Mengele, Josef

Pre svoj mladícky výzor a moc rozhodovať o živote a smrti dostal od väzňov v Osvienčime prezývku Anjel smrti. Bol síce lekárom, ale Hippokratova prísaha mu bola neznámym pojmom. V mene nacistického učenia o rasovej čistote využíval svoje znalosti z ...

FOTO - ČŤK

Pre svoj mladícky výzor a moc rozhodovať o živote a smrti dostal od väzňov v Osvienčime prezývku Anjel smrti. Bol síce lekárom, ale Hippokratova prísaha mu bola neznámym pojmom. V mene nacistického učenia o rasovej čistote využíval svoje znalosti z genetiky na brutálne experimenty na ľuďoch, ktoré nemali so skutočnou vedou nič spoločné. Tak ako iným príslušníkom SS, aj jemu sa po vojne podarilo dostať do Južnej Ameriky, kde sa až do smrti úspešne vyhýbal zaslúženému trestu. Najznámejší nacistický lekár Josef Mengele sa narodil 16. marca 1911, presne pred 95 rokmi.

Mengeleho otec chcel, aby po ňom jeho najstarší syn prevzal rodinný podnik v bavorskom mestečku Günzburg. Nadaný Josef si však vybral univerzitné štúdiá a v polovici 30. rokov získal doktoráty z medicíny a filozofie v bašte nacistickej strany Mníchove. Veľmi rýchlo tu začal sympatizovať s krajnou pravicou.

V kariére pokračoval na Ústave pre výskum dedičnosti, biológie a rasovej čistoty vo Frankfurte. Viedol ho popredný európsky genetik a nadšený Hitlerov obdivovateľ Ottmar von Verschuer. Už v roku 1937 sa stal Mengele členom NSDAP a o rok neskôr aj príslušníkom SS.

V roku 1940 posudzoval na zabratých poľských územiach "rasovú vhodnosť" tamojšieho obyvateľstva. Po napadnutí Sovietskeho zväzu pôsobil ako lekár na východnom fronte. Dostal železný kríž a utrpel zranenia, pre ktorého ho z bojov stiahli.

Za nové pôsobisko si v máji 1943 zvolil vyhladzovací tábor Osvienčim-Birkenau.

Jeho úloha sa začínala už po príchode vagónov na rampu, kde posielal na ľavú stranu tých, ktorých čakala okamžitá smrť. Na opačnú stranu išli najmä väzni, ktorí sa mali stať jeho pokusným materiálom.

Drastickými metódami sa snažil vypátrať, ako urobiť podľa nacistických teórií z menejcenných rás árijcov. Aby zmenil farbu ich vlasov či kože, vstrekoval svojim obetiam pod kožu alebo do očí farebné roztoky. Často po nich nasledovala smrť, v lepšom prípade oslepnutie. Skúmal aj odolnosť ľudského tela proti extrémom, a preto ich vystavoval prudkému mrazu, vriacej vode a vysokému napätiu. Infikoval ich rôznymi vírusmi, spôsoboval zranenia a operácie vykonával zásadne bez narkózy.

Fascinovali ho dvojčatá, ktoré pri svojom "výskume" používal najradšej, hlavne deti. Potreboval ich v dobrej kondícii, a preto sa k nim správal ako dobrý strýčko. Onedlho sa však zmenil na sadistického experimentátora, ktorý neváhal po smrti jedného z dvojčiat zabiť aj druhé, aby sa ich pitvy uskutočnili súčasne.

Z Osvienčimu odišiel Mengele oblečený ako radový nemecký vojak v januári 1945 pred blížiacou sa Červenou armádou. Ešte predtým zničil záznamy o svojich zverstvách.

Hoci sa po ňom pátralo a dostal sa aj do amerického zajatia, vždy ho prepustili. Pomohla mu skutočnosť, že na rozdiel od iných príslušníkov SS nemal na tele vytetovanú svoju krvnú skupinu.

Ukryl sa na statku neďaleko Rosenheimu. V roku 1949 sa vďaka otcovým obchodným kontaktom dostal cez Taliansko do Argentíny. Nežilo sa mu zle. Prevádzkoval dielňu na výrobu hračiek, neskôr bol asistentom farmaceutickej firmy.

Stále udržiaval kontakty s otcom, stihol sa rozviesť, druhýkrát oženiť s vdovou po svojom mladšom bratovi a mať aj nemanželskú dcéru s mladou Austrálčankou nemeckého pôvodu. Hoci sa niekoľkokrát stretol aj s organizátorom deportácií Židov Adolfom Eichmannom, na rozdiel od neho sa mu nástrahám izraelského Mossadu podarilo uniknúť.

V roku 1959 ho vystrašil zatykač, ktorý naňho vydali v západnom Nemecku a žiadosť o jeho vydanie. Presunul sa do Paraguaja. Počas života v Latinskej Amerike používal rôzne pseudonymy, jeho paraguajský pas však znel na meno José Mengele. O rok neskôr sa usadil v Brazílii, kde žil až do smrti. Osudným sa mu stalo 7. februára 1979 plávanie v oceáne pri pláži Bertioga južne od Sao Paula. Ranila ho mŕtvica a utopil sa.

Koho skutočne skrýva hrob s menom Wolfganga Gerharda na cintoríne v meste Embu, sa podarilo lovcom nacistov vypátrať až v roku 1985.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  6. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  7. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  8. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  9. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  10. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  1. Objednali ste sa už u zubára? Preventívne ...
  2. Virtuálne sídlo v Bratislave
  3. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  4. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  6. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  7. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  8. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  9. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  10. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 740
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 992
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 502
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 755
  5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 385
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 605
  7. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 079
  8. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 351
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 612
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 973