Počas života stíhal veľa: bol pedagóg, skladateľ, organista, zbormajster cirkevných a svetských zborov. Hovorí sa o ňom ako o priamom predchodcovi slovenskej hudobnej moderny. Jeho meno je úzko späté s mestom Prešov, kde pôsobil 36 rokov. Mikuláš Moyzes zomrel pred 65 rokmi, 2. apríla 1944.
Mikuláš Moyzes
Mikuláš Moyzes sa narodil v učiteľskej rodine vo Zvolenskej Slatine. Keď mal tri roky, s rodičmi sa presťahoval do Divína, kde sa oboznámil so základmi hudby.
Gymnaziálne roky však strávil v Banskej Bystrici a v Revúcej a po maturite si vybral učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom. Tam získal solídne praktické i teoretické hudobné vzdelanie.
Odchod do Prešova
Mikuláš nemal ani 37 rokov a už dvanásťkrát vymenil miesto svojho pobytu i pôsobenia. V roku 1908 však zakotvil v Prešove, kde pôsobil až do svojej smrti.
Učil tam na Učiteľskom ústave, zakladal hudobné spolky, Hudobnú školu a usporiadal viaceré hudobné akcie.
V tom čase si začal trúfať aj na väčšie hudobné skladby. Mimoriadnej obľube sa tešili najmä Malé školy spevu či klavírne zbierky Našej mládeži a Našim deťom, ktoré Moyzes napísal ako dodatok k Bayerovej škole.
Dnes je však táto pedagogicky hodnotná literatúra takmer nedostupná.
Všestranný skladateľ
Moyzesova tvorba bola poznačená prostredím, v ktorom pôsobil. Ako organista tvoril organové skladby, ako regenschori zbory a omše, ako pedagóg inštrumentálne skladby i klavírnu a organovú školu. Pre spevákov písal sólové piesne i zborové skladby.
Upravoval slovenské ľudové piesne, tvoril pre husle, klavír či violončelo. Zostavil pritom aj školský spevníček pre školy.
Keď sa Moyzesovi narodil syn Alexander, skomponoval Missu solemnis in C dur. Okrem toho však zložil päť melodrám, čo je vo vtedajšej skladateľskej tvorbe veľmi vzácne. Keďže nechcel zostať iba obyčajným maložánrovým skladateľom, komponoval aj náročnejšie opusy.
Alexander Moyzes.
Medzi vojnami
V medzivojnových podmienkach napísal viacero skladieb. V jednej z nich – v predohre Naše Slovensko – využil aj pomoc svojho, neskôr známeho syna Alexandra.
Pritom rozmanitosť Mikulášovej tvorby viedla aj k zhudobneniu nielen slovenských, ale aj maďarských a latinských textov.
Roky pôsobenia Mikuláša Moyzesa v Prešove dnes pripomína mramorový pomník v podobe lýry na hlavnom prešovskom cintoríne.
Moyzes je azda právom považovaný za osobnosť, ktorá sa v zložitých podmienkach podieľala na rozvoji hudobného života na východnom Slovensku aj po roku 1918.
