SME
Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky
MIESTA

Zanzibar

Zanzibar je súhrnný názov pre ostrovy a ostrovčeky nachádzajúce sa približne 30 kilometrov od východoafrického pobrežia.

Zanzibar je známy aj svojimi plážami.Zanzibar je známy aj svojimi plážami. (Zdroj: WIKIMEDIA.ORG)

V minulosti sa týmto územím prehnalo mnoho kultúr, vďaka čomu oplýva nezameniteľným koloritom. V roku 1964 sa stal súčasťou Tanzánie, krátko po tom, čo si od Veľkej Británie vybojoval definitívnu nezávislosť. Stalo sa tak 19. decembra 1963.

Zanzibar
  • Je autonómnou súčasťou Tanzánie.
  • Má vyše milióna obyvateľov a pokrýva 1651 štvorcových kilometrov.
  • Nezávislým sa stal v roku 1963.
Zvučný názov Zanzibar pozná každý. Pritom jeho najväčší ostrov je rovnako maličký ako mnohé ďalšie v oblasti severne od Madagaskaru. Všeobecné vedomie si vydobyl azda preto, že sa tam pred vyše šesťdesiatimi rokmi narodil frontman skupiny Queen Freddie Mercury. Bizarné pomenovanie Zanzibar zaznelo aj v slovenskom románe Tisícročná včela - nositeľom tohto mena bol pes starého Pichandu.

Útočisko dobrodruhov

Mimoriadne výhodná poloha na dostrel Afriky, Indie a arabského sveta predurčila osud súostrovia, ktoré bolo odjakživa vyhľadávané obchodníkmi, dobrodruhmi a špekulantmi. Ako prví ho začiatkom 8. storočia začali prečesávať arabskí obchodníci. Nazvali ho Zanji-bar, čo by sa dalo voľne preložiť ako pobrežie černochov. Okrem toho naň priniesli islam, čo dnes dokumentujú prvky architektúry (postavili tam prvú mešitu na južnej pologuli), zvykov, ba dokonca aj štýlu oblečenia. Komunikačná bublina medzi Arabmi a domorodými etnikami viedla k samovoľnému vzniku nového jazyka – svahilčiny – akejsi zmesi.

V roku 1499 tu znenazdajky pristál Vasco da Gama, ktorý doma referoval o mimoriadne vyvinutom obchode a krásach ostrovov, čo Portugalci okamžite využili a stali sa tam spokojnými pánmi. Keď však v roku 1698 stratili všetky dŕžavy na sever od Mozambiku, stal sa Zanzibar, už pod vládou ománskeho sultána, centrom kupčenia s otrokmi pre celé východoafrické pobrežie. Obchodovalo sa tu však aj so slonovinou, škoricou a klinčekmi. Mimochodom, Zanzibar je už dlhé storočia ich najväčším svetovým producentom.

Britská nadvláda

V 70. rokoch 19. storočia sa o geopolitické slovo prihlásili aj všemocní Briti, ktorí svoj vplyv v oblasti využili na to, aby prinútili sultána zrušiť obchod s otrokmi. Krátko nato sa stal zanzibarský sultanát, ktorý vtedy tvorili len najväčšie ostrovy Zanzibar a Pemba, časťou britskej koloniálnej ríše. Báječný klinčekový ostrov bol síce stále pod britskou správou, ale silný vplyv si tam udržiavali aj expanzívni Nemci s očakávaním, že sa čoskoro stane ich výsostnou dŕžavou.

Lenže, Briti si v tých časoch budovali vojenskú základňu na ostrove Helgoland ležiacom neďaleko nemeckej pevniny, čo Nemcov znepokojilo natoľko, že ho v roku 1890 za perlu v Indickom oceáne vymenili.

Od tejto chvíle viedli Zanzibar sultán z dedičnej vládnucej rodiny, ale zároveň aj britský zmocnenec, ktorý si hovoril vezír a neskôr miestodržiteľ. Bolo tak až do decembra 1963, keď v čase národnooslobodzovacieho boja afrických štátov, povolila Veľká Británia nezávislosť.

Súčasť Tanzánie

Krátko po tejto udalosti bol zvrhnutý sultán a takmer milió­nový Zanzibar sa stal ľudovou republikou, ktorá sa v apríli 1964 spojila s Tanganikou. Zloženinou slov Tanganika a Zanzibar, vznikol nový štátny celok Tanzánia. Jej súčasťou je dodnes, hoci má vlastného prezidenta a snemovňu 50 poslancov. Územie však až do polovice 90. rokov ovládali socialisti. Aj napriek pretrvávajúcim štrajkom a protestom liberálov si tam stále udržiavajú silný vplyv.

Práve preto je Tanzánia oveľa chudobnejšia ako napríklad susedná Keňa a patrí medzi najmenej urbanizované krajiny čierneho kontinentu. Hlavným ekonomickým a kultúrnym pupkom súostrovia je Zanzibar City.

Jeho najstaršia štvrť, známa ako Kamenné mesto, je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  5. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  10. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 47 670
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 515
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 13 397
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 393
  5. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 346
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 854
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 174
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 809
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 766
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 658
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nemeckí obyvatelia Smolníckej Huty. Nemci na Slovensko priniesli rozvoj remesiel, najmä baníctva.

Británia zrejme zruší karanténu pre Slovákov, keď ju zaradíme medzi bezpečné krajiny

Počet chorých máme stále lepší ako Česi, či Chorváti, aj tak ich Briti zvýhodnili.

Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak na našliapnuté do pekla.

Sarajevo.

Neprehliadnite tiež