Traduje sa neoveriteľná príhoda. Malý chorľavý Samuel Johnson bol už ako dieťa tvrdohlavý a cieľavedomý. Keď raz meškala jeho vychovávateľka s vyzdvihnutím z vtedajšej obdoby materskej škôlky, drobný neduživý Samuel sa rozhodol, že domov dôjde sám. Cestou ho však zaujala akási mláka a štvornožky sa k nej priplazil. To už dobehla vychovávateľka, no dieťa odmietlo, aby ho nasledovala a trvalo na tom, že domov to zvládne samo.
Poznačila ho tuberkulóza
Samuel Johnson sa narodil 18. septembra 1709 v malom mestečku Lichfield v anglickom grófstve Staffordshire. Rodina pochádzala z dobrých pomerov, tie sa však zmenili na horšie, keď Samuel nemal ani tri roky.
Dodnes sa presne nevie, čo bolo príčinou tejto zmeny, no Johnsonov otec Michael aj naďalej vlastnil obchod s knihami. I keď peňazí na oficiálne vzdelanie Samuela nikdy nebolo dosť, budúci spisovateľ trávil väčšinu času práve s literatúrou.
Detstvo Samuelovi zničilo chatrné zdravie. Príčinou mohla byť vychovávateľka, ktorá údajne trpela tuberkulózou. Pravdepodobne sa od nej nakazil, dôsledkom čoho bola skrofulóza, tuberkulóza lymfatických uzlín, ktorá na jeho koži zanechala nepekné jazvy. Na istý čas ako dieťa dokonca ohluchol a na jedno oko už nikdy poriadne nevidel.
Jeho matka Sarah však - rovnako ako väčšina v tom čase nie úplne vzdelaných ľudí - verila, že podobné ochorenie dokáže vyliečiť dotyk niekoho z kráľovskej rodiny. Syna preto odviezla do Londýna, aby sa ho dotkla kráľovná Anna. Zázrak sa samozrejme neodohral a Johnson po celý život zápasil so zlým sluchom i zrakom.
Školu nedokončil
Ako mladý Johnson rástol, rozhodol sa ešte viac času tráviť medzi knihami. „Myslím, že prednášky nemôžu toľko prospieť ako čítanie kníh, z ktorých sa prednášky robia,“ napísal neskôr. Občas si síce vyšiel na dlhú prechádzku vidiekom, no najlepšie sa cítil s myšlienkami druhých. Vďaka tomu mal už ako mladík výnimočný rozhľad a svojím neformálnym vzdelaným prevyšoval väčšinu rovesníkov.
Jeho otec sa preto rozhodol, že študovať pôjde na Oxford. Johnson tam však nevydržal ani rok - príčinou bol nedostatok finančných prostriedkov.
Jeden z Johnsonových spolužiakov sa vraj nemohol pozerať na jeho obnosené šaty a zodraté topánky, a tak v noci nechal pred dverami ubytovne svoje nové topánky. Na smrť urazený a ponížený Samuel však akékoľvek prejavy charity odmietol.
Pobyt v Oxforde musel byť pre Johnsona rozčarovaním. Najmä ak si uvedomil, že nemá peniaze ani na dokončenie školy, zatiaľ čo jeho oveľa menej sčítaní a rozhľadení spolužiaci školu nielen dokončia, ale po jej absolvovaní ich čaká pohodlná kariéra.
Úspech a zadosťučinenie
Po odchode z univerzity sa Johnson pokúsil učiť, no s neveľkým úspechom. Študenti sa vysmievali jeho nervozite i následkom rôznych chorôb. V roku 1737 sa preto rozhodol odísť do Londýna, kde dúfal v dobrú prácu. Stal sa novinárom a spisovateľom na voľnej nohe, písal recenzie kníh i krátke životopisy, a ako dobový spravodajca sa zúčastnil aj na zasadaní parlamentu - zápasil tam s cenzúrou, ktorá nedovolila napísať všetko, čo na schôdzach počul.
V päťdesiatych rokoch 18. storočia Samuel Johnson konečne získal uznanie ako renomovaný autor. Oslovili ho, či by pre potreby rôznych vydavateľov, spisovateľov a nebodaj novinárov nezostavil slovník anglického jazyka. Skupina londýnskych obchodníkov s knihami mu zaň ponúkla približne tisícpäťsto libier. Práca trvala skoro deväť rokov a v roku 1755 vyšiel dvojzväzkový slovník, ktorý obsahoval 42-tisíc slov, ich použitie a vysvetlivky.
„Tá práca sa mi predĺžila až tak, že skoro všetci, ktorých som ňou chcel potešiť, sú už v hrobe,“ napísal Johnson v úvode k slovníku. Samuel sa po dokončení práce cítil nedocenený a zabudnutý, no aspoň akýmsi
zadosťučinením bolo, že Oxford mu udelil čestný univerzitný diplom a v roku 1762 mu priznali i štátnu rentu tristo libier ročne.
V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch pokračoval v písaní i získal čestný doktorát. Obdivovatelia jeho prác ho obklopili aspoň na konci jeho života. Nie však nadlho.
So slovami „ja, ktorý umieram“ zomiera Samuel Johnson 13. decembra 1784.
