SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Osamostatnenie Grécka od Turecka

To, čo pre Američanov znamená 4. júl, predstavuje pre Grékov 25. marec. Cirkevný sviatok Zvestovania je zároveň najväčším gréckym štátnym sviatkom. V mestách sa konajú sprievody, žiaci základných a stredných škôl v pestrých krojoch predvádzajú tradičné .

FOTO - ARCHÍV

To, čo pre Američanov znamená 4. júl, predstavuje pre Grékov 25. marec. Cirkevný sviatok Zvestovania je zároveň najväčším gréckym štátnym sviatkom. V mestách sa konajú sprievody, žiaci základných a stredných škôl v pestrých krojoch predvádzajú tradičné ľudové tance. K tomu patria divadelné predstavenia, hrá hudba a ľudia sa zabávajú. Vyvrcholením osláv je vojenská prehliadka v centre Atén. Všade veje bielo-modrá národná vlajka. Jej deväť pruhov symbolizuje deväť slabík vojnového pokriku: "Eleutheria i thanatos!" - "Sloboda alebo smrť!" Podľa tradície práve v tento deň vyzval patraský ortodoxný patriarcha Germanos všetkých Grékov a súvercov na boj za nezávislosť spod tureckého područia. Stalo sa tak pred 185 rokmi.

Grécko, považované za kolísku západnej civilizácie a miesto, kde sa zrodila demokracia, muselo čakať niekoľko storočí, kým získalo späť svoju nezávislosť. Po páde Konštantínopolu v roku 1453 sa stalo súčasťou Osmanskej ríše a pre Grékov nastalo obdobie temna. Napriek útlaku si vďaka ortodoxnej cirkvi udržali spoločný jazyk, kultúru, a tým aj vedomie vlastnej identity. Po takmer štyristo rokoch, keď musel sultán sústrediť pozornosť na vnútorné rozbroje v ríši, konečne nastala príhodná chvíľa na vymanenie sa spod tyranie.

Epicentrum povstania sa nachádzalo na Peloponéze. Odtiaľ sa šírilo do severných oblastí Grécka a na ostrovy v Egejskom mori. Sultánsky režim bol výbuchom masového gréckeho povstania zaskočený, čo umožnilo povstalcom už v januári 1822 vyhlásiť nezávislosť. Zápas medzi Grékmi a Osmanmi mal od začiatku charakter neľútostného boja na život a na smrť. Jeho súčasťou bol aj teror namierený proti civilnému obyvateľstvu a etnické a náboženské čistky hlavne z tureckej strany. Smutný primát medzi nimi patrí nepochybne vyvraždeniu gréckych obyvateľov ostrova Chios sultánovými jednotkami v apríli 1822. Táto tragédia sa stala námetom francúzskemu maliarovi Eugenovi Delacroixovi na jeho slávny obraz Vraždenie na ostrove Chios, ktorý dnes visí v Louvri.

Po masakroch sa európska verejná mienka postavila na stranu Grécka. Najmä medzi umelcami a intelektuálmi vzniklo silné filhelénske hnutie. Medzi obdivovateľov Grékov a ich slávnej minulosti patrili spisovatelia Hugo, Goethe a hlavne Angličan, romantický idol svojho obdobia, lord Byron. Vo veľkých európskych mestách začali vznikať grécke výbory, ktoré vyvíjali propagačnú kampaň na podporu boja Grékov, organizovali zbierky a posielali do Grécka peniaze i zbrane. Zo všetkých kútov sveta prichádzali povstalcom na pomoc dobrovoľníci, ľudia túžiaci po dobrodružstve i nadšení idealisti. Na bojoch sa zúčastnil i Byron, no v roku 1824 pri obrane mesta Messolonghi ochorel a predčasne zomrel. Byron je v Grécku považovaný za národného hrdinu, grécka podoba jeho mena (Viron) je obľúbeným mužským menom a aj predmestie Atén nesie jeho meno.

Filheléni predstavovali vplyvnú nátlakovú skupinu a významne prispeli ku zmene dovtedajších postojov vlád k východnej otázke. Počiatočné reakcie všetkých európskych mocností na grécke povstanie totiž neboli priaznivé. Po porážke Napoleona v roku 1815 sa jedinou možnosťou zachovania mieru ukazovala byť politika rovnováhy síl. Západné veľmoci sa preto obávali zakročiť v tejto oblasti, aby nenastala zmena síl v prospech Ruska. Intervencia sa však ukázala ako nevyhnutná potom, ako si sultán pozval na pomoc proti povstalcom egyptskú armádu pod velením Ibrahima pašu. Tá v rokoch 1825 - 1826 spustošila Peloponéz a fakticky vytlačila bojujúcich Grékov na ostrovy. Keď nasledujúci rok padli Atény, veľmoci sa rozhodli konať.

Bitka pri Navarine, v ktorej spojené britsko-francúzsko-ruské loďstvo zničilo egyptskú flotilu, sa ukázala ako rozhodujúca. Víťazstvo prinieslo Grékom vytúženú slobodu.

Na konferencii v Londýne v roku 1830 veľmoci vyhlásili Grécko za nezávislý štát. Utvorila sa prvá vláda v moderných dejinách a na jej čelo bol zvolený Kapodistrias. Nevládol však dlho, už nasledujúci rok ho zavraždili. Z rozhodnutia veľmocí sa Grécko premenilo na monarchiu a na trón dosadili bavorského princa Ota.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 35 683
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 34 542
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 003
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 435
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 955
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 217
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 785
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 443
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 359
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 4 990
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Turecko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Grécko
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Monika Jankovská odchádza z výsluchu na NAKA v Nitre.

Bývalá štátna tajomníčka začala spolupracovať s vyšetrovateľmi koncom októbra.

18m
Minister zdravotníctva Marek Krajčí.

PCR testy odhalili 1785 nových prípadov.

13 h

Poukazovanie na akúsi „kritickú infraštruktúru“ je kastovou verziou rakúsko-uhorského dedičstva.

20. jan

Neprehliadnite tiež