ĽUDIA A UDALOSTI

Reagan, Ronald

Prišiel len na niekoľko hodín a vyslovil dve legendárne vety. To stačilo, aby si 40. americký prezident Ronald Reagan získal Berlínčanov, stal sa čestným občanom mesta a zapísal sa do nemeckej histórie.

Ronald Reagan.Ronald Reagan.(Zdroj: ČTK)

Reagan našiel odvahu povedať nahlas to, čo si v duchu želali milióny ľudí. Postavil sa pred Berlínsky múr a žiadal zbúrať najviditeľnejší symbol studenej vojny, ktorý desaťročia rozdeľoval mesto, krajinu i celý svet na dva nepriateľské tábory. Bolo to 12. júna 1987, pred dvadsiatimi rokmi.

Poznačila ich studená vojna

Oslavy 750. výročia existencie Berlína vyzerali rovnako ako vtedajšia politická situácia. Poznačila ich studená vojna. Berlín bol už od roku 1948 rozdelený politicky a administratívne, ale od roku 1961 mesto rozdvojil ešte Berlínsky múr a ostnatý drôt. Aj oslavy boli preto rozdelené. Obyvatelia východného Berlína velebili Berlín ako hlavné mesto Nemeckej demokratickej republiky za účasti sovietskeho straníckeho šéfa Michaila Gorbačova.

Oslavy v západnej časti sa stali demonštráciou za slobodný Berlín, ktorý demokratický svet nie je ochotný nechať napospas Sovietskemu zväzu. Na oslavy prišli postupne hlavy štátov Veľkej Británie, Francúzska a, samozrejme, Spojených štátov.

Návštevy amerických prezidentov v Berlíne boli v časoch studenej vojny mimoriadnou udalosťou. Z politického i bezpečnostného hľadiska. Mesto zažívalo najvyšší stupeň bezpečnostných opatrení a čelilo davu novinárov z celého sveta. Americkí prezidenti brali ako svoju povinnosť brániť demokraciu v Západnom Berlíne a pozerať sa pritom priamo na sovietsku sféru vplyvu. Ako John Fitzgerald Kennedy a jeho nezabudnuteľné: „Ich bin ein Berliner.“

Potomkom dávali meno Ronald

Ronald Reagan, vyhlásený bojovník proti Ríši zla, ako ho nazval Sovietsky zväz, navštívil Západný Berlín prvýkrát v roku 1982 a spôsobil medzi miestnymi doslova ošiaľ. Berlínčania sa na jeho počesť sobášili a svojim potomkom dávali meno Ronald. Vtedy však Reagan nezabodoval tak, ako všetci čakali. Jeho veta: „V Berlíne sa cítim ako doma“, ľuďom nestačila.

Posolstvo, na ktoré tak túžobne čakali, prišlo až v roku 1987, počas osláv 750. výročia Berlína. Politická klíma sa po nástupe Michaila Gorbačova k moci začala meniť. Vtedajší americký minister zahranič­ných vecí George Schultz si na tie časy spomína takto: „Bola to fáza, keď sa veci začali hýbať. Bolo to vzrušujúce. Predtým (11. október 1986) bol americko-sovietsky summit v Reykjavíku, ktorý vtedy ešte nebol, ale dnes už o ňom môžeme hovoriť ako o jednom z najproduktívnejších a najdôležitejších vrcholných stretnutí všetkých čias. Nebola to ešte jednoznačná, ale určite veľmi podstatná zhoda na odstránení jadrových rakiet stredného doletu v Európe a tiež znížení počtu balistických rakiet.“ Úplne najdôležitejší však podľa Schultza bol ďalší bod. „Prvýkrát Sovieti súhlasili, že ľudské práva sú legitímnym bodom nášho programu.“

Rečnil 27 minút

Aj preto sa 40. americký prezident rozhodol neskrývať sa za diplomatické formulky. V piatok 12. júna na improvizovanom pôdiu pred Brandenburskou bránou a s Berlínskym múrom za chrbtom rečnil Reagan 27 minút. Hovoril o rozšírení leteckej dopravy z a do Berlína, navrhoval usporiadať olympijské hry v celom meste. Asi v polovici prejavu zvolal k 30-tisícovému davu pozvaných hostí, do televíznych kamier a hlavne smerom na východ.

„Pán Gorbačov, otvorte túto bránu. Pán Gorbačov, strhnite tento múr!“ Berlínčania boli nadšení. Podľa Schultza to bola provokatívna výzva, ale zabrala. „Reagan bol inštinktívny politik a vycítil, že Gorbačov chce skutočne zmenu.“

Nie všetci tieto slová začuli. Na východnej strane Brandenburskej brány čakala asi tisícka ľudí, ale pre vietor Reaganove slová nepočula. A o historickej výzve nemali potuchy ani v niektorých častiach Západného Berlína, ktoré musela polícia uzavrieť z obavy pred násilnými demonštrantmi. Do ulíc vtedy vyšlo asi 20-tisíc demonštrantov a v ich strede bolo asi tritisíc zakuklených násilníkov, ktorí patrili k tzv. Čiernemu bloku. Boli to skupinky radikálov, často ľavicových extrémistov, ktorí na demonštráciách vyvolávali bitky a rabovanie. Inak to nebolo ani počas Reaganovej návštevy. Na jej konci bolo asi 300 zatknutých, 80 zranených policajtov a milónové škody na majetku.

Reagan, ktorý prišiel do Západného Berlína len na niekoľko hodín, o násilnostiach netušil. Svoju misiu však splnil. Jeho výzva bola mimoriadne silná. A jej cena ešte stúpla. Takmer dva a pol roka po Reaganovom prejave skutočne padol Berlínsky múr. A ak mal niekto zásluhu na jeho strhnutí, tak určite Michail Gorbačov.

Keď svet oslavoval tretie výročie pádu múra, stal sa Ronald Reagan čestným občanom Berlína. A keď v júni 2004 americký exprezident zomrel, nesmútili za ním len Američania, ale aj Nemci. Najmä Berlínčania zo západnej a východnej časti mesta.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  2. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  3. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  4. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  5. Investment Advisory Guide for Slovakia
  6. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  7. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka
  8. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019
  9. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov
  10. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali
  1. Vaše umenie bude hýbať Tatrami. Zapojte sa do súťaže ZSSK
  2. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  3. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  4. Recenze youtubera JeezyJ: jak dopadla autokamera Mio MiVue 785 ?
  5. Burza pracovných príležitostí opäť na Stavebnej fakulte STU
  6. Počet ochorení na rakovinu stále stúpa. Nepodceňujte prevenciu
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  9. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou
  10. Slávnostná inaugurácia rektora a dekanov fakúlt EU v Bratislave
  1. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 24 157
  2. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 20 310
  3. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 16 436
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 16 418
  5. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 15 925
  6. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 15 119
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 6 826
  8. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 6 702
  9. Prievidzská firma je malý zázrak. Uznáva ju americké letectvo 6 203
  10. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 5 504

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.

Neprehliadnite tiež