SME
Nedeľa, 31. máj, 2020 | Meniny má Petronela, PetranaKrížovkyKrížovky
DIELA

Willendorfská Venuša

Pred tridsaťtisíc rokmi, keď sa roztápali ľadovce a človek neandertálsky dožíval svoje posledné dni, objavila sa na Zemi kultúra gravettien, ktorá siahala od Francúzska až po Sibír a západné Rusko. Patrila lovcom mamutov a svoje kultúrne jadro vytvorila v

Willendorfská Venuša.Willendorfská Venuša. (Zdroj: WIKIMEDIA.ORG)

oblasti Moravy a jej okolia, kde sa zrodil jeden z najväčších českých klenotov věstonická Venuša. Rozprávať o mladšej dobe kamennej však začala o čosi neskôr než tzv. Pani z Willendorfu. Venušu, ktorá je doma v Rakúsku aj v Česku, objavili 7. augusta 1908.

Človek gravettienu bol vynaliezavý. Mamuty, ktorých početné stáda očakával dvakrát za rok, mu poskytli všetko, čo potreboval. Mohol tak premýšľať, objavovať a pomocou prírodného materiálu, pazúrikov, zvieracích zubov a kostí a v oblasti Moravy špeciálne schránkami terciérnych mäkkýšov, tvoriť. Dospel tak k prvým tkaninám, prvej keramike a k vedomiu samého seba.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Venuša nebola sexuálny idol

Umenie pravekej „persony“, ktorá vystavuje samu seba na oči ostatným, dokladá mnoho archeologických nálezov. Mnoho bádateľov verilo, že za venušami sa skrýva mytologická bohyňa alebo sú výtvormi umelkýň, ktoré zobrazovali samy seba. Utvrdzoval ich v tom aj fakt, že väčšina figúrok nahých žien nemá zobrazenú tvár.

Skryť Vypnúť reklamu

Karel Absolon tvrdil, že šikmé oči věstonickej Venuše odkrývajú, že jej tvorca porušil kmeňové tabu. Ľudskú hlavu, ako to bolo aj v prípade willendorfskej Venuše, nechcel náš praveký predok zhmotňovať možno aj z obavy pred čiernou mágiou. Väčšina archeológov sa však zhoduje v tom, že figúra nahej ženy s predimenzovanými tvarmi bola symbolom materstva a plodnosti ako protikladu k smrti. Nepredstavovala nikoho konkrétneho, niesla v sebe veľký spirituálny význam.

Rakúsky poklad

Nález, ktorý pribudol do zoznamu slávnych európskych pravekých žien, odhalil v roku 1908 rakúsky archeológ Josef Szombathy pri výstavbe železnice v Dolnom Rakúsku.

Soška vytvorená pred 25 ­tisíc rokmi je s výškou 11,1 centimetra o niečo menšia a mladšia ako věstonická Venuša. Vyrobili ju pazúrikovým nástrojom z vápenca a potreli červeným okrom. Má guľovitý tvar a po tele drobné body a ako mnoho iných európskych venúš, ktoré sú vyhotovením a štýlom podobné, nemá tvár. Podľa antropológov tieto znaky odkazujú na anonymitu zobrazenia. Poloha chodidiel na krátkych nohách vzbudila špekulácie, že nebola určená na obdiv, ale na rituálne uchopenie. Na hlave má zvláštnu pokrývku alebo účes podobný venušiam z Talianska alebo Ruska.

Skryť Vypnúť reklamu

Dedičstvo z Moravy

Veľmi čistý kameň, ktorý nenesie stopy po fosíliách alebo zvyškoch minerálov, vzbudil pred rokom pozornosť. Pod vedením geológa A. Binsteinera začal tím vedcov pátrať po pôvode suroviny. Keďže ju na rakúskej pôde nenachádzal, obrátil sa na českých geológov a došiel k zaujímavému zisteniu. Zdroj horniny, s ktorou vedeli naši predkovia majstrovsky pracovať, sa na rakúskom území nenachádza.

Do pozornosti sa tak dostalo územie Moravy, Sliezska a západného Slovenska. Materiál Venuše sa najviac ponáša na vápenec na Stránskej skale pri Brne, ktorá je aj prvým miestom v strednej Európe, kde začal človek vzpriamený zakladať oheň.

K väčšiemu sebavedomiu tvrdenia, že domovom willendorfskej Venuše je Brno, však chýba hlbšia analýza vápenca. Za presklenou vitrínou Prírodovedného múzea vo Viedni totiž stojí veľmi vzácny a na odber vzoriek citlivý exponát.

Skryť Vypnúť reklamu

Oblasť Dolného Rakúska Wachau, kde rieka Dunaj a Český masív vytvárajú úžasné scenérie, tvoril v mladom paleolite spolu s Moravou systém úvalov a komunikácií medzi lovcami. Cez prirodzené brány medzi vrchovinami sledovali zver a premiestňovali kamenné suroviny a nástroje. Pazúrik, pracovný nástroj pravekého človeka, ktorý je považovaný za nepriamy dôkaz hypotézy o českom pôvode, tak mohol pri pohybe kontinentálneho ľadovca doputovať až do Willendorfu.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  2. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku
  3. Need an insight into the topic of investment and trust funds?
  4. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky
  5. Zabezpečujeme certifikované MBA programy
  6. Ako efektívne ušetriť na platbách za energie?
  7. Podvodníci na internete útočia počas koronakrízy agresívnejšie
  8. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo
  9. Výnos od 5,5 % do 15 % p.a
  10. Nový portál Volvujem.sk je ako virtuálny showroom
  1. Mýty a fámy o vodárňach
  2. 5 užitočných rád, ako si vybrať správnu klimatizáciu
  3. Ako vyberať AKU techniku?
  4. Sunar s ešte lepšou receptúrou a v novom šate
  5. Night Vision: Jak dobre vidí vaša autokamera v noci?
  6. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  7. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  8. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  9. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  10. Minerálna vlna má vysokú pevnosť aj vo väčších hrúbkach
  1. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými? 24 113
  2. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky 23 346
  3. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku 19 016
  4. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo 11 908
  5. Pandémia odhalila, ako fungujú vysielače v krajine 10 126
  6. Tieto veci robí banka, aby bola v bankomatoch hotovosť 10 079
  7. Ako správne dezinfikovať byt, bytový dom, auto či firmu 9 717
  8. Ako vytriediť Mekáč doma? 9 565
  9. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME 9 434
  10. 5 tipov, ako si vlastnoručne zlepšiť bývanie. Zvládne ich každý 9 412
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež