SME
Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky
MIESTA

Quebec, centrum frankofónnej Kanady

Len málo miest v Severnej Amerike je starších. Symbolizuje to, čomu sa hovorí frankofónna Kanada. Mesto Quebec založil moreplavec Samuel de Champlain ako prvú francúzsku trvalú usadlosť v Severnej Amerike.


Keď sa francúzsky námorník a objaviteľ Samuel de Champlain rozhodol založiť v novom svete osadu, ktorá by bola centrom obchodu, hľadal najmä na pobreží Rieky svätého Vavrinca. Dlho neúspešne. Vodný tok sa mu zdal priširoký a pobrežie „hornaté a pusté“.

Až to napokon našiel: na mieste, kde rieka merala len kilometer a veľmi dobre sa dala brániť, sa mu 3. júla 1608 pred očami ukázala ideálna oblasť pre nové mesto.

Prvú stálu francúzsku osadu v novom svete nazval výstižne – Quebec. V reči miestneho indiánskeho kmeňa Algonkinov to znamenalo „miesto, kde sa zužuje rieka“. S výnimkou piatich rokov sa až do roku 1759 stal Quebec centrom francúzskych kolónií v Severnej Amerike.


Ťažké začiatky

Francúzi pritom skúmali východné pobrežie svetadielu celé predchádzajúce storočie. Dúfali, že nájdu kratšiu severnú cestu do bohatého Orientu. Najznámejší bádateľ Jacques Cartier založil v roku 1541 prvú francúzsku osadu v Severnej Amerike. Vydržala dva roky.

Skryť Vypnúť reklamu

Po nepresvedčivých výsledkoch Francúzi na čas bádanie pozastavili. Vrátili sa k nemu až koncom 16. storočia.

Začiatky Quebecu, rovnako ako mnohých iných severoamerických osád, boli ťažké. Prvú zimu zahynulo od hladu či na choroby až dvadsať z 28 osadníkov.

Postupne sa však mesto začalo rozrastať. Pomohlo vylepšovanie poľnohospodárstva (osadníci mohli prežiť tvrdé zimy), ako aj diplomatické budovanie vzťahov s miestnymi indiánskymi kmeňmi (najmä s Hurónmi a Algonkinmi).

Hlavnú zásluhu na tom mal Samuel de Champlain. Dobrodruh sa z vojaka, navigátora a bádateľa preorientoval na diplomata a kolonizátora. Úspešne.

V čase jeho smrti sa Quebec stal hlavným centrom kolónie, ktorú kardinál Richelieu nazval Novým Francúzskom. V roku 1635 Champlain zomrel fakticky ako prvý guvernér francúzskej dŕžavy v Severnej Amerike.

Skryť Vypnúť reklamu

Od Hudsona po Floridu

Nielen legendy hovoria, že záujem Francúzov o túto časť pobrežia Ameriky spôsobili bobry. Kožušina tohto zvieraťa, ktoré sa neskôr stalo symbolom Kanady, ako aj olympiády v Montreale v roku 1976, bola v tom čase módny hit bohatých Európanov. A práve po Kanade behali tieto zvieratá v milió­noch.

V Quebecu na začiatku bývali najmä obchodníci a misionári. Dodnes v rovnomennej kanadskej provincii žije až 83 percent katolíkov. V roku 1674 v meste vznikla aj biskupská diecéza.

Paríž postupne svoje teritóriá v Severnej Amerike rozširoval a v polovici 18. storočia už ovládal oblasti od východnej Kanady, Veľkých jazier, Louisiany až po Mexický záliv. To sa nepáčilo anglickým kolóniám. Francúzov v tom čase žilo v Severnej Amerike len 60­tisíc, no Angličanov už milión. Kým väčšie Nové Francúzsko bolo stále najmä zdrojom surovín, americkí Angličania (a budúci Američania) už žiadali čoraz viac samostatnosti a rovnako aj ďalšie územia na kolonizáciu.

Skryť Vypnúť reklamu

Vojna s Angličanmi

Napätie nakoniec v roku 1756 prerástlo do vojny. Po sedemročnom konflikte pripadli všetky francúzske dŕžavy britskej korune.

Quebec padol do anglických rúk po bitke na Abrahámových pláňach v roku 1759. Hoci sa ho neskôr skúšali zmocniť aj samostatné americké kolónie, zostal súčasťou britskej koruny a neskôr sa stal hlavným mestom rovnomennej provincie nezávislého kanadského štátu.

Aj keď súčasná Kanada je prevažne anglická, Quebec si zachoval svoj frankofónny charakter. Dodnes je tu oficiálny jazyk iba francúzština a mnohé časti mesta (ako aj ďalšia metropola provincie – Montreal) pripomínajú skôr Európu ako Ameriku.

Odlišnosť kultúry viedla v istých časových obdobiach k snahám o odtrhnutie sa provincie od Kanady. Naposledy to quebeckí separatisti skúšali v roku 1995. Obyvatelia provincie však samostatnosť Quebecu v referende, aj keď tesne, odmietli.

Skryť Vypnúť reklamu

Kliknite - obrázok zväčšíte.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  5. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 47 670
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 515
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 13 397
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 393
  5. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 346
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 854
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 174
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 809
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 766
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 658
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nemeckí obyvatelia Smolníckej Huty. Nemci na Slovensko priniesli rozvoj remesiel, najmä baníctva.
Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak na našliapnuté do pekla.

Neprehliadnite tiež