Aby zachránil Rakúsko pred Hitlerom, skamarátil sa s Mussolinim. Aby sa zbavil svojich domácich nepriateľov, zaviedol diktatúru. Za to prvé na neho mnohí Rakúšania spomínajú ako na Dávida, ktorý bojoval proti nemeckému Goliášovi. Za to druhé sa stal najmladším a najmenším diktátorom v medzivojnovom období. Rakúsky kancelár Engelbert Dollfuss vládol len dva roky, keď ho 25. júla 1934 zavraždili pri nevydarenom fašistickom pokuse o puč.
Ešte donedávna visel jeho portrét v zasadačke rakúskych ľudovcov (ÖVP) v parlamente. Pod olejomaľbou stálo: Dr. Engelbert Dollfuss, zavraždený počas pokusu národných socialistov o puč. Mnohí ľudovci o ňom hovoria ako o martýrovi a prvej Hitlerovej obeti. Sociálni demokrati (SPÖ) ho nazývajú vrahom, robotníkom a antidemokratom.
Štyridsať percent Rakúšanov si s jeho menom nevie poradiť, pretože jeho krátka, ale búrlivá éra rakúskeho kancelára sa príliš prispôsobovala falošnému pocitu, že štát pod Alpami bol Hitlerovou obeťou a nie jeho spoluvinníkom. Aj preto štvrtina Rakúšanov Dollfussa dodnes obdivuje a len 20 percent si myslí, že zničil demokraciu.
Milý, malý a cieľavedomý
Isté je, že na Dollfussovi niečo bolo. Zrejme aj jeho výška z neho urobila cieľavedomého človeka. Pochádzal z roľníckej rodiny a bol nemanželským dieťaťom, aj tak pomocou štipendií vyštudoval právo na viedenskej univerzite. V rakúskej armáde sa z dobrovoľníka vypracoval na nadporučíka.
Dollfuss mal 153 centimetrov a len 40 rokov, keď sa v máji 1932 postavil na čelo štátu, ktorý nevedel, či sa chce stať súčasťou veľkého Nemecka, alebo ostať malým sebavedomým štátom. Dollfuss to vedel presne. Adolf Hitler, ktorý sa stal ríšskym kancelárom o osem mesiacov neskôr, bol jeho úhlavným nepriateľom. Poistil sa pred ním paktom s talianskym fašistickým vodcom Benitom Mussolinim a doma zatýkal Hitlerových obdivovateľov.
A to ho Hitler trestal, kde sa dalo. Vyhlásili bojkot rakúskemu tovaru v Nemecku, či rozhodol, že každý nemecký občan musí pred cestou do Rakúska zložiť na hraniciach 1000 nemeckých mariek, čo úplne ochromilo turistický ruch. Z Nemecka prúdili peniaze, ktoré mali pomôcť zvrhnúť Dollfussov režim. Západná Európa za to Dollfussa milovala a volala ho Milimeternich.
„Stal sa postavičkou, na ktorú sa nedalo hnevať,“ napísal vtedy americký novinár John Gunther, ktorý mapoval dianie v Európe. „Keby bol väčší, dalo by sa s ním hádať, ale ministerský predseda, veľký ako on, bol proste neodolateľný.“
Obetoval demokraciu
Boju s rozpínavými nacistami obetoval Dollfuss všetko, aj rakúsku demokraciu. Kuriózne mu k tomu pomohli jeho ďalší úhlavní nepriatelia, sociálni demokrati. V čase štrajku železničiarov parlament hlasoval o vládnych protištrajkových opatreniach, ktoré nakoniec opozícia odmietla väčšinou jediného hlasu. Vzápätí sa ukázalo, že pri takom dôležitom hlasovaní si musel jeden z poslancov sociálnych demokratov odskočiť, a tak mal za neho hlasovať kolega, ktorý však odovzdal dva hlasy so svojím menom. Predseda parlamentu a a jeho dvaja podpredsedovia odstúpili a Dollfuss to využil.
V marci 1933 parlament rozpustil. Rakúsko sa stalo autoritatívnou diktatúrou, doma silne orientovanou na katolícku cirkev a vonku na Mussoliniho Taliansko a Maďarsko.
Kancelár vládol pomocou dekrétov, zaviedol stanné právo a trest smrti. Zakázal nacistickú NSDAP, komunistickú stranu a po socialistickej revolúcii, ako nazval ozbrojený odpor časti sociálnych demokratov vo februári 1934, zakázal aj ich. Podľa historika Petra Hümera mala diktatúra Dollfussovi pomôcť udržať sa pri moci. Vo voľbách by bola jeho vláda určite prehrala. Dollfuss voľby nepripustil. Vytvoril stavovský, teda autoritatívny štát, rozdelený na stavovské korporácie, ktoré nemohli navrhovať zákony, iba ich schváliť alebo zamietnuť.
Nechali ho vykrvácať
Prvý pokus o atentát v októbri 1933 nevyšiel, ten druhý áno. Niekoľko desiatok mužov vtedy obsadilo rozhlas a úrad kancelára. Mali rozkaz zastreliť Dollfussa a dosadiť vopred dohodnutého politika. Nie je jasné, či výstrel padol náhodne, alebo úmyselne. Dollfussa zranil na krku, ale pučisti ho nechali vykrvácať. Zomrel o tri hodiny neskôr.
Puč sa však nepodaril. Armáda sa nepridala k nacistom a do úradu nedorazil nový kancelár, ktorý to na poslednú chvíľu vzdal. Nacistov popravili, medzi nimi aj Otta Planetta, ktorý Dollfussa zastrelil. Zomieral so slovami Heil Hitler.
Hitler musel dať od Rakúska ruky preč, pretože na hranice poslal vojská Mussolini. Čo sa nepodarilo v roku 1934, bolo dokonané v roku 1938, keď bolo Rakúsko pripojené k Nemecku.
