Spojeným štátom mýtus národného hrdinu. James Fenimore Cooper, autor úspešného románu Posledný Mohykán, sa narodil pred 220 rokmi.
James Fenimore Cooper
Susan DeLanceyová nemohla urobiť lepšiu vec, len mu povedať: Dokáž to!
Tak nejako sa začala vo veku tridsať rokov literárna kariéra jedného z prvých významných amerických spisovateľov. Úspech knihy Vyzvedač (The Spy, 1821) z obdobia americkej vojny o nezávislosť nemohol prísť v príhodnejšom čase.
Písal o milovanej divočine
Kedysi veľmi bohatá dynastia Cooperovcov sa borila v dlhoch a James bol ako posledný z mužov zodpovedný za celú rodinu. Vravelo sa, že písal viac preto, lebo musel, ako pre ozajstné potešenie. Jeho talent je však nepopierateľný.
James Fenimore Cooper sa narodil v americkom štáte New Jersey ako jedenáste z dvanástich detí sudcu a kongresmana Williama Coopera. Už ako dieťa si užíval výhody dostatku peňazí a sociálnej prestíže. Jeho otec ako bohatý statkár nadobudol viaceré pozemky a nehnuteľnosti, ktoré mu umožnili založiť dokonca vlastné mestečko s názvom Cooperstown.
V priľahlých lesoch, v okolí rieky Hudson, strávil mladý James so svojimi bratmi detstvo. „Sú veľmi divokí a jasne potvrdzujú, že ich vychovala divočina,“ napísala o nich v denníku ich sestra Hannah.
James si rýchlo obľúbil divú prírodu, tamojších Indiánov aj otcove zásady, že s bohatstvom rastie zodpovednosť za ostatných. Keď však v roku 1803 ako trinásťročný nastúpil na pres?tížnu univerzitu Yale, prejavila sa skôr jeho divoká povaha. Po dvoch rokoch ho vyhodili pre zlé správanie a účasť v bitkách.
Cooper skrotol po smrti milovanej sestry Hannah, ktorá neprežila pád z koňa. Keď v roku 1809 zomrel aj jeho otec, rodina sa dostala do problémov. Do roku 1819 zomreli tragicky štyria jeho bratia a ťarcha odvrátenia úplného pádu dynastie ostala na pleciach mladého Jamesa.
Keď v roku 1823 prvýkrát predstavil čitateľom svojho hrdinu, bieleho zálesáka Nattyho Bumppa v knihe Priekopníci, začalo sa blýskať na lepšie časy. Pentalógia Príbehy Koženej pančuchy (Leatherstocking Tales), nazvaná podľa jelenicových nohavíc Bumppa, patrí medzi vrcholy dobrodružnej literatúry 19. storočia.
Dejovo druhú časť pentalógie, svoj najslávnejší román Posledný Mohykán, napísal mladý autor už v Európe, kam odcestoval, aby viac spropagoval svoje knihy a poskytol deťom lepšie vzdelanie.
Žil v Lyone, Paríži a Londýne, precestoval Nemecko, Taliansko a Švajčiarsko. Už vo svojich románoch Vrah (The Bravo, 1831) či Kat (The Headsman, 1833) sa Cooper kriticky pozerá na európsky feudalizmus a útočí na antirepublikanizmus rozšírený v Európe.
Pre názory sa súdil s tlačou
Cooper hájil Spojené štáty vo svojich článkoch na stránkach parížskeho denníka National, ostával však kritický k americkej kultúre a mal veľa výhrad aj proti fungovaniu demokracie vo svojej krajine.
Keď v roku 1833 po návrate do Spojených štátov napísal List svojim rodákom, v ktorom zhrnul svoje politické názory, kniha vyvolala v tlači búrlivé ohlasy. Noviny takmer denne označovali Coopera za zloducha, ktorý podrýva princípy demokracie. „Tlač, tak ako oheň, je dobrým sluhom, ale hrozným pánom,“ napísal v tom čase.
Pre ohováranie žaloval viacero novín.
Na súdoch strávil v tomto období viac času ako pri písaní. Všetky prípady však vyhral. K písaniu sa vrátil s novou vervou a jeho popularite neublížili ani posmešky od Marka Twaina.
Cooper ako bývalý námorník spísal históriu amerického vojnového námorníctva a svoje názory na politiku predstavil v knihe Americký demokrat. Písal knihu za knihou, čo prispelo k zhoršeniu jeho zdravia. Deň pred dovŕšením 62 rokov zomrel na vodnatieľku.
Cooper ako prvý skĺbil v americkej próze dobrodružný žáner s historickými reáliami a venoval sa vážne problematike Indiánov.
