SME
Piatok, 7. október, 2022 | Meniny má Eliška

Los Angeles

Mesto Panny Márie, kráľovnej anjelov na rieke Porciuncula (El Pueblo de Nuestra Se ora la Reina de los Ángeles sobre El Río Porciuncula). Tak znel prvý názov Los Angeles, druhej najväčšej metropoly Spojených štátov. História mesta sa začala písať 4. septe

FOTO – ARCHÍV

Mesto Panny Márie, kráľovnej anjelov na rieke Porciuncula (El Pueblo de Nuestra Se ora la Reina de los Ángeles sobre El Río Porciuncula). Tak znel prvý názov Los Angeles, druhej najväčšej metropoly Spojených štátov. História mesta sa začala písať 4. septembra pred 225 rokmi.


Túto oblasť obývali domorodí Indiáni už pred tisíckami rokov. Súčasná podoba Los Angeles sa začala rysovať príchodom španielskych kolonistov. Už v roku 1542 navštívila región výprava Juana Cabrilla. Skutočne kľúčový moment však nastal až v roku 1769, keď sa v južnej Kalifornii usadili františkánski kňazi Junípero Serra a Juan Crespi.

O päť rokov neskôr nové sídlo postihli povodne, a tak posunuli centrum tam, kde sa nachádza dnes. Práve poloha zostáva dodnes jednou z najväčších hrozieb „anjelského mesta“. Nachádza sa v blízkosti tektonického zlomu San Andreas a menších zlomov Bannings a San Jacinto.

Posledné veľké zemetrasenie, ktoré spôsobilo škody za miliardy dolárov, mesto zasiahlo v roku 1994. Zomrelo vtedy dvadsať ľudí, stovky boli zranené. Pre Kalifornčanov to bol ďalší úder, ktorý prišiel dva roky po rozsiahlych rasových nepokojoch. Ďalšie veľké zemetrasenia ničili mesto v rokoch 1933, 1971 či 1987. Menšie otrasy si už miestni ani príliš nevšímajú.

Presne 4. septembra 1781 Los Angeles zakladalo takmer päťdesiat mexických osadníkov, ktorých vyslali z misie sv. Gabriela. Už zloženie tejto skupiny bolo multietnické a Los Angeles také zostalo dodnes. Boli medzi nimi Indiáni, Afričania a Španieli.

Vznikla misia Nuestra Seňora Reina de los Angeles. Zanedlho guvernér Kalifornie Felipe de Neve mexickému miestokráľovi odporučil, aby osadu povýšili na mesto. A tak sa aj stalo, vzniklo Mesto Panny Márie, kráľovnej anjelov na rieke Porciuncula, dnes známe už pod kratším názvom mesto anjelov - Los Angeles.

Uprostred kostol, obdĺžnikové námestie, niekoľko domov a polia - tak nejako vyzerala prvá kalifornská metropola. Až do 20. rokov 19. storočia išlo stále iba o malú osadu, práve v tom čase sa skončila aj španielska koloniálna nadvláda. Pôvodné časti puebla (mesta) dnes nájdete na Olvera Street nazvanej podľa prvého najvyššieho sudcu mesta, Augustína Olveru.

V roku 1821 sa Los Angeles stalo súčasťou nezávislého Mexika, nie však nadlho. Už v roku 1847 po bitke na rieke San Gabriel sa dostalo pod kontrolu Američanov. Doslova ho zaplavili v období zlatej horúčky. V apríli 1850 ho Spojené štáty oficiálne ustanovili za svoje mesto aj s priľahlými oblasťami. Päť mesiacov predtým, ako sa Kalifornia oficiálne stala štátom únie.

S dokončením železnice prišlo koncom 19. storočia do mesta ešte viac Európanov a ďalší rozkvet. Objavili ložiská ropy, ťažili tam až švrtinu celkového amerického objemu. Práve ropa 20. storočiu a Amerike zvlášť, priniesla rozvoj. Ďalšie obdobie prosperity nastalo počas druhej svetovej vojny.

Los Angeles je známe aj ako centrum filmového priemyslu, sídli tam množstvo veľkých štúdií. Paramount, RKO, 20th Century Fox či Metro-Goldwyn-Meyer - všetky sú späté s Los Angeles. Televízia CBS tam má svoje Television City a preslávila sa aj nahrávacia spoločnosť Capitol Records. Hollywood je vlastne severozápadnou časťou mesta, hoci práve v tejto časti sídli už iba štúdio Paramount. Stále sa tam však udeľujú Oscary a hollywoodsky bulvár je vyhľadávanou turistickou destináciou.

Prvé štúdio v oblasti Hollywoodu vybudovali v roku 1909 a išlo o Selig Polyscope. Priamo v mestečku o dva roky neskôr vyrástli Nestor Studios, legendárny komik Charlie Chaplin prišiel v roku 1917. Slávny nápis Hollywood pôvodne znel Hollwoodland a išlo vlastne o reklamu na výstavbu nových domov. Skrátili ho v polovici 20. storočia a stal sa symbolom tejto časti mesta.

Mesto anjelov dvakrát hostilo olympijské hry: v ich začiatkoch v roku 1932 a počas bojkotu v období studenej vojny v roku 1984. Dnes má 3,8 milióna obyvateľov a s priľahlými aglomeráciami je to až 13 miliónov.

SkryťVypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Kedysi boli takéto šóry na práčku PHILCO. Dnes ju môžete VYHRAŤ!
  3. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  4. Dizajnový krb či krbové kachle? Šetriť dokážu obe
  5. Láka na dvadsať kilometrov pláží. Varadero má aj ďalšie tromfy
  6. S Alžbetou II. odchádza aj kus osobných dejín Britov
  7. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  8. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami
  1. Dizajnový krb či krbové kachle? Šetriť dokážu obe
  2. Láka na dvadsať kilometrov pláží. Varadero má aj ďalšie tromfy
  3. Biometricky presné progresívne okuliarové šošovky Rodenstock
  4. S Alžbetou II. odchádza aj kus osobných dejín Britov
  5. Kedysi boli takéto šóry na práčku PHILCO. Dnes ju môžete VYHRAŤ!
  6. 8 najčastejších problémov ústnej dutiny a zubov
  7. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  8. Riešenie Atosu zachraňuje životy
  1. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 22 036
  2. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52% 7 847
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 155
  4. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 6 015
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 5 466
  6. Dôležitosť duševnej pohody 5 091
  7. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma 3 271
  8. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami 3 075
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Dědečka nakoniec po pojednávaní sudca Marek Filo prepustil.

Sudcovou úlohou nebolo dbať na priania verejnosti. Pozrime sa na argumentáciu sklamaných ľudí.


2 h
Ruský tank T-80, ktorého sa ukrajinskí vojaci zmocnili v Bachmute.

Ruská armáda za sebou zanecháva moderné zbrane aj muzeálne kusy.


18 h
Peter Tkačenko

Hortovi, Hrušovskému a Paškovi by pri pohľade na dnešný parlament zabehlo.


19 h
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan na summite v Prahe.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 12 h

Neprehliadnite tiež

SkryťZatvoriť reklamu