Útla brožúrka sa začínala vetou: „Európu obchádza strašidlo – strašidlo komunizmu.“ Dvaja nemeckí priatelia sa rozhodli, že v nej kontinentu vysvetlia, o čo tomuto strašidlu ide. Výsledkom bola práca, ktorá sa stala jedným z najvplyvnejších politických traktátov v dejinách. Marxov a Engelsov komunistický manifest vyšiel po prvýkrát 21. februára 1848, pred 160 rokmi.
Na napísanie manifestu vyzval Karla Marxa a Friedricha Engelsa londýnsky Zväz komunistov. Jeho členmi boli prevažne nemeckí emigranti, ktorí opustili rodnú krajinu potom, ako v roku 1844 pruská vláda po potlačení vzbury tkáčov zakázala robotnícke spolky.
Prvé stretnutie
Z rovnakého dôvodu odišiel z Nemecka aj mladý filozof Marx. Syn prosperujúceho právnika sa usadil v Paríži, kde pracoval v redakcii nemeckých novín Vorwärts.
Engelsa, ktorého rodina vlastnila bavlnársky podnik v Manchestri, stretol už v Nemecku. Spriatelili sa však až v Paríži, kam prišiel Engels ukázať Marxovi svoj spis o postavení robotníckej triedy v Anglicku.
Keď sa v roku 1845 Vorwärts pochvalne rozpísal o neúspešnom atentáte na pruského kráľa, musel Marx Paríž opustiť. Nové útočisko našiel v Bruseli. V decembri 1847 navštívil spoločne s Engelsom kongres londýnskeho Zväzu komunistov, ktorý ich poveril spísaním svojho programu.
Aj keď sú pod dokumentom podpisy oboch mužov, po Marxovej smrti Engels pripisoval autorstvo výlučne Marxovi. Ten však pri svojej analýze vychádzal nepochybne zo spomínaného Engelsovho spisu o situácii robotníctva v Manchestri.
Manifest vyšiel v nemčine
Manifest vytlačili v náklade 1000 kusov, mal 25 strán. Hoci vyšiel v Londýne, jeho jazykom bola nemčina. Anglický preklad prišiel o dva roky, ruský a francúzsky až o dve desaťročia neskôr. Prvenstvo získali prekvapujúco Švédi, ktorí spis preložili už v decembri 1848.
Podľa manifestu boli dejiny ľudstva od ich počiatku dejinami triedneho boja. Politický a kultúrny systém určovali ekonomické faktory, predovšetkým výrobné sily a výrobné vzťahy. Rozpory medzi triedami vyvolávalo striedanie spoločenských zriadení. Podľa Marxa tak feudalizmus prirodzene nahradil kapitalizmus, ktorý pre zmenu nevyhnutne uvoľní cestu socializmu.
Kapitalizmus už podľa autorov manifestu poznal len dve triedy – buržoáziu a proletariát. Vykorisťovanie a neustále zhoršovanie životných podmienok pracujúcich ich malo zákonite priviesť k revolučnému vystúpeniu proti kapitalistom. Po víťazstve mal proletariát nastoliť svoju diktatúru, ktorá by zrušila súkromné vlastníctvo. Rozdiely medzi triedami mali zaniknúť a vznikla by beztriedna komunistická spoločnosť.
Manifest sa tvrdo ohradzoval voči predchádzajúcim socialistickým utópiám, ktoré označil za reakcionárske. V závere vyzýval pracujúcich na revolúciu, pretože podľa neho nemali čo stratiť, len svoje okovy. Končil sa známym zvolaním „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“
Hoci manifest ovplyvnil socialistické hnutie na dlhé desaťročia, bol predovšetkým odrazom situácie pred rokom 1848 v Manchestri, ktorý Engels tak dobre poznal. Robotníci z tamojších bavlnárskych tovární žili v špinavých slumoch bez vody i kanalizácie. Ich životná úroveň v tých rokoch naozaj prudko klesala.
Na rozdiel od väčšiny svojich kolegov neváhali za svoje práva bojovať štrajkami. V roku 1819 došlo v meste dokonca k zrážkam s poriadkovými silami, pri ktorých prišli jedenásti robotníci o život. Marxa to zrejme presvedčilo o schopnosti más uskutočniť revolúciu.
Revolúcia proletariátu v Európe
Po vydaní manifestu však začala životná úroveň a sociálne istoty robotníctva pomaly rásť. K spontánnej revolúcii proletariátu neprichádzalo nielen v Británii, ale neskôr ani v iných krajinách západnej Európy. Robotnícka trieda nebola navyše ani zďaleka taká jednotná, ako ju opisoval Marx.
Masové robotnícke strany, ktoré začali vznikať v poslednej tretine 19. storočia, program manifestu korigovali. Jedna skupina sa usilovala zmeniť kapitalizmus na socializmus na pôde parlamentu. Leninovi boľševici sa zasa premenili na stranu profesionálnych revolucionárov. Socialistické hnutie sa postupne rozštiepilo na sociálnodemokratický a komunistický smer.
Vývoj po roku 1989 naznačuje, že prechod od kapitalizmu k socializmu nie je ani zďaleka taký neodvrátiteľný, ako ho predpovedal Marx. Nič to však nezmení na tom, že komunistický manifest je po Biblii pravdepodobne druhou najvydávanejšou tlačovinou v dejinách.
 FOTO – MARXISTS.ORG |
