SME
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Ako Briti zablokovali Židov

„Keď vystúpili, videli pred sebou ostnaté drôty, strážne veže a vojakov. Vyzeralo to ako koncentračný tábor. Niektoré ženy sa rozplakali a šepkali: Milosrdný Bože, na čo sme prežili?“ Tieto vety si v roku 1946 zapísala aktivistka Judith Grunfled, ktorá na

FOTO – ARCHÍV

vštívila židovských utečencov na Cypre. Rok po 2. svetovej vojny boli tí, čo prežili holokaust, bezdomovcami. V ich bytoch bývali cudzí ľudia, ich podniky mali nových majiteľov. Preto smerovali do krajiny, ktorú považovali za zasľúbenú - do Palestíny. Cestou tisíce Židov uviazli na Cypre. 12. augusta 1946, pred 60 rokmi, britská vláda zakázala ďalšiu migráciu Židov do Palestíny.

Winston Churchill ani po 2. svetovej vojne a holokauste nemienil veľmi meniť politiku Londýna k židovským ašpiráciám na štát. Aj labouristi, ktorí konzervatívcov vystriedali vo vláde, dodržiavali dokument nazvaný Biela kniha. Tá v roku 1939 stanovila, že v priebehu piatich rokov sa do Palestíny môže prisťahovať maximálne 75-tisíc Židov.

Keď 1. augusta 1945 vyšla Harrisonova správa o utečencoch, ktorá navrhla vydať európskym Židom 100-tisíc povolení na vysťahovanie do Palestíny, britská vláda to odmietla. Správa hovorila o katastrofálnej situácii v utečeneckých táboroch, o rastúcom antisemitizme a útekoch Židov z východnej Európy do americkej okupačnej zóny.

Židovské organizácie aj Američania tlačili na britskú vládu, aby povolenia vydala. Tá utečencom komplikovala prechod cez britskú okupačnú zónu, blokovala lode do Palestíny a ľudí vracala do utečeneckých táborov v Európe. Britskú zahraničnú politiku viedol bývalý odborársky predák Ernest Bevin známy výrokom, že Američania orodujú za Židov, „lebo ich nechcú v New Yorku“.

Židia začali organizovať ilegálne prechody hraníc, vyrábali falošné pasy, najímali lode a z Grécka a Talianska vozili svojich ľudí do Palestíny. Briti boli čoraz nervóznejší. V apríli 1946 si od talianskej vlády vynútili, aby zadržala dve lode Židov z Poľska. Tí vyhlásili hladovku a vyhrážali sa kolektívnou samovraždou. Napokon do Palestíny doplávali.

Tam vypukol konflikt medzi Britmi a židovskými odbojovými organizáciami. Židia podnikali sabotáže, Briti zatýkali ich vodcov. Vyvrcholilo to bombovým útokom židovskej organizácie Irgun na jeruzalemský hotel King David. Zahynulo 91 ľudí, zväčša britských dôstojníkov.

O pár dní, 12. augusta britská vláda zamietla prisťahovalecké víza pre Židov. Od tohto dňa Židov, ktorých chytila pri pokuse o vstup do Palestíny, intervenovala na Cypre. Bolo to 57-tisíc ľudí.

V júli 1947 doplávala k palestínskym brehom loď Exodus so 4-tisíc ľuďmi na palube. Bevin ich otočil do Európy. Loď sa búrila, niektorí zomreli po zrážkach s britskými vojakmi. Loď skončila v Nemecku a utečenci v tábore neďaleko Hamburgu.

Udalosť mala ohlas v tlači. Noviny písali, ako Briti ľudí, čo prežili holokaust, bili hadicami a „upokojovali“ ich slzným plynom. V tom čase sa v OSN rokovalo o rozdelení Palestíny na židovský a arabský štát. Krátko po vzniku Izraela sa ľudia, čo zostávali na Cypre, vrátili do Izraela.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 479
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 988
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 247
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 390
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 750
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 055
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 997
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 069
  9. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 9 901
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 893
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Izrael a Palestína

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Holokaust
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Oravčanov hanili za svadby, teraz sú vzorom. A poďakujte vojakom, znelo z každej dediny

Celoštátne testovanie ohrozuje neistá ochota zdravotníkov.

Rad v Donom Kubíne pred mestským kultúrnym strediskom o 8:55 h.
Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Vďaka patrí zodpovedným, ale to najťažšie nás len čaká

V tieto dni neplatia kategórie politickej odmeny alebo odplaty.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Prvá západná krajina, ktorá sa pokúša plošne testovať, píšu o Slovensku

Netreba odhaliť každého pozitívneho, vysvetľuje odborník.

Odberové miesto v dolnokubínskej nemocnici.
Ilustračná fotografia.

Neprehliadnite tiež