Svet pred jeho érou poháňala para. Do vývoja benzínového motora vložil celú svoju energiu a laický rozum. Na radu Edisona odmietol myšlienku elektrického pohonu, alternatívy, o ktorej dnes premýšľa jeho pravnuk. Henry Ford dal svetu prvé auto pre masy, legendárny Model T. Revolučný spôsob jeho výroby, ktorý Baťa obdivoval a Chaplin parodoval, urobil z Forda jednu z najväčších osobností 20. storočia.
Fordovi predkovia boli írski usadlíci, ktorí prišli do mestečka Dearborn neďaleko Detroitu počas tzv. zemiakového hladomoru. Jeho matka, pôvodom Flámka, zomrela, keď mal trinásť rokov. Stihla mu dať kresťanskú výchovu.
Henry nechcel byť súčasťou farmárskej tradície emigrantov. Pracoval vo výrobe železničných vagónov, privyrábal si ako opravár hodín, neskôr ako odborník na parné stroje. Nezdedenú vášeň k technike vždy sprevádzal jeden sen. Postaviť voz, ktorý predbehne kone.
Priestor na experimenty s parnými strojmi a spaľovacími motormi nachádzal v kôlni na farme, v obývačke prenajatého domu a nakoniec ako inžinier vo firme slávneho amerického vynálezcu Edisona.
Elegantný, dvestotridsať kilogramov vážiaci, dôvtipne vybavený automobil s domovým zvončekom a reťazou na zadných kolesách pripomínajúci bicykel – tak vyzerala ručne vyrobená prvotina, za ktorú Ford zinkasoval dvesto dolárov. Investoval ich do Detroit Automobile Company, manufaktúru však viedla viac vízia profitu, než inovácia. Skrachovala. Dielňa Henry Ford Company už zažila úspech. Luxusné autá však vynaliezavému samoukovi nezapadali do premysleného plánu. Po jeho odchode zvyšní investori pod názvom Cadillac vyrábali drahé limuzíny. Ford zatiaľ naplnil americký sen.
Plechová Líza
Pod názvom Ford Motor Company začali Fordovi ľudia v roku 1908 vyrábať prvý automobil, ktorý si mohol dovoliť aj obyčajný Američan. Revolučný Model T bol taký jednoduchý, že ho dokázal opraviť každý, a taký odolný, že zvládol aj vtedajšie kamenisté americké cesty. Jazdil rýchlosťou až 70 km/h.
Pomocou montážnej linky, ktorá bola jedným z jeho 161 patentov, znížil náklady na výrobu natoľko, že cena klesla z pôvodných 850 na 250 dolárov. Auto sa stalo predmetom masovej spotreby.
Model T zaplavil Spojené štáty a čoskoro tvoril polovicu áut na cestách. Ľudia ho začali posmešne i familiárne oslovovať Plechová Líza. Dostal sa dokonca aj do Rakúsko-Uhorska.
Premyslený stroj
Vďaka organizácii výrobného procesu, ktorý sa do histórie zapísal ako fordizmus, naštartoval vznik strednej triedy. Hoci ho ľavicové hnutia kritizovali, že zo svojich robotníkov robí stroje, ponúkol im nové istoty a pracovné štandardy. Umožnil vznik päťdňového pracovného týždňa, stabilného pracovného času a nároku na voľno. A garantoval svojim zamestnancom vtedy nepredstaviteľnú minimálnu mzdu 5 dolárov za deň. Wall Street Journal to nazval „ekonomickým zločinom“ a veľkopodnikatelia Forda obviňovali z rozvracania trhu práce.
Ford mal po čase pod kontrolou všetky potrebné komponenty. Podľa časopisu Time vlastnil kaučukové plantáže v Brazílii, flotilu lodí, železnicu a viacero uhoľných a železných baní. Jednotvárnosť Modelu T sa mu však začala sypať na hlavu. „Do pekla so zákazníkom. Veď môže mať akúkoľvek farbu, po akej túži, ak to je čierna,“ zvykol hovorievať. Nakoniec aj on podľahol tlaku na zmenu a v roku 1927 prišiel s Modelom A.
Pre efektívnosť a spoľahlivosť získal viacero štátnych zákaziek a jeho stroje bránili Ameriku počas svetových vojen.
Antisemita
Prvá svetová vojna v ňom prebudila aj politické ambície. V roku 1915 sa so skupinou amerických podnikateľov bez krytia vlády vydal do Európy, aby tam vyjednal mier, no biznismeni svoj vplyv precenili. Neskôr neúspešne kandidoval do Senátu za Demokratickú stranu.
Pre jeho reputáciu bola osudná kritika Židov a podpora Hitlerovho nacizmu. Führer automobilového mága obdivoval, v jeho kancelárii visel Fordov portrét v životnej veľkosti. „Bavorskému snemu je známe, že Hitler je sčasti financovaný americkým protižidovským šéfom, ktorým je Henry Ford,“ napísal v roku 1923 denník New York Times.
Ford sa neskôr za svoje protižidovské postoje musel ospravedlniť. Do jeho smrti v roku 1947 mu ich Američania nezabudli. V roku 1993 automobilka Ford sponzorovala film Stevena Spielberga Schindlerov zoznam o holokauste. Vedenie firmy odmietlo, že by ním chcelo svojho zakladateľa očistiť.
