SME
Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky

Pavlov, Ivan Petrovič

Jeho meno si spájajú ľudia hlavne so slintajúcimi psami. O Ivanovi Petrovičovi Pavlovovi sa okrem toho, že to bol nejaký pojašený ruský vedec, veľa nevie.

FOTO - ČTK

Školské osnovy sa obmedzujú na konštatovanie, že tento významný fyziológ objavil podmienený reflex a v roku 1904 získal Nobelovu cenu. Sovietske komunistické školstvo i jeho donedávna socialistická odnož ho prezentovali ako odosobneného génia, vedca slúžiaceho sovietskej vlasti a neúnavného experimentátora, ktorý zistil, že keď po zazvonení dá psovi maškrtu, za niekoľko dní bude pes reagovať na rovnaký zvuk slintaním i bez maškrty. Ako to znie banálne. A pritom tomuto jednoduchému zisteniu zasvätil Pavlov podstatnú časť svojho života. Zomrel pred 70 rokmi - 27. februára 1936.

Pavlov sa narodil v dobrý čas. Technický, vedecký a intelektuálny vzostup Ruska, ktorým je charakterizovaný začiatok 20. storočia, ho stretol ešte v čase značných duševných síl. Mal okolo 50 rokov, keď bolo Rusko tretím najväčším vydavateľom kníh na svete, na desiatich univerzitách pôsobilo asi 450 riadnych profesorov a ruská veda sa pýšila menami ako Mendelejev, Sečenov a Pavlov.

Na druhej strane to bolo tiež politicky nepokojné až revolučné obdobie. Pavlov však bádal bez ohľadu na vojny, vzbury a represie. Nebol politickým ignorantom a do seba zahľadeným čudákom, ale i keď revolúciu boľševikov v roku 1917 odsúdil, nakoniec boľševikom slúžil.

Jeho protesty proti novému režimu sa prejavovali najskôr nosením cárskych vyznamenaní na chlopni a pravidelnými návštevami bohoslužieb, neskôr veľmi otvorenými listami komunistickému vedeniu. "Žijeme v čase teroru a represií," napísal komunistickej vláde. Kohokoľvek iného by za to postavili pred popravnú čatu. Pavlov bol však pricenným materiálom.

V roku 1920 uvažoval o emigrácii - Švédi a Briti mu ponúkali kráľovské podmienky na prácu, ale Lenin ho nepustil. Naopak, prikázal, aby bol finančne zaistený z rozpočtu štátu a mal všetky podmienky na bádanie vrátane nového auta. Ku koncu života bol Pavlov už voči sovietskemu režimu celkom lojálny a hovoril, že sa predsa len mnohé zlepšilo.

Pavlov bol z nábožensky silne založenej rodiny. Jeho otec ani na chvíľu nepochyboval, že z Ivana bude kňaz. A skoro sa to stalo. Začal študovať na Rjazanskom duchovnom seminári, ale nad štúdiom Biblie stále častejšie sníval o vedeckej kariére, či premýšľal o fungovaní mozgu a fyziológii trávenia.

V roku 1870 vymenil kazateľňu za matematiku, fyziku, chirurgiu. Začal študovať na petrohradskej univerzite s takou intenzitou, že za päť rokov bol kandidátom vied, za ďalších šesť doktorom, a za svoju prevratnú prácu v oblasti medicíny získal v roku 1904 Nobelovu cenu (neskôr mu ju boľševici odobrali a znárodnili).

Jeho prvou študentskou prácou bolo štúdium nervov pľúc žaby, ale preslávil sa až objavmi v oblasti trávenia, snov i hypnózy, podmienených reflexov a ich vzťahu s fungovaním s mozgovou kôrou, a predovšetkým existenciou prvej a druhej signálnej nervovej sústavy.

V jedinom inštitúte na výskum vyššej nervovej sústavy na svete, ktorý sa nachádzal neďaleko Petrohradu, vybudoval slávnu "vežu mlčania" - špeciálny objekt, v ktorom bolo možné držať pokusné zviera v totálnej izolácii od vonkajšieho sveta. Ochrancovia zvierat by ho dnes asi ukameňovali, lebo dôkazy si obstarával veľmi radikálnym spôsobom. Urobil napríklad psovi vývod zo žalúdka tak, aby mohol sledovať trávenie a skúmať svoje obľúbené žalúdočné šťavy na živom zvierati.

Pavlov sa síce stihol už v roku 1881 oženiť so svojou priateľkou a dcérou cárskeho vojenského lekára Serafínou Vasiljevnou, ale rodine priveľa času nevenoval. Zlé jazyky dokonca tvrdia, že prvý potrat manželky vyvolal nechcene on sám. Nevšimol si, že je tehotná, a chodil tak rýchlo, že Serafína za ním musela doslova bežať. Ďalší syn zomrel počas letného odpočinku, na ktorý sa utiahol vtedy ešte nemajetný Pavlov investujúci všetky prostriedky do výskumu a nákupu psov, opíc a králikov na pokusy. Nakoniec úspešne vychoval troch synov a jednu dcéru.

Pavlov bol štúdiom mozgu taký posadnutý, že sa tesne pred smrťou stal sám sebe objektom výskumu. Určil si diagnózu a predpovedal rýchly koniec. Pitva neskôr potvrdila, že opuch mozgovej kôry bol správnym odhadom, ale bezprostrednou príčinou smrti bola pneumónia.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  5. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  10. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 47 765
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 485
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 13 475
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 358
  5. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 263
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 808
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 125
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 755
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 732
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 630
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nemeckí obyvatelia Smolníckej Huty. Nemci na Slovensko priniesli rozvoj remesiel, najmä baníctva.
Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak na našliapnuté do pekla.

Neprehliadnite tiež