SME
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky
ĽUDIA A UDALOSTI

Reagan, Ronald

Prišiel len na niekoľko hodín a vyslovil dve legendárne vety. To stačilo, aby si 40. americký prezident Ronald Reagan získal Berlínčanov, stal sa čestným občanom mesta a zapísal sa do nemeckej histórie.

Ronald Reagan.Ronald Reagan. (Zdroj: ČTK)

Reagan našiel odvahu povedať nahlas to, čo si v duchu želali milióny ľudí. Postavil sa pred Berlínsky múr a žiadal zbúrať najviditeľnejší symbol studenej vojny, ktorý desaťročia rozdeľoval mesto, krajinu i celý svet na dva nepriateľské tábory. Bolo to 12. júna 1987, pred dvadsiatimi rokmi.

Poznačila ich studená vojna

Oslavy 750. výročia existencie Berlína vyzerali rovnako ako vtedajšia politická situácia. Poznačila ich studená vojna. Berlín bol už od roku 1948 rozdelený politicky a administratívne, ale od roku 1961 mesto rozdvojil ešte Berlínsky múr a ostnatý drôt. Aj oslavy boli preto rozdelené. Obyvatelia východného Berlína velebili Berlín ako hlavné mesto Nemeckej demokratickej republiky za účasti sovietskeho straníckeho šéfa Michaila Gorbačova.

Skryť Vypnúť reklamu

Oslavy v západnej časti sa stali demonštráciou za slobodný Berlín, ktorý demokratický svet nie je ochotný nechať napospas Sovietskemu zväzu. Na oslavy prišli postupne hlavy štátov Veľkej Británie, Francúzska a, samozrejme, Spojených štátov.

Návštevy amerických prezidentov v Berlíne boli v časoch studenej vojny mimoriadnou udalosťou. Z politického i bezpečnostného hľadiska. Mesto zažívalo najvyšší stupeň bezpečnostných opatrení a čelilo davu novinárov z celého sveta. Americkí prezidenti brali ako svoju povinnosť brániť demokraciu v Západnom Berlíne a pozerať sa pritom priamo na sovietsku sféru vplyvu. Ako John Fitzgerald Kennedy a jeho nezabudnuteľné: „Ich bin ein Berliner.“

Potomkom dávali meno Ronald

Ronald Reagan, vyhlásený bojovník proti Ríši zla, ako ho nazval Sovietsky zväz, navštívil Západný Berlín prvýkrát v roku 1982 a spôsobil medzi miestnymi doslova ošiaľ. Berlínčania sa na jeho počesť sobášili a svojim potomkom dávali meno Ronald. Vtedy však Reagan nezabodoval tak, ako všetci čakali. Jeho veta: „V Berlíne sa cítim ako doma“, ľuďom nestačila.

Skryť Vypnúť reklamu

Posolstvo, na ktoré tak túžobne čakali, prišlo až v roku 1987, počas osláv 750. výročia Berlína. Politická klíma sa po nástupe Michaila Gorbačova k moci začala meniť. Vtedajší americký minister zahranič­ných vecí George Schultz si na tie časy spomína takto: „Bola to fáza, keď sa veci začali hýbať. Bolo to vzrušujúce. Predtým (11. október 1986) bol americko-sovietsky summit v Reykjavíku, ktorý vtedy ešte nebol, ale dnes už o ňom môžeme hovoriť ako o jednom z najproduktívnejších a najdôležitejších vrcholných stretnutí všetkých čias. Nebola to ešte jednoznačná, ale určite veľmi podstatná zhoda na odstránení jadrových rakiet stredného doletu v Európe a tiež znížení počtu balistických rakiet.“ Úplne najdôležitejší však podľa Schultza bol ďalší bod. „Prvýkrát Sovieti súhlasili, že ľudské práva sú legitímnym bodom nášho programu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Rečnil 27 minút

Aj preto sa 40. americký prezident rozhodol neskrývať sa za diplomatické formulky. V piatok 12. júna na improvizovanom pôdiu pred Brandenburskou bránou a s Berlínskym múrom za chrbtom rečnil Reagan 27 minút. Hovoril o rozšírení leteckej dopravy z a do Berlína, navrhoval usporiadať olympijské hry v celom meste. Asi v polovici prejavu zvolal k 30-tisícovému davu pozvaných hostí, do televíznych kamier a hlavne smerom na východ.

„Pán Gorbačov, otvorte túto bránu. Pán Gorbačov, strhnite tento múr!“ Berlínčania boli nadšení. Podľa Schultza to bola provokatívna výzva, ale zabrala. „Reagan bol inštinktívny politik a vycítil, že Gorbačov chce skutočne zmenu.“

Nie všetci tieto slová začuli. Na východnej strane Brandenburskej brány čakala asi tisícka ľudí, ale pre vietor Reaganove slová nepočula. A o historickej výzve nemali potuchy ani v niektorých častiach Západného Berlína, ktoré musela polícia uzavrieť z obavy pred násilnými demonštrantmi. Do ulíc vtedy vyšlo asi 20-tisíc demonštrantov a v ich strede bolo asi tritisíc zakuklených násilníkov, ktorí patrili k tzv. Čiernemu bloku. Boli to skupinky radikálov, často ľavicových extrémistov, ktorí na demonštráciách vyvolávali bitky a rabovanie. Inak to nebolo ani počas Reaganovej návštevy. Na jej konci bolo asi 300 zatknutých, 80 zranených policajtov a milónové škody na majetku.

Skryť Vypnúť reklamu

Reagan, ktorý prišiel do Západného Berlína len na niekoľko hodín, o násilnostiach netušil. Svoju misiu však splnil. Jeho výzva bola mimoriadne silná. A jej cena ešte stúpla. Takmer dva a pol roka po Reaganovom prejave skutočne padol Berlínsky múr. A ak mal niekto zásluhu na jeho strhnutí, tak určite Michail Gorbačov.

Keď svet oslavoval tretie výročie pádu múra, stal sa Ronald Reagan čestným občanom Berlína. A keď v júni 2004 americký exprezident zomrel, nesmútili za ním len Američania, ale aj Nemci. Najmä Berlínčania zo západnej a východnej časti mesta.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  7. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  2. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  5. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  6. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  7. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  10. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 31 036
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 874
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 894
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 337
  5. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 12 340
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 788
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 234
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 906
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 754
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 9 086
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Naď zverejnil podrobnosti plošného testovania (minúta po minúte)

Na Slovensku za pondelok pribudlo 901 prípadov nákazy novým koronavírusom pri 5 899 testoch. Pribudlo 11 úmrtí na pľúcnu formu COVID-19, celkový počet obetí je 176. Aktívnych prípadov nákazy je aktuálne 34 872.

Minister obrany SR Jaroslav Naď.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Na obranu deduškov

Vláda seniorom „odporúča“ zákaz vychádzania.

Peter Tkačenko
Scenáristka a spisovateľka Hana Lasicová.
Vládna limuzína, v ktorej sedel predseda parlamentu Boris Kollár, a ktorá havarovala za Slovnaftom na ulici Mramorova v Bratislave v sobotu 24. októbra 2020.

Neprehliadnite tiež