Werner Heisenberg je jednou z legiend fyziky 20. storočia. Jeho rovnice priniesli nový pohľad do mikrosveta, taký nový, že ich nevedel stráviť ani Albert Einstein. Do histórie sa zapísal aj tým, že počas druhej svetovej vojny riadil výrobu nemeckej jadrovej bomby. Piateho decembra uplynulo 105 rokov od jeho narodenia.
Narodil sa v nemeckom Würzburgu v rodine jazykovedca, lákala ho však matematika a fyzika. Keď mal trinásť, používal zložité výpočty, aby zistil, na akom fyzikálnom princípe fungujú hračky. A neboli hocaké - sám postavil veľkú elektricky ovládanú vojenskú loď. V osemnástich zvládol knihu Priestor, čas a hmota od Hermana Weyla, ktorá bola matematickým výkladom Einsteinovej teórie relativity. Keď mal 22, ukončil Mníchovskú univerzitu a začal spolupracovať s vtedajšími najvýznamnejšími fyzikmi, ako boli Max Born a najmä Niels Bohr.
Fyzika vtedy prežívala kritické obdobie. V roku 1911 vytvoril lord Rutherford model atómového jadra, a ukázalo sa, že vysvetlenie pohybu elektrónov v atóme nemôže byť založené na zákonoch klasickej fyziky (podľa nich by elektrón vyčerpal svoju energiu a spadol by do jadra). Od roku 1924 sa preto začalo hovoriť o novej fyzike, ktorá dostala názov kvantová mechanika (pojem kvánt zaviedol iný významný nemecký fyzik, Hans Planck). Heisenberg bol prvým z fyzikov, ktorí postupne vypracovali ucelenú matematickú podobu kvantových zákonov. Keď svoje rovnice vyrátal, mal 24 rokov. O sedem rokov neskôr jeho prácu ocenili Nobelovou cenou.
Kvantová mechanika síce umožnila preniknúť do mikrosveta, súčasne však zničila dovtedajšie istoty o presnosti fyzikálneho experimentu. Ukázalo sa, že polohu a rýchlosť elektrónu nemožno zistiť rovnako presne ako polohu a rýchlosť auta či letiacej lopty. V supercitlivom kvantovom svete platia iné zákony: ak zmeriame rýchlosť elektrónu, uzavrieme si cestu k poznatku, kde sa nachádza, a naopak. Každé meranie v mikrosvete vplýva na objekt, a neexistuje spôsob, ako toto ovplyvnenie odstrániť. Heisenberg tento vzťah nazval princípom neurčitosti. Znamená to, že príroda je v princípe nepoznateľná? Alebo že v nej hrá náhoda väčšiu rolu ako vyplýva z Newtonových a Einsteinových rovníc? S takými predstavami sa nevedel zmieriť ani Einstein. Kvantovú mechaniku považoval za nesprávny opis prírodných zákonov.
Heisenbergovi genialita vyniesla aj iné problémy. Spolu s Ottom Hahnom viedol nemecký program Uranverein, cieľom ktorého bolo vyrobiť atómovú bombu (Goebbels si do denníka písal: „Hlavne aby nás nik nepredbehol.“) V roku 1939 Heisenberga v Chicagu prehováral Enrico Fermi, aby v Amerike zostal. Ten však odpovedal, že správny čas už prepásol. Chcel okolo seba sústrediť nádejných mladých ľudí, aby „v Nemecku bola po vojne zasa dobrá veda.“ Fermi, ktorý o tri roky neskôr uskutočnil prvú riadenú jadrovú reakciu, Heisenberga varoval, že bude musieť robiť veci, ktoré robiť nechce, za ktoré však ponesie zodpovednosť.
Heisenberg sa tejto zodpovednosti vyhol, program Uranverein zlyhal. Tvrdil, že bombu mohli vyrobiť, no uvedomovali si následky a tvárili sa, že to nedokážu. Podľa inej verzie ešte nemali dosť znalostí. Heisenberg si tajomstvo odniesol do hrobu. Zomrel 1. februára 1976. Mal za sebou krátke britské zajatie koncom vojny a dlhú i plodnú vedeckú kariéru vo vlasti.
