INŠTITÚCIE

Európska organizácia na výskum vesmíru

Za ľudské vesmírne veľmoci považujeme USA a Rusko. Dnes sa k nim pridávajú aj Čína či India. Menej známou, ale určite podobne významnou organizáciou je Európska vesmírna agentúra. Jej predchodkyňa, Európska organizácia na výskum vesmíru oficiálne odštarto

(Zdroj: VIZUALIZÁCIA - ESA)

Za ľudské vesmírne veľmoci považujeme USA a Rusko. Dnes sa k nim pridávajú aj Čína či India. Menej známou, ale určite podobne významnou organizáciou je Európska vesmírna agentúra. Jej predchodkyňa, Európska organizácia na výskum vesmíru oficiálne odštartovala svoju činnosť pred 45 rokmi, 20. marca 1964.

ESRO

Európsku organizáciu na výskum vesmíru založili 20. marca 1964.
Spočiatku do nej patrilo desať európskych krajín.
V roku 1975 sa pretransformovala na Európsku vesmírnu agentúru.

Príbeh „európskeho“ výskumu vesmíru sa začal príbehom dvoch mužov vizionárov. Písala sa polovica minulého storočia a po druhej svetovej vojne nastala situácia, že väčšina schopnejších vedcov odišla do USA alebo do Sovietskeho zväzu. Krajiny im totiž sľúbili rôzne veci, od financií na výskum až po beztrestnosť.

Neodišli všetci. Niektorí ostali, no cítili, že sú príliš roztrúsení. Podobne ako Pierre Victor Auger a Edoardo Amaldi. Práve oni odštartovali kapitolu spoločného európskeho výskumu kozmu. Namiesto plahočenia sa na malých, smiešne národných a štátnych pieskoviskách prišli s nápadom na vznik organizácií, ktoré by spájali vedcov na ceste za poznaním.

Stáli pri zrode CERN­u

Auger a Amaldi sa stretli v päťdesiatych rokoch a spočiatku ich zaujímali veci také malé, že ich fyzika je možno najväčšou záhadou našej interpretácie sveta. Ich, no nielen ich spoločná snaha nakoniec umožnila vznik inštitúcie, ktorú dnes poznáme pod skratkou CERN.

Európska organizácia pre jadrový výskum, ktorej členom je od roku 1993 aj Slovensko, sa dnes zaoberá opätovným spustením veľkého hadrónovho urýchľovača (kolajdera) častíc, ktorý by mohol dať odpoveď na otázku, prečo vesmír funguje, ako funguje. Ak napríklad nájde tajomný Higgsov bozón.

Vzhliadli ku hviezdam

Koncom päťdesiatych rokov však začali Auger a Amaldi pozerať nahor. Po prípravných fázach v roku 1964 vznikla dohoda, ktorú podpísalo desať zakladajúcich krajín: Veľká Británia, Belgicko, Taliansko, Holandsko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko, Švédsko a Španielsko. Tá dala vzniknúť Európskej organizácii na výskum vesmíru (ESRO). A jej prvým generálnym riaditeľom sa stal práve Auger.

Ako je pre Európu typické, organizácia sa pomaly utopila v papieroch rôznych byrokratov a stále si zväčšovala svoj odstup od samotných vedcov.

Na vedeckom poli však bola relatívne úspešná. Ale ani zďaleka nie tak ako Sovieti či Američania, ktorí rozpútali vesmírne preteky aj o prvé ľudské šľapaje na Mesiaci.

V čase, keď Gagarin bol už dávno na orbite, testovala organizácia iba prvé rakety. V roku 1968 sa jej však podarilo do vesmíru vypustiť dva satelity: Aurorae a Iris.

Ich účelom bolo sledovať radiáciu vo svojom najbližšom okolí a priniesť nové informácie o fenoméne nazývanom polárna žiara. Iris dokonca sledoval slnečné a kozmické žiarenie.

Len pár satelitov

Organizácii sa napokon do kozmu podarilo dopraviť sedem satelitov. Všetky však museli na obežnú dráhu vyniesť americké nosné rakety, keďže ešte nejestvoval „európsky“ systém s dostatočnou nosnosťou.
Aj to bol jednen z dôvodov, prečo sa v roku 1975 ESRO spojila s Európskou organizáciou na vývoj nosných rakiet. V pozadí bola aj myšlienka, že Európa už potrebuje len jednu vesmírnu agentúru.

Vznikla tak „súčasná“ Európska vesmírna agentúra ESA, ktorej členom je aj Česká republika. Slovensko rokuje o pristúpení.

Najnovším projektom agentúry je satelit GOCE (Gravity and Ocean Circulation Explorer), ktorý by mal merať gravitáciu a jej výkyvy okolo Zeme. Novinári ho začal nazývať „Ferrari satelitov“, pretože je asi najkrajšou družicou, aká sa kedy ľudstvu podarila vypustiť.

Okrem pekného dizajnu by mala vedcom pomôcť aj pri pochopení zmien, ktoré sa dejú v oceánoch v dôsledku globálneho otepľovania.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  2. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  3. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  4. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  5. Investment Advisory Guide for Slovakia
  6. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  7. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka
  8. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019
  9. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov
  10. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali
  1. Vaše umenie bude hýbať Tatrami. Zapojte sa do súťaže ZSSK
  2. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  3. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  4. Recenze youtubera JeezyJ: jak dopadla autokamera Mio MiVue 785 ?
  5. Burza pracovných príležitostí opäť na Stavebnej fakulte STU
  6. Počet ochorení na rakovinu stále stúpa. Nepodceňujte prevenciu
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  9. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou
  10. Slávnostná inaugurácia rektora a dekanov fakúlt EU v Bratislave
  1. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 28 770
  2. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 22 311
  3. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 19 162
  4. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 18 733
  5. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 14 396
  6. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 11 191
  7. Prievidzská firma je malý zázrak. Uznáva ju americké letectvo 9 925
  8. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 7 196
  9. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 6 672
  10. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 6 567