Novinári by mohli v Rusku sláviť spolu so školákmi. Vždy 1. septembra by sa mali vyhľadať a zísť sa, aby vzdali hold svojim kolegom, predchodcom a zakladateľom modernej ruskej žurnalistiky. Prvého septembra 1904 totiž založili prvú ruskú tlačovú agentúru SPTA - Sanktpeterburskú telegrafnú agentúru.
Všeobecne sa usudzuje, že Rusko na začiatku 20. storočia zaostávalo za vyspelejšími časťami Európy asi o sto rokov. Týkalo sa to i mediálnej oblasti. Priamy predok dnes svetoznámej agentúry ITAR-TASS však robil, čo mohol, aby sa svojim európskym kolegom vyrovnal.
Iniciatíva vybudovať konkurencieschopnú ruskú cársku agentúru vzišla zhora. Idea sa zrodila v hlavách ministrov zahraničia, financií a vnútra – troch najdôležitejších rezortov ruského štátu. Je zachovaný list ministra financií ministrovi zahraničia, v ktorom sa píše o „nezvratnej nutnosti nájsť spôsob uspokojenia potreby telegrafnej informačnej výmeny oslobodenej od zahraničnej kontroly“.
Zlepšiť si reputáciu
Inými, a oveľa jednoduchšími slovami, ruské impérium pochopilo, že pokiaľ o ňom a dianí na jeho území budú svet informovať zahraniční spravodajcovia iných štátov, nezostane priestor na vytváranie svojej predstavy, pre cársku propagandu, a v neposlednom rade na ovplyvňovanie más.
Prvotný popud bol však jasný – po svete sa podľa ministrov šírili „nespravodlivé lživé“ informácie o zúfalej ekonomike Ruska. Impérium si chcelo zlepšiť reputáciu, a tak cár Mikuláš II. bez okolkov v júli 1904 na dekrét o zriadení agentúry napísal vlastnou rukou: „Súhlasím“.
Sami žurnalisti sa snažili čo najviac priblížiť západným vzorom – bežnou sa stala profesia spravodajcu vlastne už v dnešnom zmysle slova. PTA si zakladala na tom, že významne rozšírila sieť svojich informátorov v rade ruských miest i v zahraničí. Aspoň až do boľševického prevratu v roku 1917 všetko smerovalo k vytvoreniu modernej agentúrnej služby.
Všetko prerušila revolúcia. Keď do budovy agentúry v Počtamtovskej ulici (Poštovej) vtrhol oddiel baltskej pechoty omámený červenými revolučnými ideami, novinári len smutne prenechali svoje miesta novej garnitúre.
Komandu velil slávny komisár vojenského revolučného výboru Leonid Stark a on poslal do sveta prvé správy o revolúcii v Rusku. Skončila sa tým jedna etapa ruskej agentúrnej žurnalistiky a začala sa nová, dlhá a veľmi smutná.
Ovládnuť mysle
Boľševici rýchlo pochopili, že ovládanie myslí tým, že sa im budú filtrovať a upravovať správy, je rovnako dôležité ako obsadenie Zimného paláca a zvrhnutie cárskeho režimu. PTA postupne celkom znásilnili a premenúvali, až v roku 1925 vznikla TASS – Tlačová agentúra Sovietskeho zväzu.
Dnešný názov – ITAR-TASS má agentúra hlavne z prestížnych a nostalgických dôvodov.
Skratka už nemá so Sovietskym zväzom nič spoločné, i keď dve „s“ by tomu napovedalo. Lebo predsa len: ITAR-TASS v každom prípade zostáva tak ako predtým, slúžkou štátu, a predovšetkým vládnej garnitúry, ktorá na prvé miesto nedáva pravdivosť a objektivitu, ale predovšetkým to, či sa správy hodia vedeniu krajiny do jej systému propagandistických poloprávd a mystifikácií.
Autor: Agentúra Epicentrum
