SME
Utorok, 7. júl, 2020 | Meniny má OliverKrížovkyKrížovky
ĽUDIA A UDALOSTI

Banič, Štefan

Padák navrhovali a zdokonaľovali mnohí. O jeho vznik sa významne zaslúžil aj slovenský rodák Štefan Banič. Americký patent na svoj vynález získal pred 95 rokmi, 25. augusta 1914.

Baničov padák.Baničov padák. (Zdroj: WIKIMEDIA)



Štefan Banič

Narodil sa 23. novembra 1870 v Neštichu.
Do USA odišiel za prácou.
3. júna 1914 padák sám vyskúšal.
25. augusta 1914 získal patent na padák.
Zomrel 2. januára 1941.
„Nech je známe, že ja, Stephan Banič, pôvodom z rakúsko­uhorského cisárstva, usadený v Greenville, okres Mercer, štát Pennsylvánia, vynašiel som isté nové účelné zlepšenie padákov, o čom podávam v nasledujúcom podrobné vysvetlenie.“

Tak znel úvod k patentovej prihláške Štefana Baniča, napísanej perfektnou angličtinou. Nasledovali technické nákresy a podrobný opis konštrukcie nového skladacieho padáka. Pripevňoval sa okolo hrudníka a fungoval na princípe dáždnika pokrytého hrubým plátnom.

Banič prednosti svojho padáka údajne sám ukázal v júni 1914 zoskokom zo 41-poschodového washingtonského mrakodrapu. Iné zdroje sa zmieňujú o pätnástich poschodiach a o možnej spolupráci s Františkom Jankovičom z Klčovian pri Trnave, ktorý vyštudoval v USA a na padáku tiež pracoval a skákal s ním. O Baničovom živote totiž nie je veľa dôveryhodných záznamov.

Rád menil staré veci

V každom prípade americká patentová listina číslo 1108484 uznala jeho prvenstvo na území USA, vyhovela jeho zákonným požiadavkám a konštatovala, že Štefan Banič má nárok na príjmy z vynálezu počas sedemnástich rokov.

Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu (dnes Smolenice) pri Trnave v rodine roľníka. Mal iba základnú školu. Najskôr ho zamestnával na poli gróf Pálffy, no Banič, ktorý rád vymýšľal nové veci, sa dostal do problémov pre snahu zlepšovať podmienky spolupracovníkov aj občanov Smoleníc. Preto pole opustil, vyučil sa za murára a pracoval na stavbe Smolenického zámku.

Padáky dnes. FOTO SME - TOMÁŠ PROKOPČÁK

V roku 1907 odišiel za lepším zárobkom do USA. Živil sa príležitostnými prácami na farmách a v baniach a nakoniec sa usadil v mestečku Greenville v Pennsylvánii, kde pracoval v strojárskom závode. Našiel si čas aj na štúdium večernej technickej školy.

Padák pre letcov

Začiatkom 20. storočia sa darilo Wilburovi a Orwillovi Wrightovcom lietať na ľahkých zázračných strojoch čoraz ďalej. Banič, ktorý úspechy oboch bratov sledoval a obdivoval, začal uvažovať, ako by sa mohol letec zachrániť pri nehode.

Padák nebol nový nápad, navrhol ho už v roku 1483 renesančný génius Leonardo da Vinci na únik z horiacich budov. V roku 1797 si nechal patentovať padák Francúz Jean Garnerin. Vyrobil ho z hodvábu, vystužil drevenými žrďami a zoskočil z výšky 700 metrov z balóna. Padák zdokonaľovali aj Jacques Montgolfier a Jean Blanchard.

Banič vedel, že letci potrebujú padák, ktorý by nezaberal veľa miesta, nebol by ťažký a dal by sa ľahko ovládať. Vymyslel sústavu rebrových tyčiek a niekoľkých nosných pružín, pomocou ktorých sa padák otváral. Tyčka a pružiny umožňovali meniť nosnú plochu, regulovať rýchlosť klesania a pristáť na vhodnom mieste.

Štefan Banič.

Skromný vynálezca nechcel na svojom vynáleze zbohatnúť. Za symbolickú sumu ho predal, za čo sa stal čestným členom Americkej spoločnosti na podporu letectva.

Návrat domov

V roku 1921 sa Banič vrátil do Smoleníc ako murársky majster. O niekoľko rokov sa o ňom znovu hovorilo, keď spolu s bratom Jánom a so súrodencami Vajsáblovcami a Valovcami objavili v roku 1930 podzemné chodby v jaskyni Driny pri Smoleniciach.

Zomrel 2. januára 1941 v Neštichu. Pri príležitosti výročia jeho stých narodenín mu odhalili na rodnom dome pamätnú tabuľu, pred novou budovou letiska v Bratislave odvtedy stojí jeho pamätník.

Na Stephana Baniča nezabudla ani Amerika. Dňa 25. augusta 1989 si pripomenula 75. výročie jeho vynálezu veľkolepou oficiálnou slávnosťou, prvou v USA. V pennsylvánskom mestečku Greenville si pripomenuli Baniča a jeho padák aj zástupcovia amerického letectva.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  2. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  4. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  5. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  6. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  7. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  9. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  10. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  1. Discover even more with the Spectacular Slovakia bundle offer
  2. Najviac slovenských dodávateľov vlastnej značky má COOP Jednota
  3. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  4. Nechceli ich pustiť na pozemok
  5. Užite si sedem dobrých rokov s hypotékou
  6. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  7. V Poprade pribudnú byty, Barbora už rastie
  8. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  9. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  10. Štart sezóny F1 je za dverami
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 28 466
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 26 804
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 21 237
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 16 712
  5. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 15 324
  6. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 317
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 669
  8. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 984
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 693
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 857
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minúta po minúte: Kollára budú odvolávať, návrh podal on sám

Sme rodina avizuje, že v prípade odvolania Kollára odíde z vlády.

Predseda Národnej rady Boris Kollár.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kollárovi prešlo všetko, nechápe prečo by nemal aj plagiát

Koná ako najhoršia politická sorta.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
PÍŠE PATRIK MÁJOVSKÝ

Manipulátor, plagiátor a kardiológ

Kollár si odkopíroval aj reči o rodine a srdci.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár počas brífingu ohľadom svojej diplomovej práce.

Koronavírus: Ochorením Covid-19 údajne trpí aj Bolsonaro (minúta po minúte)

V pondelok otestovali na Slovensku 873 vzoriek, dve s pozitívnym výsledkom.

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro od začiatku ochorenie Covid-19 zľahčoval.
Cynická obluda

Krajčího dvojitá galiba

Fanatizmus a proputinovská užitočná idiocia sú ako sopel a kašeľ - takmer vždy sa u nositeľa vyskytujú zároveň.

Neprehliadnite tiež