Gaye, Marvin

Marvin Pentz Gay junior bol šikovný muzikant a jeho štúdiové nahrávky či koncertné vystúpenia patria k tomu najlepšiemu, čo populárna muzika 20. storočia ponúkla. Spevák, aranžér, multiinštrumentalista, skladateľ a hudobný producent zomrel pred 25 rokmi, 1. apríla 1984.

Rodák z Washingtonu bol vlajkovou loďou černošského hudobného vydavateľstva Motown Records. Okrem toho, že produkoval jeden hit za druhým a prinášal mu nemalé finančné zisky, určoval aj jeho umeleckú stratégiu, pretože spoločne so Steviem Wonderom začal raziť trend ucelených albumových celkov. Stojí za pozornosť, že ešte i v predchádzajúcom kalendárnom roku zarobilo jeho meno 3,5 milióna dolárov.

Spev v kostolnom zbore

Ako syn kňaza sa malý Marvin pohyboval predovšetkým v kostole, kde spieval v zbore a učil sa hrať na organe. Keď odrástol, pôsobil v rôznych doo-wopových súboroch, vyhrával súťaže talentovaných spevákov a v druhej polovici 50. rokov sa ocitol v černošských vokálnych skupinách Rainbows a Harvey & The New Moonglows
Ako majiteľ trojoktávového rozsahu sa po vojenčine, kde v túžbe po vyhadzove predstieral mentálnu chorobu, pridal v Detroite k Harveymu Fuquovi. Keď jeho firmu Tri-Phi čoskoro pohltilo vydavateľstvo Motown Records, Gayovi sa otvorila cesta ku kariére sólového umelca.

Zatiaľ sa však zdokonaľoval ako štúdiový bubeník, koncertoval so skupinou Smokeyho Robinsona a spieval v sprievodných zboroch skupiny Marvelettes. K rodnému menu si pridáva písmeno „e“, aby odviedol pozornosť od nie príliš konvenčného významu tohto slova.

Rodinného striebro Motownu

Netušiac, že na konci dekády sa stane najpredávanejším interpretom Motownu, sa v roku 1963 dostáva so singlom Pride and Joy po prvýkrát do prvej desiatky amerického rebríčka. O pár mesiacov sa jeho kariéra rozbieha naplno a sériou úspešných singlov (How Sweet It Is, Ain´t That Peculiar, I Heard It Through The Grapevine) definuje prvky rytmického soulu podfarbeného popovými nápevmi.

Popri vlastnej kariére sa venuje aj duetom s rôznymi speváčkami - Kim Westonovou, Dianou Rossovou a hlavne Tammi Terrelovou. Počas rokov 1967 - 1970 spolu naspievali niekoľko podarených piesní a ich čarovné spojenie pretrhla až Terrelovej smrť po opakovaných operáciách mozgového nádoru. Táto udalosť Gaya zasiahla natoľko, že sa unavený hudobným priemyslom na dve sezóny utiahol do súkromia. Práve vtedy začal poškuľovať po vlastnom albume.

Prelomový opus

Gayovo pohrúženie sa do seba prinieslo v roku 1971 jeden z najväčších albumov všetkých čias - What´s Going On. Odhliadnuc od osobitého štúdiového zvuku a kvalitných piesní nesúcich pečať jeho talentu sa stal album míľnikom vo vývoji populárnej hudby. V Motowne šlo totižto po prvýkrát o nahrávanie konceptuálneho albumu a nie náhodnú zbierku singlov, pričom Gaye porušil tradíciu, podľa ktorej by interpreti a producenti nemali pracovať spoločne.

Zo zbierky ôsmich neskôr skladieb najviac rezonuje priam gospelový nápev v titulnej piesni, pokojná Mercy Mercy Me (The Ecology) a predovšetkým naliehavá Inner City Blues (Make Me Wanna Holler). Po vydaní tohto albumu americkí hudobní experti zavtipkovali: „Tento chlapík má na svojich ramenách ťarchu celého sveta, no čelí jej s úsmevom.“

Až do roku 1977 prežíva Gaye zlaté obdobie a stáva sa akousi inštitúciu čiernej muziky. Vydáva úspešné štúdiové nahrávky Let´s Get It On a I Want You, zaujme s filmovou nahrávkou Trouble Man a sprevádzaný 34-členným orchestrom zažiari na koncerte v Oaklande. Marvin oplýva ľahkosťou aj napriek tomu, že sa sústreďuje prevažne na sociálnu výpoveď o stave svojej krajiny - dominujú témy vojny, rasizmu, policajnej brutality a drogovej závislosti.

Poblúznenie

Po rozchode so svojou druhou ženou, ktorá mu ušla s najlepším kamarátom, prepadol Gaye na konci 70. rokov neurotickému správaniu a priatelia sa začali obávať o jeho duševné zdravie. Okrem toho si narobil problémy s alimentami a pre daňové nezrovnalosti mu zhabali nahrávacie štúdio. Spevák však nedbal a odišiel na Havaj, kde žil v karaváne.

Krátko nato si pohneval Motown, ktorý mu vypovedal zmluvu. Gaye sa presťahoval do Belgicka a po dvojročnom očisťovaní svojej hriešnej duše priviedol na svet ďalší úspešný album s legendárnou piesňou Sexual Healing. Singlom pojednávajúcim o jeho sexuálnej aktivite sa znovu prestrieľal do prvej päťky rebríčkov na oboch stranách Atlantiku. Žiaľ, bol to jeho posledný hit.

Keď otec zabíja syna

Nasledujúce americké turné však zastihlo Gaya opäť v depresiách a po tom, čo sa opustený znovu presťahoval do rodičovského domu, niekoľkokrát pohrozil samovraždou. 1. apríla 1984 sa pri rodičovskej hádke o majetok, postavil na matkinu stranu, čo jeho despotický otec nezvládol a svojho syna zastrelil. Zhodou okolností zbraňou, ktorú mu štyri mesiace predtým sám dal.