Prasád, Rádžendra

Keď získala nezávislosť od britského impéria, stal sa jej prvým prezidentom: Rádžendra Prasád.

Keď si v októbri 1934 volil Indický národný kongres na svojom sneme v Bombaji nového lídra, Rádžendra Prasád bolo najčastejšie skloňované meno.

Indovia ho dobre poznali. Pamätali sa, ako v roku 1914 počas záplav v Biháre a Bengálsku pomáhal roznášať jedlo a ošatenie obetiam tejto pohromy.

Jeho tvár poznali z mnohých mítingov a zhromaždení, na ktorých vysvetľoval, prečo je treba bojkotovať britské školy a úrady. Bol to ten, ktorý im vravel, aby hrdo nosili svoj tradičný odev khádí. A videli ho stáť vedľa Gándhího v roku 1930, keď mesiac putovali za soľou k pobrežiu na protest proti britskému soľnému monopolu.

Kým sa však indický právnik Rádžendra Prasád dostal až sem, prešiel dlhú cestu, ktorú najviac ovplyvnilo stretnutie s charizmatickým Mahátmom Gán­dhím.

Brilantný študent a právnik

Rádžendra sa narodil 3. decembra 1884 v Zeradei, v indickom štáte Bihár, neďaleko hlavného mesta Patna. Vyrastal v multietnickej oblasti, v jeho kni­hách často spomínal na detstvo, keď hrával obľúbenú hru Kabaddi so svojimi moslimskými a hinduistickými kamarátmi.

Najmladší syn učiteľa perzštiny bol vynikajúcim študentom. Od piatich rokov sa učil po perzsky, neskôr nasledoval svojho brata Mahendru na akadémiu do Patny. Už ako 12­ročného ho jeho rodičia oženili s Radžvanši Devi.

Prijímacie skúšky na univerzitu v Kalkate urobil najlepšie zo všetkých uchádzačov. V roku 1902 sa zapísal na Presidency College. O trinásť rokov neskôr ukončil štúdiá zlatou medailou z práva.

Do zápasu o nezávislosť sa nechal vtiahnuť krátko po začatí svojej advokátskej praxe. Na jednom výjazde v Champarane sa stretol s Gándhím, ktorý ho požiadal, aby sa stal dobrovoľníkom. Na Rádžendru urobil odhodlaný a presvedčivý Gán­dhí dojem.

Gándhího vplyv

Úspešný právnik pod vplyvom svojho nového mentora rýchlo zmenil názory na kastový systém. Zredukoval počet svo­jich sluhov na jedného a snažil sa zjednodušiť svoj život. Zametanie podlahy už nepovažoval za niečo, čo prináleží len sluhom.

Jeho kampane zamerané na zozbieranie peňazí pre indický odboj mali veľký úspech. Po zemetrasení v Pandžábe v roku 1935 založil komisie, ktoré mali zmierňovať dôsledky tejto katas­trofy. Ako nový líder Národného kongresu si však čoraz viac uvedomoval rozkol vnútri hnutia.

Keď sa v roku 1939 opäť stal predsedom strany, snažil sa zaceliť trhliny po nekompatibilných ideológiách Gándhího a pragmatika Chandra Boseho.

Avšak ako pokračoval boj za nezávislosť, rástlo aj napätie medzi náboženskými skupinami. Hinduisti, sikhovia a moslimovia sa čoraz častejšie stretávali v krvavých zrážkach.

V júli 1946 Rádžendra predsedal Konštitučnému zhromaždeniu, ktoré malo pripraviť indickú ústavu. O štyri rokov neskôr bola prijatá.

Razil cestu diplomacii

Desh Ratna alebo Klenot krajiny, ako ho Indovia volali, nedokázal zabrániť násiliu po rozdelení územia na Indickú úniu a Pakistan. Ako prvý indický prezident, ktorým bol od januára 1950 do mája 1962, navštívil mnoho krajín, aby uviedol novovzniknutý štát do diplomacie. Poukazoval najmä na potrebu mieru v nukleárnych časoch.

Kritici mu vyčítali, že dlho odmietal dovoliť premiérovi ale­bo strane prevziať niektoré jeho ústavné práva. Neskôr mno­hé delegoval na predsedu vlády. Po odchode na dôchodok dostal najvyššie štátne ocenenie Bharat Ratna.

Rádžendra Prasád je autorom mnohých kníh vrátane svojej autobiografie Atmakatha. Zomrel 28. februára 1963 v Patne, len pol roka po svojej manželke Rádžvanší. Dalajláma vo svojej knihe Sloboda v exile o Prasádovi napísal, že jeho pokora ho vždy hlboko zasiahla.