Gréco, Juliette

Tu vládli intelektuáli a umelci na čele s Jeanom-Paulom Sartrom, Jeanom Cocteauom, Simone de Beauvoirovou či Borisom Vianom. Tu sa sútredil vtedajší umelecký svet. A nad tým všetkým znel hlas ich čierno odetej múzy – mladej, provokujúcej, slobodnej a zmyselnej Juliette Gréco.

Jej hlas doteraz znie miliónmi básní

Časy „novej bohémy“ sú dávno preč, ale slávna šanso­niérka a herečka Gréco, ktorá sa dnes dožíva 80 rokov, je stále šarmantná a stále koncertuje. Viac než polstoročie staré udalosti jej v pamäti zostali nedotknuté: „Minulosť je pre mňa prítomnosť. Pokiaľ niekoho nemám rada, akonáhle mi zmizne z očí, zabudnem naňho. Ale keď niekoho milujem, zostáva vo mne navždy,“ hovorí umelkyňa, o ktorej Sartre napísal, že jej hlas má v sebe milióny básní.

Akoby pre ňu vek nebol prekážkou, Gréco v novom tisícročí zažíva úspech až nečakaný. Po zdravotných problémoch na konci mája 2001 síce trochu obmedzila koncertný program, no v lete už spievala na turné v Kanade. V roku 2003 vydala album, kde nechala vyniknúť nových autorov, nezabudla však ani na drahých zosnulých textárov, ako boli Serga Gainsbourg či Louis Aragon. V roku 2004 excelovala v parížskej Olympii a vlani v decembri sa objavila jej nová platňa cover verziou piesní, ktoré výnimočne neboli písané priamo pre ňu.

Na pódiu od detstva

Juliette Gréco sa narodila 7. februára 1927 v Montpellier na juhu Francúzska, detstvo však so sestrou prežila u prarodičov v Bordeaux. Ligotavý svet módy a umenia začala objavovať až v Paríži; od roku 1937 tancovala v zbore parížskej opery. Počas vojny ju zatklo gestapo, ale na rozdiel od matky a sestry ju nakoniec po pár dňoch prepustili. Vtedy sa mladej Julietty ujala herečka a pedagogička Helena Duková, vďaka nej našla cestu do Saint Germain des Prés, na hranie divadla i krásu francúzštiny.

Po skončení vojny – ako Gréco sama hovorí – hlavne žila. Verejný spevácky debut mala až v roku 1949 v klube Le Boeuf sur le Toit: „Predo mnou v sále sedeli všetci, ktorí v tom čase v Paríži niečo znamenali. Jean Cocteau, Sartre, Simone de Beau­voire,... Mala som veľkú trému.“ V rovnakom čase prežila „zázrak lásky“ s trumpetistom Milesom Davisom, i keď on nevedel po francúzsky a ona po anglicky.

Šansónová kráľovná existencionalistov

Prvé texty pre Gréco vytvorili samotný Sartre a Raymond Que­neau, čo bola nevídaná vec. Speváčka dokázala jedinečne interpretovať zhudobnené básne Jacquesa Préverta, Charlesa Aznavoura, Jacquesa Brela, Georgesa Brassensa či Serga Gainsbourga. Už jej debutový singel Je suis comme je suis (1951) s Prévertovým textom a hudbou Josepha Kosmu sa stal obrovským hitom; v roku 1954 triumfovala v legendárnej Olympii. „Kráľovná existencio­nalistov“ ovládla Francúzsko a šansón takmer s úspechom vyviezla i do sveta. „Spievala som po francúzsky a ľudia mi rozu­meli,“ spomínala v nedávnom rozhovore.

Očarila Hollywood, Prahu aj Chile

Paralelne si Gréco budovala i hereckú kariéru, keď veľký úspech zaznamenala v Cocteau­ovej snímke Orfeus (1949). V 50. a začiatkom 60. rokov sa presadila aj v Hollywoode, kde okúzlila okrem iného mocného šéfa štúdia 20th Century-Fox Darryla Zanucka. Kým sa vrátila za svojou hlavnou láskou – šansónom – späť do Francúzska, pracovala napríklad s Johnom Hustonom alebo Orsonom Wellesom. Na konte má Gréco viac než 30 snímok.

Ďalšie desaťročie – to sú nové nahrávky, nespočetné turné a koncerty, ale tiež ústupy zo slávy a niekoľko comebackov. V decembri 1975 oslnila „dáma v čiernom“ pražskú Lucernu, v roku 1981 na pódiu v Chile urazila Pinochetovu vojenskú diktatúru spevom zakázaných piesní: „Vošla som na scénu trium­fálne a vyšla som za mŕtveho ticha.“ Späť do „svetiel rámp“ ju vrátila autobiografia Jujuba (1982) aj úspešné štúdio­vé album (1993) s brazílskymi hviezdami Caetanom Velosom a Joaom Boskom.

Svoju kariéru považuje trikrát vydatá Gréco (herci Philippe Lemaire, Michel Piccoli a hudobník Gérard Jouannest) za dlhú cestu plnú drobných krôčikov, nadšenia i sklamania. „Je to život plný práce. Je to celý život...,“ hovorí stelesnenie francúzskeho šansónu, hoci zatiaľ márne čaká na dôstojného pokračovateľa.