Založenie New York Times

Henry Jarvis Daymond a George Jones určite pred 155 rokmi netušili, že z New York Times sa stane pojem známy na celom svete. Symbol kvalitnej žurnalistiky a jeden z najčítanejších denníkov v Spoje­ných štátoch. Práve po týchto novinách nesie meno legendár

FOTO – ARCHÍV

ne newyorské námestie Times Square.

Každý deň (spočiatku bez nedele) si od 18. septembra 1851 mohli Američania zalistovať v Timesoch. Razantný nástup denníka prišiel, keď sa do podniku vložil na sklonku 19. storočia Adolph Ochs, vydavateľ z Tennessee. Jeho manažérske schopnosti priviedli New York Times na výslnie. „Všetky správy, ktoré sú vhodné na vytlačenie“, znel jeho slogan. Odlišoval denník od populárnej bulvárnej tlače.

Tradične liberálne noviny podporili naposledy v prezidentských voľbách republikána v roku 1956 - Dwighta Eisenhowera. V lokálnych voľbách si občas ich podporu zaslúžia aj konzervatívci, medzi nimi starosta New Yorku Michael Bloomberg či guvernér štátu George Pataki. Dnes sú jedným z najvýznamnejších kritikov prezidenta Bu­sha.

Timesy išli od začiatku proti prúdu a aj vďaka tomu si vybudovali reputáciu. V prezidentských voľbách v roku 1876 denníky vyhlásili za víťaza Samuela Tildena, no titulok Timesov znel: Neisté voľby. Po mesia­coch zbor voliteľov a Kongres nakoniec uznali víťazstvo Tildenovho súpera Rutherforda Ha­yesa.

V roku 1971 odhalili dokumenty, ako sa americká vláda snaží vykresliť pozitívny obraz pokroku vo vietnamskej vojne. Pred rokom to bol opäť New York Times, ktorý odhalil, že prezident Bush schválil program „nelegálneho“ odpočúvania podozrivých osôb.

V októbri 2005 si denník získal sympatie verejnosti vďaka počínaniu reportérky Judith Millerovej, ktorá odmietala prezradiť zdroj svojich informácií. Poslali ju za to do väzenia na 85 dní. Millerová však v celej kauze kryla Lewisa Scootera Libbyho, poradcu viceprezidenta Dicka Cheneyho. Keď teda vyšlo najavo, že Millerová vlastne bola iba nástrojom v Libbyho rukách a škandálom boli poznačené aj jej články o zbraniach hromadného ničenia počas prípravy na vojnu v Iraku, karta sa obrátila. Vedenie na svoju redaktorku dokonca útočilo z názorovej strany a vyzvalo na preskúmanie praktík svojej kolegyne. Millerová sa s denníkom rozlúčila a prípad, ktorý sa začal ako boj za novinársku nezávislosť, sa skončil blamážou.

Prípad Millerovej je jedným z mnohých prešľapov. V roku 1920 noviny zosmiešňovali profesora Roberta Goodarda za názor, že raketa by mohla fungovať aj vo vesmíre. „Profesor nevie nič o vzťahu akcie a reakcie, a že potrebuje niečo lepšie ako vákuum na reakciu. Vlastne mu chýbajú iba vedomosti, ktoré vám dajú už na strednej škole.“ Keď v roku 1969 pristála na Mesiaci Apollo 11, New York Times sa ospravedlnili a vydali opravu.

Počas druhej svetovej vojny noviny nechceli venovať pozornosť obvineniam, že nacisti páchajú na Židoch genocídu. Bolo to aj preto, lebo vydavateľ bol židovského pôvodu a obával sa nálepkovania novín. Čelili aj obvineniu, že aj kvôli ich korešpondentovi v Sovietskom zväze sa podarilo v 30. rokoch zakryť Stalinovu genocídu na Ukrajine.

Škandál reportéra Jaysona Blaira, ktorý si roky vymýšľal správy, otriasol v roku 2003 základmi denníka. V novinách pracoval od roku 1998. A napriek tomu, že ho vedenie niekoľkokrát upozornilo na veľkú chybovosť materiálov, stal sa stálym korešpondentom. Kritici tvrdia, že Blair dostával preferenčný prístup, pretože bol černoch.

Aj napriek pochybným novinárskym kvalitám, pridelili ho na informovanie o vyčíňaní snajpera vo Washingtone. Urobil toľko chýb, že sa sám stal predmetom správ a polícia musela na vyvracanie jeho tvrdení zvolávať tlačové konferencie. Neskôr vyšlo najavo, že opisoval články od konkurencie a vymýšľal si reportáže.

Následne dal výpoveď reportér Rick Bragg. Dôvodom bola reportáž, pod ktorou bol síce podpísaný, no jej nosnú časť napísal externý spolupracovník Timesov. Odišlo aj vtedajšie vedenie. Išlo o tvrdý úder pre denník, ktorý získal 94 Pulitzero­vých cien. A nezastavilo sa to iba pri Timesoch, podobným škandálom čelili aj USA Today či Chicago Tribune.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  6. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  7. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 14 553
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 8 320
  3. Najkrajšie americké národné parky 6 711
  4. Vizuálny smog je problém 3 465
  5. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 989
  6. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 2 846
  7. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 2 383
  8. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 226
  9. Keď Slováci krotia morský vietor 1 927
  10. Objavte najvzácnejšiu hubu na svete. Rastie na Liptove 1 868