SME

Plečnik, Josip

Málokto v minulom storočí tak ovplyvnil tvár Prahy ako Slovinec Josip Plečnik. Je tvorcom súčasnej podoby jedného zo symbolov českej štátnosti - Pražského hradu, ešte donedávna ho poznala iba hŕstka odborníkov.

Busta slovinského architekta Josipa Plečnika bola odhalená minulý rok v záhrade Na Valoch na Pražskom hrade.Busta slovinského architekta Josipa Plečnika bola odhalená minulý rok v záhrade Na Valoch na Pražskom hrade. (Zdroj: ČTK)

Jeho meno, späté s osobou prvého prezidenta T.G. Masaryka, za komunistického režimu bolo tabu. Narodil sa pred 135 rokmi.

Plečnikovo dielo symbolicky spája tri hlavné mestá nástupníckych štátov bývalej stredoeurópskej monarchie - Viedeň, Prahu a Ľubľanu. V Ľubľane sa 23. januára 1872 narodil, bol profesorom na univerzite, výrazne sa podieľal na jej súčasnej podobe a tiež tam pred päťdesiatimi rokmi, 7. januára 1957 zomrel. Vo Viedni vyštudoval a stojí tam jeho prvý projekt. A v Prahe sa stal nielen architektom Pražského hradu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Narodil sa ako tretie zo štyroch detí v rodine Andreja a Heleny Plečnikových. Otec si želal, aby prevzal rodinnú stolársku dielňu. Solárčinu a príbuzné odbory študoval na priemyslovke v Grazi, kde sa dostal do kontaktu so staviteľmi a stal sa kresličom v ateliéri Leopolda Theyera. V roku 1892 odišiel do Viedne, kde pracoval v továrni na nábytok a potom ho prijali na slávnu školu architektúry profesora Otta Wagnera, ktorá patrila pod viedenskú Akadémiu výtvarných umení. Štúdiá zavŕšil urbanistickou úpravou morských kúpeľov Schvelingen pri Haagu. Vyniesla mu štipendium a dvojročnú študijnú cestu po južnej Európe.

SkryťVypnúť reklamu

Z Ľubľany do Viedne

Prvé samostatné architektonické práce robil vo Viedni, kde podľa jeho nezvyčajných návrhov vzniklo mnoho víl, nájomných domov, pamätníkov či Kostol sv. Ducha. Najviac ho preslávil projekt a realizácia Zacherlovho paláca v centre rakúskej metropoly. V roku 1910 ho architekt Jan Kotěra, s ktorým sa spriatelil počas štúdií, pozval do Prahy, aby prevzal jeho miesto profesora dekoratívnej architektúry.

V roku 1920 uspel so štúdiou úprav južnej záhrady Pražského hradu a postupne získaval ďalšie hradné zákazky, až sa na Masarykov návrh stal oficiálnym hradným architektom. Vtedy bol už profesorom architektúry na univerzite v Ľubľane, do Prahy však pravidelne dochádzal a so svojím žiakom Ottom Rothmayerom pracoval na úpravách Pražského hradu až do roku 1934. Súčasne projektoval a realizoval návrhy v Slovinsku aj inde v Čechách.

SkryťVypnúť reklamu

Masarykov priateľ

Jeho úlohou pri obnove Pražského hradu, od čias Rudolfa II. devastovaného, bolo naplniť Masarykovu ideu „hrad monarchistický premeniť na hrad demokratický“. Plečnik si s Masarykom veľmi dobre rozu­mel, prezident mu plne dôveroval a zveril mu nielen úpravy Hradu, ale aj rezidencie v Lánoch. Mnohými rekonštrukciami a adaptáciou spolu s Rothmayerom výrazne zmenili charakter hradných interiérov, nádvorí a záhrad. Je to rekonštrukcia prvého a tretieho nádvoria, Stĺpová sieň pri Matiášovej bráne a priestory Nového paláca s bytom prezidenta.

K nezabudnuteľným Plečnikovým pražským stavbám patrí aj Kostol najsvätejšieho srdca Pána na Námestí z Jiřího Poděbrad. Moderná stavba kostola so širokou vežou s pre­sklenými hodinami, postaveného v rokoch 1928 až 1932, dominuje vinohradskému námestiu. Podzemnú kaplnku pod loďou chrámu považujú súčasní architekti za Plečnikov najspirituálnejší priestor.

SkryťVypnúť reklamu

Honorár za Hrad nechcel

V polovici tridsiatych rokov Plečnik v Čechách čelil stále silnejšej nacionalistickej kritike svojich odporcov a konkurentov. Potom, čo ho chorý Masaryk už nemohol ďalej obhajovať, prácu na Hrade opustil. Údajne nevzal nijaký honorár, hovoril, že túto úlohu považuje za najväčšiu poctu.

Plečnik sa začal plne venovať práci v rodnej Ľubľane, kde nielen vybudoval školu architektúry, ale predovšetkým výrazne ovplyvnil urbanistické riešenie mesta. Vytvoril mnoho mostov cez rieku Ľubľanku a parkovú úpravu jej nábrežia, upravil hradné valy, námestia a siete ulíc. Jeho podpis nesie mnoho sakrálnych stavieb i pamätníkov.

Plečnikovo dielo bolo dlhé roky v tieni slávnejších kolegov, akými boli napríklad Le Corbusier, Mies van der Rohe či Alvar Aalto. Obrat vo vnímaní jeho diela priniesla výstava usporiadaná v roku 1986 kultúrnym centrom Georgesa Pompidoua v Paríži, ktorá zmapovala jeho prácu a objavila ho širšej verejnosti. Pre Čechov bol znovu objavený v 90. rokoch vďaka rekonštrukcii Pražského hradu, ktorú ini­cioval prezident Václav Havel.

SkryťVypnúť reklamu

Autor: Petr Satrapa, čtk

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 29 752
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 415
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 907
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 257
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 084
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 837
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 774
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

SkryťZatvoriť reklamu