radu, týčiaceho sa na pravom brehu rieky Tiber, je Moles Hadriani. Je posmrtným príbytkom rímskeho cisára, ktorý ho začal stavať podľa vzoru etruských hrobiek ako svoje mauzóleum. Hadrián zomrel skôr, ako ho stihol dokončiť, 10. júla 138.
V januári 2008 tím archeológov z Katolíckej univerzity v belgickom Leuvene a ich turecký kolega z univerzity v Izmire našli pri vykopávkach v bývalom starovekom Hadriánovom meste Sagalassos mramorovú sochu. Hadriánovu podobizeň identifikovali na základe nálezu hlavy s kučeravými vlasmi a fúzami. Touto módou sa nechal cisár, nazývaný aj Malý Grék, inšpirovať od Grékov. Ich kultúru obdivoval.
Miloval architektúru
Vysoká škola, ktorú nechal v Ríme vystavať, niesla meno Athenaeum. V záhradách svojej veľkolepej vily pri Tivoli vytvoril reprodukciu akademického hája, v ktorom vyučoval svojich študentov Platón.
Medzi jeho rozsiahle stavebné návrhy patrí najväčší rímsky dvojchrám Venuše a Romy blízko Kolosea. V Aténach obnovil chrám zasvätený Diovi. Architektúra bola jeho vášňou natoľko, že dal popraviť architekta chrámu všetkých božstiev – rímskeho Panteónu. Do nemilosti cisára údajne upadol, pretože kritizoval jeho staviteľské plány.
K najvyššej štátnej hodnosti Hadriána priviedol jeho strýko a predchodca cisár Traján, druhý z obdobia tzv. štyroch cisárov. Hadriána si pred smrťou adoptoval, manželkou sa mu stala jeho dcéra Sabina.
Duch dobrodruha
Mal obrovský talent poeta, spisovateľa, matematika, maliara a vojvodcu. Do atmosféry rozpínavého rímskeho impéria, ktoré zahrňovalo väčšinu Európy, severnú Afriku a Stredný východ, vstúpil s taktikou vládnutia, ktorá u rímskych občanov spôsobila zmätok. Ešte pred Trajánovou smrťou dokončil vojny vedené proti Parthom, po nástupe na trón však od expanzívnych snáh svojich predchodcov ustúpil.
Pokúsil sa kultivovať kruté pomery v armáde, vzdal sa vízie nových území v Mezopotámii. Jasný Trajánov odkaz však zachoval. Cisári podľa historikov od tých čias trávili na východe ríše čoraz väčšiu časť svojej vlády. Aj Hadrián žil väčšinou mimo Ríma, večne bol na cestách po Galii, Germánii, Mauretánii, Ázii a Palestíne.
Považoval sa za služobníka štátu, čím celkom zmenil pohľad na funkciu cisára. Jednotlivé provincie navštevoval osobne, zisťoval ich potreby a vytvoril tak základy identity regiónov. Rímske právo za Hadriánovej vlády dosiahlo vrchol.
Udržať Britániu
Jedným z Hadriánových najpodstatnejších historických úloh bolo potlačenie revolt, ktoré ho sprevádzali už počas nástupu k moci. Jedna z nich sa odohrávala vo vzdialenej provincii Británia. Rimania mali vtedy na ostrovoch stále posádky a ovládali takmer celé územie dnešného Anglicka. Pri pokuse potlačiť kmeňové povstanie na severe sa však ukázali slabiny ich obrany a vzbúrenci vyvraždili celú deviatu légiu. To prinútilo Hadriána, aby sám vycestoval do Británie a postaral sa o opevnenie hraníc.
Hadriánov val
V rokoch 122 až 127 vybudovali jeho ľudia medzi ústím rieky Tyne a zálivom Solway takmer 120 kilometrov dlhé opevnenie, ktorého torzo sa zachovalo dodnes. Nesie meno Hadriánov val. „Pozostával z kamenného valu s hrúbkou až tri metre, sedemnástich pevností, z ktorých každú strážila jedna kohorta pomocného vojska, a z osemdesiatich veží a dvojnásobného počtu hlásiek. Opevnenie vyžadovalo posádku so silou zhruba 14-tisíc mužov a ďalších päťtisíc mužov, ktorí nezávisle od bojových jednotiek v pevnostiach hliadkovali pozdĺž valu,“ napísal Winston Churchill v knihe Zrodenie Británie.
Krvavý despota
Vojenské schopnosti, ktorými cisár disponoval v poslednom období svojej vlády, krvavo využil pri potlačení židovského povstania vedeného Bar Kochbom v rokoch 133 – 135. Na mieste Jeruzalema zriadil Aelina Capitolina, hlavné mesto provincie Sýria – Palestína. Židia tam mali zákaz vstupu pod hrozbou smrti. Táto udalosť si vyžiadala asi pol milióna obetí.
Cisárova nevypočítateľná krutosť, ktorou sa vyznačoval na sklonku života, sa niekedy pripisuje jeho postupujúcej duševnej chorobe, ktorá mu spôsobovala stavy podobné maniodepresii. Zomrel preto nepochopený. Jeho nástupca Antonius Pius napriek tomu presvedčil senát, aby mŕtveho cisára deifikoval.
Hadrián bol vzdelaný, so zmyslom pre krásu, pritom nemilosrdný a krutý. British Museum v Londýne 24. júla 2008 otvorí v Európe výstavu o tomto najzáhadnejšom mužovi Ríma.
