všetkým svojho manžela Roberta Schumanna. Trinásteho septembra uplynulo 190 rokov od jej narodenia.
Clara Schumannová
Vtedy skomponovala aj Klavírny koncert a-moll, ktorý uviedla s Lipským Gewandhaus orchestrom pod taktovkou Felixa Mendelssohna Bartholdyho. Na otcovo prianie však hrávala v lipských salónoch najnovšie diela Chopina či Webera a stretávala sa s vtedajšími významnými osobnosťami - napokon medzi jej obdivovateľov patril i Goethe.
Svadba bez otca
S Robertom Schumannom, svojím budúcim manželom, sa Clara spriatelila veľmi mladá. Bol otcovým žiakom a v ich dome aj býval. Keď otec zistil, že ich priateľstvo je čoraz vrúcnejšie, poslal Claru do Drážďan, aby ich od seba odlúčil.
Napriek tomu sa tam tajne stretávali a v deň Clariných 16 narodenín aj tajne zasnúbili. Wieck vyhlásil, že k sobášu nikdy neprivolí a rôznymi intrigami sa pokúsil vniesť medzi nich rozkol. Clarina kariéra vtedy vyvrcholila a uznávali ju v celej Európe. Koncertovala v Paríži, Berlíne, Drážďanoch i Viedni a otec začal zarábať na dcérinom talente. Snúbenci však podali žiadosť na apelačný súd, aby im povolil zosobášiť sa bez súhlasu otca. V roku 1840 sa proces skončil víťazstvom snúbencov.
Hudobná spolupráca manželov Schumannovcov bola veľmi intenzívna. Mnoho koncertov absolvovali spoločne, no ich život nebol ideálny. Clara mala uzavreté zmluvy a musela veľa cvičiť. Pri komponovaní však Schumann potreboval pokoj.
Hlavný prameň príjmov tak začal vysychať, no rodina sa z roka na rok rozrastala. Ich prvé dieťa prišlo na svet roku 1841 a do roku 1854 Clara porodila ďalších sedem detí. Napriek tomu medzi jednotlivými pôrodmi koncertovala. Schumann sa vtedy cítil osamelý opustený, takmer neschopný pracovať.
Muž v ústave
U Schumanna sa časom začali prejavovať psychické ťažkosti. Jeho stav sa nezlepšil ani po presťahovaní do Drážďan a neskôr do Düsseldorfu. Dokonca sa natoľko zhoršil, že už nemohol pracovať a raz, po silnom rozrušení, skočil z mosta do ľadových vôd Rýna. Následne sa liečil v ústave pre nervovo chorých v Endenichu.
Na odporúčanie lekárov ho Clara ani nenavštevovala.
Medzitým, aby rodinu finančne zabezpečila, koncertovala tri až štyrikrát týždenne po celej Európe. Bola prvou klavírnou virtuózkou, ktorá hrala skladby spamäti.
FOTO - LIFE/TIME
Po dvaapolročnom odlúčení muža predsa len v ústave navštívila. Do denníka si vtedy zaznamenala: „Usmial sa na mňa a s veľkou námahou, pretože už nebol schopný ovládať svoje končatiny, ma objal. Ani za všetky poklady sveta by som nedala toto objatie. Veľmi trpel.“ O dva dni, keď ho opäť prišla pozrieť, 46-ročný Schumann zomrel.
Prišla aj do Bratislavy
Po Robertovej smrti sa Clara so svojimi siedmimi deťmi presťahovala k matke do Berlína, aby aj naďalej koncertovala nielen v Európe, ale aj v Rusku. Tam sa neskôr stala členkou Petrohradskej filharmonickej spoločnosti.
Okrem niekoľkých koncertov v Prahe koncertovala aj v Bratislave. Prvý raz roku 1856 a druhý o desať rokov neskôr. Noviny Pressburger Zeitung ju predstavili ako „najväčšiu žijúcu klaviristku“. V roku 1887 v liste bratislavskému archivárovi Jánovi Batkovi vyjadrila poďakovanie za prvé uvedenie Schumannovej omše op.147.
Neskôr sa s rodinou presťahovala do Frankfurtu nad Mohanom, kde pôsobila ako profesorka na novozaloženom konzervatóriu. Starala sa tiež o manželov odkaz. Oporou jej bol jej blízky priateľ Johannes Brahms.
Posledný koncert Clara Schumannová odohrala vo Frankfurte. Keď ju začali trápiť problémy so sluchom, venovala sa výučbe žiakov a koncertom pre priateľov. Koniec všetkému spôsobil záchvat mŕtvice, zomrela 20. mája 1896.
