielania sa v elegantnom kabáte otočil k pápežovi. "Svätý otec, svet počúva, rozprávajte," povedal mierne nervózny a v novučkom štúdiu vatikánskeho rozhlasu sa 12. februára 1931 prvýkrát rozsvietilo červené svetielko. Stalo sa to pred 75-timi rokmi.

Vatikán si uvedomil silu hovoreného slova. Od prvého pravidelného rozhlasového vysielania, ktoré odštartovalo rádio Westinghousovej spoločnosti KDKA v East Pittsburghu uplynulo jedenásť rokov. Vlastnú rozhlasovú stanicu už mali niekoľko rokov aj Bratislava či Košice. Státisíce ľudí na celom svete sedeli s ušami nastraženými k prvým rozhlasovým prijímačom a zvedavo hltali správy.

V hlavnom meste katolíckeho štátu vedeli, že prostredníctvom krátkovlnných vysielačov môžu osloviť niekoľkonásobne väčšie množstvo veriacich ako v kostoloch či na Námestí Sv. Petra. Navyše sa dostanú aj do odľahlých kútov sveta, kde nefunguje sloboda náboženského presvedčenia.

Na rozbehnutie vatikánskeho rozhlasu nemohli osloviť nikoho povolanejšieho ako Marconiho - nositeľa Nobelovej ceny za fyziku za rok 1909, považovaného za vynálezcu rádiového spojenia. Ešte na sklonku 19. storočia získal patent na bezdrôtový telegraf a v roku 1901 uskutočnil prvú športovú reportáž.

Marconi sa na sklonku kariéry pohotovo ujal novej výzvy. Zákazka od vatikánskeho štátu bola príliš prestížna, aby ju taliansky vynálezca odmietol.

Prevádzku rádia zveril pápež jezuitskému rádu a prvým riaditeľom vatikánskeho rozhlasu sa stal fyzik Giuseppe Gianfranceschi.

Oficiálnym cieľom nového rádia bolo šírenie evanjelizácie po rádiových vlnách. "Informuje o aktivitách Svätej stolice, živote katolíkov a dáva rady pri súčasných problémoch vo svetle kresťanskej náuky," povedal o poslaní rádia pápež Ján Pavol II. pri príležitosti 70. výročia vysielania pred piatimi rokmi.

Prvotný program vatikánskeho rozhlasu nebol ničím výnimočným. Do éteru sa dostávali najmä slová pápežov. Aj preto čoskoro dostalo rádio prívlastok "pápežovo".

Prvá naozaj zaujímavá reportáž prišla 9. februára 1939. Po smrti pápeža Pia XI. rádio spravodajsky pokrývalo konkláve, voľbu nového pápeža. Zvolenie Pia XII. komentovali rozhlasoví redaktori v deviatich jazykoch. Nikto nemal tak exkluzívne informácie ako rádio sídliace v paláci Leva XIII.

Do zložitej situácie sa vatikánsky rozhlas dostal počas druhej svetovej vojny. Pápeža Pia XII. dodnes kritizujú za to, že sa nepokúsil zabrániť masovému vyvražďovaniu Židov nacistami. Napriek cenzúre a rušeniu rádio fungovalo viac-menej slobodne. O krutostiach holokaustu informovalo ako jedno z prvých médií na svete. Je však nutné dodať - veľmi opatrne.

Vatikánsky rozhlas zohral aj aktívnu rolu. "Pomohol napríklad pri hľadaní nezvestných vojakov a vojnovým väzňom odovzdával odkazy od ich príbuzných," píše sa na stránkach jezuitského rádu.

Po vojne sa vysielanie rozrástlo o ďalšie jazyky. Za pápeža Pavla VI. v šesťdesiatych rokoch už malo 30 jazykových mutácií.

Počas studenej vojny predstavovalo vatikánske rádio jednu z mála možností, ako dostať informácie o dianí vo vnútri katolíckej cirkvi k veriacim v komunistickom bloku. Vyžadovalo si to veľkú obozretnosť. Niet divu, že šéf československého vysielania Václav Feřt sa čoskoro po začiatkoch vysielania v tuhých stalinovských rokoch nervovo zrútil.

Po páde železnej opony sa možnosti rozšírili. Dnes už sa dá rádio počúvať aj cez satelit a internet a najnovšie aj vo formáte podcast pre tých, čo používajú mp3 prehrávače. Relácie pripravuje okolo 400 ľudí približne 60 národností v 47 jazykoch.

Doma v Ríme však rádio nemá úplne najlepšie meno. Miestni obyvatelia ho dlhé roky vinili za to, že jeho vysielač v Ríme šíri nezdravé elektromagnetické vlny, ktoré sú príčinou častého výskytu leukémie.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  6. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  7. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Najkrajšie americké národné parky 13 641
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 11 650
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 7 019
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 252
  5. Vizuálny smog je problém 2 997
  6. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 775
  7. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 703
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 385
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 631
  10. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 € 1 387

Hlavné správy zo Sme.sk

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Je leto, v koalícii si nevedia prísť na meno

Ako sa vyvíjali vzťahy medzi SNS a Most-Híd.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Aj Rusi boli okupovaní, už si to len priznať

Patrili k najväčším obetiam boľševickej diktatúry.

AUTORSKÁ STRANA MICHAELY TERENZANI

Tých, ktorí odišli, svet prijal s otvorenou náručou

Aké by to bolo, len tak sa zbaliť?

Neprehliadnite tiež