Morgenstern, Christian

Christian Morgenstern bol prekladateľom škandinávskej literatúry, preto si bol vedomý zložitej preložiteľnosti svojich veršov plných novotvarov, jazykových hier, či vtipných nonsensov. Od úmrtia autora blízkeho absurdnej poézii uplynulo 31. marca 2009 95

(Zdroj: WIKIMEDIA.ORG)

Nemecký básnik Christian Morgenstern keďže bol aj prekladateľom škandinávskej literatúry, si bol určite vedomý zložitej preložiteľnosti svojich veršov plných novotvarov, jazykových hier, či vtipných nonsensov. Na Slovensku sa o preklad jeho básní pokúsil Ľubomír Feldek, v Čechách mal viac prekladateľov, medzi inými aj neskoršieho adoptívneho Bratislavčana Egona Bondyho. Od úmrtia Christiana Morgensterna, autora blízkeho absurdnej poézii a predchodcu dadaizmu uplynulo 31. marca 95 rokov.

Christian Morgenstern

Narodil sa 6. mája 1871 v Mníchove.
Zomrel 31. marca 1914 v Merane.

Jeden z najpopulárnejších básnikov v Nemecku sa narodil ako jedináčik v umelecky založenej rodine. Keď mal desať rokov, matka mu zomrela na zápal pľúc. Otec sa čoskoro žení po druhý krát.

Malý Morgenstern odchádza do internátnej školy, kde musí znášať telesné tresty učiteľov a šikanovanie spolužiakov. Už ako gymnazista hltavo číta diela Schopenhauera a Nietzscheho a začne písať verše rôznej povahy, vtipné aj vážne. S otcom má konfliktný vzťah a definitívne sa s ním rozíde po jeho rozvode a treťom sobáši. Kvôli problémom s chorými pľúcami musí neskôr zanechať univerzitné štúdiá a začínajú sa jeho peripetie po rôznych európskych sanatóriách.

V Dánsku spoznáva Henrika Ibsena, ktorého potom prekladá spolu s inými škandinávskymi autormi. Keď mu v roku 1900 diagnostikujú tuberkulózu, Morgenstern, pesimista so zmyslom pre humor, píše svoje najznámejšie dielo: Šibeničné piesne. V osobnej kríze sa približi k budhizmu, no nakoniec sa stane stúpencom antropozofie Rudolfa Steinera. Jeho a Nietzscheho dielo považoval za najväčšie míľniky svojho života, ktorý predčasne ukončila tuberkulóza.

Šibeniční básne

Prekvapujúce efekty Morgensternových básní vychádzajú z doslovnej interpretácie zmyslu slov, zo zosmiešňovania logiky voči realite, zo slovných spojení, ktoré si vytvorili svoj vlastný svet.

Autor experimentoval s jazykom až do tej miery, že si vymýšľal nové abstraktné pomenovania, či nonsensové výrazy. Kto pozná z počutia Morgensternove meno, v mysli sa mu ako prvé vybaví jeho najpopulárnejšie dielo Šibeničné piesne.

Autor spočiatku nemyslel na knižné vydanie groteskných jazykových hier. No nadšenie, aké vyvolali pri čítaniach priateľom a v kabarete, ho dokopalo do ich prvého publikovania v roku 1905. Počas života mala jeho tvorba mierny ohlas, skutočného docenenia sa jej dostalo, až po autorovej predčasnej smrti.

Vysoko kultivovaný a sčítaný autor netušil, že práve tvorba, ktorú si považoval menej ako svoje mysticko-religiózne texty, spopulárnie aj medzi nemeckými deťmi, či niektoré z jeho aforizmov zľudovejú.

Nepreložiteľnosť

Ak chce niekto básnikovi zalichotiť, často ho nazve „majstrom slova“. Chce tak naznačiť, že „majster“ ovláda jazyk a jeho nuansy z remeselnej stránky lepšie ako nebásnik. Akoby básnik bol akýmsi akrobatom reči, najmä tej spisovnej.

Autori, ktorí však aspoň občas pristupujú k svojmu materinskému jazyku s cudzineckým úžasom, či s nemajstrovskou „nemotornosťou“, nielen objavia neologizmy, no neraz odhalia nové významy všeobecne zaužívaných slov. Práve Morgenstern je tak invenčný vo svojej nemčine, že každý pokus o jeho preklad je tak trochu kamikadze.

Netreba byť hneď teoretikom básnického prekladu, aby sa polemizovalo o preložiteľnosti, či nepreložiteľnosti poézie. Stačí si predstaviť, ako je nemožné preložiť zo slovenčiny svojim zahraničným priateľom také výborné slovné spojenia vytvorené slovenskými básnikmi, ako sú napríklad slzotvorný splín (Válek), mocovod (Rúfus), panenský prepych (Moravčík), nehota (Beňová), či akrobatka na visutom lone (Grupač).

Vysoká náročnosť Morgensternovej poézie pre prekladateľov a ak by sme boli striktní, jej nepreložiteľnosť, je jedným z dôvodov, prečo jeho výnimočná tvorba ostáva ťažko prístupná mimonemeckému čitateľovi.


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  10. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 26 634
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 11 063
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 645
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 525
  5. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 7 611
  6. Kreditná karta – áno alebo nie 6 610
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 670
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 5 137
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 982
  10. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 3 964

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Kočner a Rusko do väzby nepôjdu, rozhodol súd

Špecializovaný trestný súd v sobotu viac ako osem hodín rozhodoval tom, či budú Kočner a Rusko stíhaní vo väzbe.

EKONOMIKA

Mestá už môžu vykázať staré autá z centier, ale veľmi nechcú

Ministerstvo vytvorilo priestor na vytváranie zón s nízkymi emisiami.

Neprehliadnite tiež