SME
Piatok, 28. február, 2020 | Meniny má Zlatica
ĽUDIA A UDALOSTI

sonda Galileo

Galileo bola prvá a jediná sonda, ktorá sa stala umelou družicou Jupitera. Vďaka tomu, nasledujúc legendárne Voyagery, podrobne zmapovala najväčšiu planétu slnečnej sústavy, jej atmosféru, magnetosféru a okolie.

Jupiter a niektoré jeho mesiace pozorovala aj sonda Galileo.Jupiter a niektoré jeho mesiace pozorovala aj sonda Galileo.(Zdroj: NASA)

Na cestu sa vydala pred dvadsiatimi rokmi, 18. októbra 1989.

Nedávno sme si pripomenuli 400 rokov od chvíle, keď Galileo Galilei zamieril na oblohu ďalekohľad a objavil štyri najväčšie mesiace Jupitera - Io, Europu, Ganymedes a Kalisto. Teraz si pripomíname dvadsiate výročie štartu sondy NASA, pomenovanej po renesančnom vedcovi. Vtedy to bola najdokonalejšia, najdrahšia a najzložitejšia automatická sonda, ktorá mala slúžiť na výskum telies Slnečnej sústavy.

Čakala na svoju šancu

Cieľom expedície bolo zistiť o plynnom obrovi a jeho satelitoch oveľa viac, ako mohol so svojím jednoduchým prístrojom Galileo a ako dokázali aj sondy Voyager 1 a 2, ktoré sa k Jupiteru tiež dostali (napríklad Voayger 1 objavil pri planéte prstenec).

Američania plánovali vyslanie sondy na obežnú dráhu Jupitera od polovice sedemdesiatych rokov uplynulého storočia. Expedíciu zdržali mnohé technické problémy vrátane havárie raketoplánu Challenger v roku 1986. Sonda preto musela čakať na svoju šancu ďalšie tri roky.

Nakoniec ju do kozmu vyniesol raketoplán Atlantis. Ešte predtým však museli zodpovední pracovníci NASA absolvovať súdne konanie, v ktorom obhájili neškodnosť rádioizotopových batérií, použitých na pohon sondy.

Obsahovali totiž 25 kg rádio?aktívneho plutónia, ktoré mohlo podľa ochrancov životného prostredia pri prípadnej havárii ohroziť život na Zemi. Súd túto možnosť vylúčil.

Vyniesol ju Atlantis

Plánovaný štart Atlantisu (12. októbra) ohrozovalo okrem príliš horlivých ochranárov aj zemetrasenie v San Franciscu, blížiaci sa hurikán Hugo i technické problémy spojené najmä s umiestnením sondy na raketopláne. Atlantis sa nakoniec predsa len vzniesol a so šesťdňovým oneskorením úspešne vypustil Galilea na dlhú cestu.

Sonda letela k Jupiteru po technicky veľmi zložitej dráhe, pričom sa dvakrát vrátila k Zemi. Ešte pred záverečným priblížením k Jupiteru a vypustením prieskumného modulu, ktorý dopadol do atmosféry plynného obra, stihla sonda spolu s Hubblovým teleskopom sledovať pád kométy Shoemaker-Levy 9 v roku 1994.

Po ďalších presných manévroch vedci z letového centra JPL/NASA zaznamenali v októbri prvý vstup Galiela do magnetosféry Jupitera (ten má magnetické pole desaťkrát silnejšie ako Zem). Od 8. decembra 1995 mal Jupiter na obežnej dráhe prvú umelú družicu. Stal sa tak po Mesiaci, Marse a Venuši iba štvrtým telesom Slnečnej sústavy, ktoré sledovali pozemské prístroje z obežnej dráhy dlhší čas.

Dvakrát predĺžená misia

Pôvodnú misiu Galilea na obežnej dráhe Jupitera dvakrát predĺžili, takže namiesto plánovaných jedenástich trvala dovedna 93 mesiacov. Sonda zistila o Jupiteri a jeho mesiacoch veľa pozoruhodných vecí.

Vulkanicky najaktívnejšie teleso Slnečnej sústavy – mesiac Io - pripomína podmienky, ktoré kedysi dávno vládli na mladej Zemi. Na najmenšom mesiaci, Europe, sonda nepriamo potvrdila existenciu kvapalného oceánu pod zamrznutým povrchom. Upevnila tak jeho popredné miesto na zozname kandidátov, kde sa predpokladá existencia života. Vedcom na Zemi jej prístroje taktiež oznámili, že Ganymedes má vlastné magnetické pole, a spolu s Europou a Kalistom tesne nad povrchom aj vlastnú veľmi riedku atmosféru.

Sonda po prvý raz pozorovala oblaky amoniaku pri inej planéte, preskúmala zložité podmienky v ionizovanej atmosfére a zistila, že prstence sú z prachu, zvíreného po dopade meteoritov na povrch mesiacov, pričom najvzdialenejší prstenec je dvojitý.

Galileo neúnavne krúžil na obežnej dráhe takmer osem rokov. Pri poslednom oblete ešte meral veľkosť a množstvo častíc v priesvitnom prstenci planéty, študoval vnútorné časti magnetosféry a priblížil sa k mesiacu Amalthea. V septembri 2003 zanikol v Jupiterovej atmosfére.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vieme prví: značky prinesú do Ženevy množstvo noviniek
  2. Turecký kúpeľ hammam: Očista tela tradičným spôsobom
  3. Limitovaná ponuka Mercedes-Benz s najmodernejšími technológiami
  4. Rolls Royce medzi motorkami prichádza do Bratislavy
  5. Angličtina nielen pre maturantov
  6. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
  7. Začať investovať v mobile môžete konečne aj na Slovensku
  8. Denník SME s odznakom Nie v našej krajine
  9. Nestarnú, ale dozrievajú
  10. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  1. Jarné upratovanie s KOSITom
  2. Obdarujte vašich blízkych s darčekovými kartami VIVO! Bratislava
  3. Oslávte 25. výročie Revalidu a vyhrajte zájazd do Švajčiarska
  4. Cesta na sever Talianska je nateraz riziková, zvážte ju
  5. Turecký kúpeľ hammam: Očista tela tradičným spôsobom
  6. Modrá je dobrá. Článok IBA pre ženy
  7. Vieme prví: značky prinesú do Ženevy množstvo noviniek
  8. Rolls Royce medzi motorkami prichádza do Bratislavy
  9. Limitovaná ponuka Mercedes-Benz s najmodernejšími technológiami
  10. Môže ťa štúdium baviť?
  1. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo 15 755
  2. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii 11 450
  3. Denník SME s odznakom Nie v našej krajine 9 169
  4. Slovensko potrebuje dezinFicovať 8 325
  5. Ktorá farba je tá tvoja? 6 791
  6. Angličtina nielen pre maturantov 6 623
  7. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom 6 150
  8. Viete aké je študentské mesto na Slovensku? 5 693
  9. Rolls Royce medzi motorkami prichádza do Bratislavy 5 280
  10. Turecký kúpeľ hammam: Očista tela tradičným spôsobom 5 237

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Michala Havrana

A ty si liberál či konzervatívec? (píše Michal Havran)

Prečo je táto debata hlúpa a klamlivá.

Fotografia z utorkovej predovolebnej debaty SME s Igorom Matovičom (OĽaNO), Andrejom Kiskom (Za ľudí) a Michalom Trubanom (PS).
CYNICKÁ OBLUDA

Zásadoví politici

S nikým Fico trinástymi dôchodkami nevytrel podľahu tak, ako s Kiskom a Hlinom.

KOMENTÁR BENA CUNNINGHAMA

Panika je horšia ako koronavírus

Internet z ľudí opäť dostáva to najhoršie.

Ben Cunningham.
Katarína Danová v relácii Rozhovory ZKH.

Neprehliadnite tiež