SME
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Pripojenie Sárska k Nemecku

Jedna z najmenších nemeckých spolkových krajín bola k svojmu osudu predurčená. Ležala na hranici s rozpínavým Francúzskom a mala bohaté zásoby uhlia a ocele. Jej obyvatelia si zvykli, že o ich životoch rozhodujú iní. Keď mohli rozhodnúť sami, chceli patri

FOTO – ARCHÍVFOTO – ARCHÍV

ť k Nemecku. Po poslednom referende a požehnaní Francúzska sa to podarilo. Pred polstoročím sa Sársko stala desiatou spolkovou krajinou Nemecka. Bolo to 1. januára 1957.

Hovorí sa, že Sárčania si užívajú „tu a teraz“, pretože nevedia, kedy príde vojna či nový dobyvateľ, ktorý ich o všetko pripraví. Od 30-ročnej vojny prežila takmer každá generácia vojnový konflikt a ľudia tomu prispôsobili svoj život.

Sársko bolo väčšinu svojich dejín nemeckým územím, nikdy sa však nevymanilo spod francúzskeho vplyvu. Ani v 20. storočí nemalo právo rozhodovať o svojom osude. Boli to Francúzi, ktorí si po prvej svetovej vojne vymohli vyčlenenie Sárska z Nemecka ako záruku svojej bezpečnosti. Versailská zmluva dala Sársko na 15 rokov pod správu Spoje­ných národov. Potom mali o svojom osude rozhodnúť Sárčania v referende.

Skryť Vypnúť reklamu

Predreferendová kampaň v roku 1935 rozpútala tvrdý súboj zástancov i odporcov začlenenia k Nemecku. Tí prví kričali „Späť do Ríše“, tí druhí volali „Poraz Hitlera na (rieke) Sáre“. Výsledok referenda bol ale jednoznačný. Viac ako 90 percent hlasovalo za návrat k Nemecku a tým nepriamo k Hitlerovi, ktorý triumfálne prijal „západnú župu“ do svojej „tisícročnej Ríše“.

To bol dôvod, prečo chceli Francúzi rozhodovať o Sársku aj po druhej svetovej vojne. Pripojiť toto územie sa Parížu nepodarilo. Údajne pre nesúhlas sovietskeho ministra zahraničných vecí Molotova. Prijal sa model, podľa ktorého bolo Sársko politicky autonómne, ale ekonomicky prepojené s Francúzskom.

To pozitívne, čo Francúzi priniesli Sárčanom, bola obnova demokracie na ich území. Opäť vznikla politická súťaž a zvolali komisiu, aby vypracovala ústavu. Samozrejme s dodatkom, že Sársko bude závislé od Francúzov. „Sársko má byť hospodárskou, menovou a colnou politikou spojené s Francúzskom, vyčlenené z Nemecka, politicky autonómne, zahraničné vzťahy a obrana ponechaná Francúzsku,“ písalo sa v ústave. Tá prešla, ale už od roku 1950 sa v Sársku tvorila opozícia proti zväzku s Parížom. To už sa Sársko stalo súčasťou studenej vojny. Bránilo európskej integrácii západného Nemecko a zmiereniu medzi Parížom a Bonnom.

Skryť Vypnúť reklamu

Francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman, otec európskej integrácie, navrhol, aby sa Sárska ujal európsky komisár. Tento model podporila aj vláda v Sársku, podcenila ale náladu obyvateľstva. Autoritatívny sársky povojnový premiér Johannes Hoffmann povolil až tri mesiace pred referendom o európskom štatúte Sárska slobodu prejavu a zhromažďovania.

Kampaň bola tvrdá a výsledok mnohých prekvapil. Sárčania odmietli európsky štatút. To nemohli mocnosti ignorovať. Sárska vláda odstúpila a do útoku prešli politické sily, ktoré boli proti napojeniu na Francúzov. V referende sa potom Sárčania definitívne vyslovili za pripojenie k Nemecku. Francúzi napokon súhlasili s podmienkou, že niektoré hospodárske výhody ostanú v platnosti až do roku 1959, aby krajina neutrpela veľké hospodárske škody.

Skryť Vypnúť reklamu

Od polnoci 1. januára 1957 tak mohli Sárčania veľkolepo oslavovať návrat k Nemecku. V ten deň musel západonemecký kancelár Konrad Adfenauer vstávať veľmi skoro. Už o šiestej ráno vyrazil do Sárska vlak s členmi vlády a osobnosťami. Vo vozňoch sa oslavovalo a na počesť Sárska sa podával kaviár. Hoci Adenauer nebol za pripojenie Sárska a podporoval jeho európsky štatút, oslavoval túto udalosť ako vzor pre budúce zjednotenie celého Nemecka.

Sársko prispelo aj k zmiereniu Nemecka s Francúzskom a jeho pripojenie ku krajine podľa článku 23 nemeckej ústavy sa stalo precedensom na pokojné znovuzjednotenie krajiny v roku 1990. „Sárčania nás učia, ako možno byť zároveň dobrým Sárčanom, dobrým Nemcom, dobrým Európanom i dobrým susedom,“ povedal bývalý spolkový prezident Richard von Weizsäcker.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 479
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 988
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 247
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 390
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 750
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 055
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 997
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 069
  9. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 9 901
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 893
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Žlté vesty

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Za prvé dva dni sa prišlo dať otestovať 120-tisíc ľudí (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 40 801. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 159 obetí.

Ilustračná fotografia.
Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Vďaka patrí zodpovedným, ale to najťažšie nás len čaká

V tieto dni neplatia kategórie politickej odmeny alebo odplaty.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Oravčanov hanili za svadby, teraz sú vzorom. A poďakujte vojakom, znelo z každej dediny

Celoštátne testovanie ohrozuje neistá ochota zdravotníkov.

Rad v Donom Kubíne pred mestským kultúrnym strediskom o 8:55 h.

Prvá západná krajina, ktorá sa pokúša plošne testovať, píšu o Slovensku

Netreba odhaliť každého pozitívneho, vysvetľuje odborník.

Odberové miesto v dolnokubínskej nemocnici.

Neprehliadnite tiež