SME
Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky
ĽUDIA A UDALOSTI

Premiéra džezu v Carnegie Hall

Carnegie Hall je pre New York tým, čím pre Londýn Royal Albert Hall. Budovou so skvelou akustikou, kde hrávajú najväčšie hviezdy klasickej hudby. Okrem toho tam však môžete zažiť aj rockové alebo džezové koncerty. Nebolo to tak vždy. Džez sa v Carnegie Ha

Obal legendárneho albumu z legendárneho večera.Obal legendárneho albumu z legendárneho večera. (Zdroj: AMAZON)

Carnegie Hall je pre New York tým, čím pre Londýn Royal Albert Hall. Budovou so skvelou akustikou, kde hrávajú najväčšie hviezdy klasickej hudby. Okrem toho tam však môžete zažiť aj rockové alebo džezové koncerty. Nebolo to tak vždy. Džez sa v Carnegie Halloficiálne usadil 16. januára 1938.

Podnikateľ s dušou filantropa Andrew Carnegie (1835 - 1919) dal postaviť tri budovy, ktoré dostali jeho meno, a rozhodol sa nasťahovať do nich kultúru. Najslávnejšia z nich stojí v New Yorku, kde od otvorenia v roku 1891 videla množstvo svetových premiér špičkových hudobníkov. Prvýkrát tu napríklad zaznela slávna Dvořákova „novosvetská" symfónia, diela Gershwina, Stravinského či Ra­ch­maninova.

Okrem klasických hudobníkov si v Carnegie Hall zahrali aj Frank Sinatra, Beatles, Bob Dylan, Doors, David Bowie alebo najjagavejšie džezové hviezdy ako Louis Armstrong, Count Basie, Billie Holliday, Charlie Parker či Miles Davis.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvý medzi prvými

Práve medzi džezmenmi sa v dejinách budovy stojacej uprostred Manhattanu najviac vyníma meno klarinetistu Bennyho Goodmana. Dôvod je jednoduchý. Práve jeho koncert pred sedemdesiatimi rokmi znamenal oficiálne uznanie džezu ako „vysokého“ umenia, práve tento koncert bol prvým, na ktorom v Carnegie Hall vystúpil veľký džezový orchester, práve nahrávka z tohto vydareného večera sa stala prvým dvojalbumom v dejinách hudby a obchodníckym bestselerom.

V období pred druhou svetovou vojnou bol džez v Amerike veľmi populárnou záležitosťou. Do­kazuje to aj fakt, že miesta na 2760 stoličkách v Carnegie Hall boli obsadené už niekoľko týždňov pred koncertom Goodmanovho orchestra aj napriek pomerne vysokej cene lístkov. Líder však napriek tomu dlho váhal. Zodpovednosť bola veľká (byť prvým často zväzuje ruky), ťarcha tradície budovy bola síce menšia ako dnes, ale už v tom čase veľmi impozantná.

Skryť Vypnúť reklamu

Goodman vynechal niekoľko iných koncertov a vynútil si, aby mohol s kapelou skúšať priamo v Carnegie Hall. Na unikátnu akustiku sály si bolo treba zvyknúť a rovnako bolo treba detailne premýšľať o programe koncertu. Nakoniec ho ambiciózne poskladal z hitoviek z vlastného repertoáru ako Swin­gtime in the Rockies či Sing, Sing, Sing, ktorý doplnilo niekoľko noviniek, ale najmä blok s názvom 20 rokov džezu a niekoľko exkluzívnych hostí, ktorí si schuti zahrali z nôt aj zaimprovizovali.

Zrodili sa dve hodiny hudby. Už len pohľad na zoznam tých, čo ju hrali, je ako vstup do džezovej siene slávy ­ Lionel Ham­p­ton, Gene Krupa, Count Basie, Lester Young sú len štyri najznámejšie mená zo zoznamu 25 hudobníkov, ktorí sa objavili na pódiu za frenetického ohlasu publika.

Skryť Vypnúť reklamu

Legenda, ktorá skoro nebola

Hoci nahrávka z večera sa stala legendárnou, nechýbalo veľa a nemusela prísť na svet.

Okrem toho, že hostia pôsobili v iných skupinách a mali zmluvy s inými vydavateľmi, ešte väčším problémom bolo, že nahrávacie technológie boli v plienkach. Celý koncert Goodmanovho bigbandu a jeho hostí (dokopy dvadsaťpäť hudobníkov) sa nahrával iba na tri mikrofóny a technici firmy CBS sediaci vonku v mobilnom štúdiu tiež neodviedli najprofesionálnejšiu prácu. S vyvážením hlasitosti nástrojov sa údajne príliš nezaoberali, čo sa dá veľmi diplomaticky nazvať trúfalosťou.

Technické problémy skomplikovala druhá svetová vojna s nasledujúcim pátraním po originálnych záznamoch a hodiny driny, ktorú si museli odsedieť zvukoví inžinieri v štúdiu pri finalizácii. A tak dvojalbum Ben­ny Goodman Carnegie Hall Jazz Concert vyšiel po prvýkrát až v roku 1950. Stal sa však jednou z prvých dlhohrajúcich LP platní, ktorá zlomila miliónovú predajnosť.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  5. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 47 538
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 531
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 419
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 408
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 13 283
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 885
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 215
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 849
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 791
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 669
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Británia zrejme zruší karanténu pre Slovákov, keď ju zaradíme medzi bezpečné krajiny

Počet chorých máme stále lepší ako Česi, či Chorváti, aj tak ich Briti zvýhodnili.

Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak na našliapnuté do pekla.

Sarajevo.
Ilustračné foto

Neprehliadnite tiež