SME
Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky
ĽUDIA A UDALOSTI

Venera 4 - odhalila tajomstvá

V 60. rokoch uplynulého storočia sa rozbehol program skúmania Venuše sondami. Sovietska Venera 4 sa do histórie výskumu záhadnej planéty zapísala tým, že ako prvá pozemská sonda vyslala na Zem informácie o zložení jej atmosféry. Bolo to vôbec prvé posolst

Venera 4.Venera 4. (Zdroj: NASA)

vo z inej planéty, ktoré zachytili pozemské prístroje.

K Venuši sa Venera 4 vydala pred 40 rokmi - 12. júna 1967.

Program sond Venera (tak sa po rusky volá Venuša) Sovieti začali v roku 1961. Jednotka sa však nedostala zo Zeme, takže prvou sondou, ktorá Venušu obletela, sa stal americký Mariner 2. Ďalšie dve Venery neprežili dramatické stretnutie s hustou atmosférou Venuše. Až štvrtá, ktorá k našej najbližšej planéte dorazila v októbri 1967, odvysielala niekoľko zaujímavých údajov napriek tomu, že pri vstupe do atmosféry časť prístrojov zlyhala. Zvyšné však pri viac ako hodinovom zostupe atmosférou na padákoch zistili, že jej hlavnou súčasťou je oxid uhličitý (viac ako 90 percent) a zaznamenali malé množstvo vodnej pary, kyslíka a vzácnych plynov. Zmerali magnetické pole Venuše, približne tritisíckrát slabšie ako naše.

Skryť Vypnúť reklamu

Nezistili vplyv radiačných (tzv. van Allenových) pásov, ktoré by Venušu chránili pred účinkami slnečného vetra. Tým potvrdili naprostú odlišnosť planéty, ktorú predtým mnohí považovali za kozmickú dvojičku Zeme vzhľadom na podobnú hmotnosť a veľkosť.

Úspešné Venery

Venery mapovali záhadnú Venušu ďalej. Z ich správ bolo čoraz zrejmejšie, že ide o planétu, kde nemôže byť život, aspoň nie v takej podobe, ako ho poznáme my. Venera 5 sa dostala do výšky 23 km nad povrch, Venera 6 do výšky 11 km, než ju rozdrvil atmosférický tlak, na povrchu Venuše 90-krát vyšší ako na povrchu Zeme. Venera 7 v decembri 1970 ako prvá pozemská sonda vôbec mäkko pristála na inej planéte a odmerala teplotu povrchu. Prežila na ňom však iba 23 minút. Niet sa čo čudovať, veď jeho teplota dosahuje až neuveriteľných 480 stupňov Celzia. Odolná Venera 8 na ňom vydržala sedieť 50 minút.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalší historický úspech zaznamenala Venera 9, keď sa v októbri 1975 jej orbitálna časť stala prvou umelou družicou Venuše. Najväčšou senzáciou však boli prvé čiernobiele snímky kamenistej krajiny, pripomínajúcej depresívnu pozemskú púšť.

Napriek obavám z tamojšej nevyspytateľnej atmosféry na nich vidieť dokonca tiene kamier. Takéto detaily z cudzej planéty ľudské oko nik­dy predtým nevidelo. Venera 13, ktorá v marci 1982 prežila v extrémnych podmienkach Venuše dve hodiny a sedem minút, už ukázala povrch Venuše vo farbe a ešte aj zanalyzovala vzorku pôdy.

Venera 14 urobila ďalší pokrok v chemickej analýze hornín. Zistila, že sa podobajú na sopečné čadičové horniny z dna oceánov na Zemi. Poslednou sondou doteraz najúspešnejšieho programu výskumu Venuše bola Venera 16. V októbri 1983 zmapovala z orbity severnú pologuľu.

Skryť Vypnúť reklamu

Magellan a Venus Express

K medzníkom výskumu Venuše patrí aj štvorročná misia amerického Magellanu, vybaveného „radarovými očami“. Tie v rokoch 1990 - 1994 prenikli hustými mrakmi naprosto dokonale a zmapovali 98 percent povrchu Venuše s jej sopkami, pohoriami a nížinami.

Aby zostal zachovaný ženský ráz planéty, ktorú vnímame ako protipól mužského Marsa, všetky dostali na základe medzinárodného dohovoru mená iba po ženách - Aphrodite Terra alebo Rusalka Planitia. Výnimkou sú Alpha a Beta Regio, nájdené radarovým prieskumom zo Zeme, a, samozrejme, ešte Maxwell Montes, pomenované po slávnom škótskom fyzikovi a matematikovi, ktorý spojil elektrickú a magnetickú silu do jednej.

Venuša sa stala centrom pozornosti aj v tomto roku začiatkom júna. Zamerali sa ňu mnohé pozemské teleskopy a kamery americkej sondy Messenger, letiacej k Merkúru, spolu s prístrojmi sondy Venus Express, krúžiacej na obežnej dráhe Venuše. Spoločné sústredenie najvýkonnejšie techniky prinieslo pozoruhodné zábery, ktoré vedci analyzujú. Radi by totiž rozlúštili ďalšie záhady, ktoré pred nimi skrýva tento tretí najjasnejší objekt na nočnej oblohe, kde je deň dlhší ako rok.

Skryť Vypnúť reklamu

Vzhľadom na mimoriadne pomalú rotáciu tu totiž trvá jeden deň 243 pozemských dní, zatiaľ čo rok, teda obeh planéty okolo Slnka, 225 dní. Okrem toho rotácia Venuše je opačná (retrográdna), čiže z nášho pohľadu Slnko vychádza na Západe a zapadá na Východe.

Terajšia misia Európskej kozmickej agentúry Venus Express ráta s pobytom sondy na obežnej dráhe prakticky iba dva venušianske dni.

Uvidíme, či to bude stačiť na odhalenie záhad veľmi zvláštneho prúdenia atmosféry vrátane silných búrok, jej chemického zloženia v rôznych výškach alebo na zistení ďal­ších podrobností o zničujúcom skleníkovom efekte, ktoré napríklad Stephen Hawking považuje za možný predobraz pozemských udalostí. Vlastne o tom je terajšie skúmanie Venuše predovšetkým: malo by priniesť viac znalostí o nás samých.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  5. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  10. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 47 584
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 530
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 400
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 400
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 13 315
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 869
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 207
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 836
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 783
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 669
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vesmír

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Misie na Venušu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Británia zrejme zruší karanténu pre Slovákov, keď ju zaradíme medzi bezpečné krajiny

Počet chorých máme stále lepší ako Česi, či Chorváti, aj tak ich Briti zvýhodnili.

Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak na našliapnuté do pekla.

Sarajevo.
Ilustračné foto

Neprehliadnite tiež