SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Plečnik, Josip

Málokto v minulom storočí tak ovplyvnil tvár Prahy ako Slovinec Josip Plečnik. Je tvorcom súčasnej podoby jedného zo symbolov českej štátnosti - Pražského hradu, ešte donedávna ho poznala iba hŕstka odborníkov.

Busta slovinského architekta Josipa Plečnika bola odhalená minulý rok v záhrade Na Valoch na Pražskom hrade.Busta slovinského architekta Josipa Plečnika bola odhalená minulý rok v záhrade Na Valoch na Pražskom hrade. (Zdroj: ČTK)

Jeho meno, späté s osobou prvého prezidenta T.G. Masaryka, za komunistického režimu bolo tabu. Narodil sa pred 135 rokmi.

Plečnikovo dielo symbolicky spája tri hlavné mestá nástupníckych štátov bývalej stredoeurópskej monarchie - Viedeň, Prahu a Ľubľanu. V Ľubľane sa 23. januára 1872 narodil, bol profesorom na univerzite, výrazne sa podieľal na jej súčasnej podobe a tiež tam pred päťdesiatimi rokmi, 7. januára 1957 zomrel. Vo Viedni vyštudoval a stojí tam jeho prvý projekt. A v Prahe sa stal nielen architektom Pražského hradu.

Narodil sa ako tretie zo štyroch detí v rodine Andreja a Heleny Plečnikových. Otec si želal, aby prevzal rodinnú stolársku dielňu. Solárčinu a príbuzné odbory študoval na priemyslovke v Grazi, kde sa dostal do kontaktu so staviteľmi a stal sa kresličom v ateliéri Leopolda Theyera. V roku 1892 odišiel do Viedne, kde pracoval v továrni na nábytok a potom ho prijali na slávnu školu architektúry profesora Otta Wagnera, ktorá patrila pod viedenskú Akadémiu výtvarných umení. Štúdiá zavŕšil urbanistickou úpravou morských kúpeľov Schvelingen pri Haagu. Vyniesla mu štipendium a dvojročnú študijnú cestu po južnej Európe.

Skryť Vypnúť reklamu

Z Ľubľany do Viedne

Prvé samostatné architektonické práce robil vo Viedni, kde podľa jeho nezvyčajných návrhov vzniklo mnoho víl, nájomných domov, pamätníkov či Kostol sv. Ducha. Najviac ho preslávil projekt a realizácia Zacherlovho paláca v centre rakúskej metropoly. V roku 1910 ho architekt Jan Kotěra, s ktorým sa spriatelil počas štúdií, pozval do Prahy, aby prevzal jeho miesto profesora dekoratívnej architektúry.

V roku 1920 uspel so štúdiou úprav južnej záhrady Pražského hradu a postupne získaval ďalšie hradné zákazky, až sa na Masarykov návrh stal oficiálnym hradným architektom. Vtedy bol už profesorom architektúry na univerzite v Ľubľane, do Prahy však pravidelne dochádzal a so svojím žiakom Ottom Rothmayerom pracoval na úpravách Pražského hradu až do roku 1934. Súčasne projektoval a realizoval návrhy v Slovinsku aj inde v Čechách.

Skryť Vypnúť reklamu

Masarykov priateľ

Jeho úlohou pri obnove Pražského hradu, od čias Rudolfa II. devastovaného, bolo naplniť Masarykovu ideu „hrad monarchistický premeniť na hrad demokratický“. Plečnik si s Masarykom veľmi dobre rozu­mel, prezident mu plne dôveroval a zveril mu nielen úpravy Hradu, ale aj rezidencie v Lánoch. Mnohými rekonštrukciami a adaptáciou spolu s Rothmayerom výrazne zmenili charakter hradných interiérov, nádvorí a záhrad. Je to rekonštrukcia prvého a tretieho nádvoria, Stĺpová sieň pri Matiášovej bráne a priestory Nového paláca s bytom prezidenta.

K nezabudnuteľným Plečnikovým pražským stavbám patrí aj Kostol najsvätejšieho srdca Pána na Námestí z Jiřího Poděbrad. Moderná stavba kostola so širokou vežou s pre­sklenými hodinami, postaveného v rokoch 1928 až 1932, dominuje vinohradskému námestiu. Podzemnú kaplnku pod loďou chrámu považujú súčasní architekti za Plečnikov najspirituálnejší priestor.

Skryť Vypnúť reklamu

Honorár za Hrad nechcel

V polovici tridsiatych rokov Plečnik v Čechách čelil stále silnejšej nacionalistickej kritike svojich odporcov a konkurentov. Potom, čo ho chorý Masaryk už nemohol ďalej obhajovať, prácu na Hrade opustil. Údajne nevzal nijaký honorár, hovoril, že túto úlohu považuje za najväčšiu poctu.

Plečnik sa začal plne venovať práci v rodnej Ľubľane, kde nielen vybudoval školu architektúry, ale predovšetkým výrazne ovplyvnil urbanistické riešenie mesta. Vytvoril mnoho mostov cez rieku Ľubľanku a parkovú úpravu jej nábrežia, upravil hradné valy, námestia a siete ulíc. Jeho podpis nesie mnoho sakrálnych stavieb i pamätníkov.

Plečnikovo dielo bolo dlhé roky v tieni slávnejších kolegov, akými boli napríklad Le Corbusier, Mies van der Rohe či Alvar Aalto. Obrat vo vnímaní jeho diela priniesla výstava usporiadaná v roku 1986 kultúrnym centrom Georgesa Pompidoua v Paríži, ktorá zmapovala jeho prácu a objavila ho širšej verejnosti. Pre Čechov bol znovu objavený v 90. rokoch vďaka rekonštrukcii Pražského hradu, ktorú ini­cioval prezident Václav Havel.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 35 633
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 34 498
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 043
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 449
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 982
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 219
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 781
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 443
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 359
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 4 876
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Poukazovanie na akúsi „kritickú infraštruktúru“ je kastovou verziou rakúsko-uhorského dedičstva.

20. jan
Minister zdravotníctva Marek Krajčí.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 233-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 894 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

13 h
Minister zdravotníctva Marek Krajčí na piatkovej tlačovej konferencii.

Pozrite si prehľad dnešného dňa.

38m

Neprehliadnite tiež