SME
Utorok, 19. október, 2021 | Meniny má KristiánKrížovkyKrížovky
INŠTITÚCIE

Európska organizácia na výskum vesmíru

Za ľudské vesmírne veľmoci považujeme USA a Rusko. Dnes sa k nim pridávajú aj Čína či India. Menej známou, ale určite podobne významnou organizáciou je Európska vesmírna agentúra. Jej predchodkyňa, Európska organizácia na výskum vesmíru oficiálne odštarto

(Zdroj: VIZUALIZÁCIA - ESA)

Za ľudské vesmírne veľmoci považujeme USA a Rusko. Dnes sa k nim pridávajú aj Čína či India. Menej známou, ale určite podobne významnou organizáciou je Európska vesmírna agentúra. Jej predchodkyňa, Európska organizácia na výskum vesmíru oficiálne odštartovala svoju činnosť pred 45 rokmi, 20. marca 1964.

ESRO

Európsku organizáciu na výskum vesmíru založili 20. marca 1964.
Spočiatku do nej patrilo desať európskych krajín.
V roku 1975 sa pretransformovala na Európsku vesmírnu agentúru.

Príbeh „európskeho“ výskumu vesmíru sa začal príbehom dvoch mužov vizionárov. Písala sa polovica minulého storočia a po druhej svetovej vojne nastala situácia, že väčšina schopnejších vedcov odišla do USA alebo do Sovietskeho zväzu. Krajiny im totiž sľúbili rôzne veci, od financií na výskum až po beztrestnosť.

Neodišli všetci. Niektorí ostali, no cítili, že sú príliš roztrúsení. Podobne ako Pierre Victor Auger a Edoardo Amaldi. Práve oni odštartovali kapitolu spoločného európskeho výskumu kozmu. Namiesto plahočenia sa na malých, smiešne národných a štátnych pieskoviskách prišli s nápadom na vznik organizácií, ktoré by spájali vedcov na ceste za poznaním.

Stáli pri zrode CERN­u

Auger a Amaldi sa stretli v päťdesiatych rokoch a spočiatku ich zaujímali veci také malé, že ich fyzika je možno najväčšou záhadou našej interpretácie sveta. Ich, no nielen ich spoločná snaha nakoniec umožnila vznik inštitúcie, ktorú dnes poznáme pod skratkou CERN.

Európska organizácia pre jadrový výskum, ktorej členom je od roku 1993 aj Slovensko, sa dnes zaoberá opätovným spustením veľkého hadrónovho urýchľovača (kolajdera) častíc, ktorý by mohol dať odpoveď na otázku, prečo vesmír funguje, ako funguje. Ak napríklad nájde tajomný Higgsov bozón.

Vzhliadli ku hviezdam

Koncom päťdesiatych rokov však začali Auger a Amaldi pozerať nahor. Po prípravných fázach v roku 1964 vznikla dohoda, ktorú podpísalo desať zakladajúcich krajín: Veľká Británia, Belgicko, Taliansko, Holandsko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko, Švédsko a Španielsko. Tá dala vzniknúť Európskej organizácii na výskum vesmíru (ESRO). A jej prvým generálnym riaditeľom sa stal práve Auger.

Ako je pre Európu typické, organizácia sa pomaly utopila v papieroch rôznych byrokratov a stále si zväčšovala svoj odstup od samotných vedcov.

Na vedeckom poli však bola relatívne úspešná. Ale ani zďaleka nie tak ako Sovieti či Američania, ktorí rozpútali vesmírne preteky aj o prvé ľudské šľapaje na Mesiaci.

V čase, keď Gagarin bol už dávno na orbite, testovala organizácia iba prvé rakety. V roku 1968 sa jej však podarilo do vesmíru vypustiť dva satelity: Aurorae a Iris.

Ich účelom bolo sledovať radiáciu vo svojom najbližšom okolí a priniesť nové informácie o fenoméne nazývanom polárna žiara. Iris dokonca sledoval slnečné a kozmické žiarenie.

Len pár satelitov

Organizácii sa napokon do kozmu podarilo dopraviť sedem satelitov. Všetky však museli na obežnú dráhu vyniesť americké nosné rakety, keďže ešte nejestvoval „európsky“ systém s dostatočnou nosnosťou.
Aj to bol jednen z dôvodov, prečo sa v roku 1975 ESRO spojila s Európskou organizáciou na vývoj nosných rakiet. V pozadí bola aj myšlienka, že Európa už potrebuje len jednu vesmírnu agentúru.

Vznikla tak „súčasná“ Európska vesmírna agentúra ESA, ktorej členom je aj Česká republika. Slovensko rokuje o pristúpení.

Najnovším projektom agentúry je satelit GOCE (Gravity and Ocean Circulation Explorer), ktorý by mal merať gravitáciu a jej výkyvy okolo Zeme. Novinári ho začal nazývať „Ferrari satelitov“, pretože je asi najkrajšou družicou, aká sa kedy ľudstvu podarila vypustiť.

Okrem pekného dizajnu by mala vedcom pomôcť aj pri pochopení zmien, ktoré sa dejú v oceánoch v dôsledku globálneho otepľovania.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf digitálnej platformy George: Čaká nás dekáda umelej inteligencie
  2. Pandémia upozornila na automatizáciu. Nahradí ľudí technika?
  3. Mäspoma a Kellys Bicycles či Bivio a Minifarma
  4. Ako ušetriť v domácnosti, keď ceny energií budúci rok stúpnu?
  5. Martinus vykupuje čítané knihy, spustil službu Knihovrátok
  6. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch
  7. Spánok – základ pevných vzťahov
  8. Šéf Accenture: Ak už príde človek do kancelárie, malo by to dávať zmysel
  9. Hodnota peňazí klesá, takto ich ochránite
  10. Tiguan eHybrid: bežné problémy plug-in hybridov sa ho netýkajú
  1. QSI International School of Bratislava
  2. Ako zamestnať cudzinca: Čo musíte vedieť a na čo si dať pozor
  3. Pestovateľské workshopy pre deti v Šamoríne
  4. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  5. Martinus vykupuje čítané knihy, spustil službu Knihovrátok
  6. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  7. Najmenšie ponožky sa už nestrácajú
  8. Zahraničná študentská mobilita bez bariér
  9. Tiguan eHybrid: bežné problémy plug-in hybridov sa ho netýkajú
  10. Nechajte kryptomeny na Fumbi
  1. Stravovacie zlozvyky Slovákov. Odborníci radia čomu sa vyvarovať 21 945
  2. Ako budú tento rok vyzerať vianočné dôchodky a kedy ich vyplatia 10 503
  3. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov 8 128
  4. Pracoviská zmenila pandémia. Búšiť do klávesnice môžete aj doma 4 941
  5. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 4 723
  6. V centre Bratislavy je na predaj 5-izbový apartmán. Takto vyzerá 4 454
  7. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 3 900
  8. Aký polystyrén je najlepší na zatepľovanie? Sivý robí divy 3 662
  9. Mäspoma a Kellys Bicycles či Bivio a Minifarma 3 532
  10. Bratislavu bude sprevádzať luxus 3 492
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Miloš Zeman.

Prezident by mal o mesiac zohrať kľúčovú úlohu, lekári v to neveria.


2 h
Prezidentka Zuzana Čaputová.

Polícia v súvislosti s prípadom upozornila na šikanu v online priestore.


TASR 3 h
Peter Schutz

Menej škandálov to ani náhodou neznamená.


2 h

Záborskej hlavný problém nie je ani tak jej postoj k interrupciám, ale storočia dejín, ktoré nepostrehla.


Neprehliadnite tiež

Skryť Zatvoriť reklamu