SME
Sobota, 4. júl, 2020 | Meniny má ProkopKrížovkyKrížovky

Maxwell, James Clerk

Škót James Clerk Maxwell bol najvýznamnejším teoretickým fyzikom v období medzi Newtonom a Einsteinom.

James Clerk Maxwell je otcom elektromagnetizmu.James Clerk Maxwell je otcom elektromagnetizmu. (Zdroj: WIKIMEDIA)

Zomrel pred 130 rokmi, 5. novembra 1879.

Ak by sme chceli zhrnúť do jednej vety Maxwellovu životnú filozofiu, potom by zrejme znela: „Každé nevyužité územie treba preskúmať a urobiť tam poriadok.“ Pretože Maxwell bol jedným z prieskumníkov, ktorí dôkladne uvažovali aj o tých najmenej pravdepodobných hypotézach, zanechal výraznú stopu v mnohých oblastiach vedy.

História ho pozná predovšetkým ako fyzika, ktorý odhalil spoločný základ dvoch dovtedy oddelene žijúcich síl, elektriny a magnetizmu. Do učebníc sa zapísal svojimi dodnes platnými rovnicami a tiež ako pokračovateľ Isaaca Newtona v objavovaní základných síl prírody. Bol azda najvýznamnejším predchodcom Alberta Einsteina, ktorý sa ku koncu svojho života snažil všetky základné sily spojiť do jednej. Tým, že spojil magnetizmus s elektrinou, práve Maxwell urobil na tejto ceste prvý krok.

Skryť Vypnúť reklamu

Objavil podstatu svetla

James Clerk Maxwell sa narodil v Edinburghu 13. júna 1831. Na rozdiel od samouka Michaela Faradaya, na prácu ktorého nadviazal, dostal prvotriedne vzdelanie na najlepších univerzitách vrátane cambridgeskej Trinity College. Umožňoval mu to majetok jeho otca, právnika, majiteľa pozemkov na škótskom vidieku a obdivovateľa prírodných vied.

Už v roku 1850 Maxwell predniesol v Edinburskej kráľovskej spoločnosti prácu o rovnováhe pružných telies, v ktorej predložil originálne riešenia mnohých úloh z oblasti odporu materiálu.

O desať rokov neskôr mal odvahu spochybniť prevažujúce myslenie, že elektrina a magnetizmus sú dva rozdielne svety. Maxwell tvrdil, dokonca vyrátal, že tieto sily pôsobia spoločne a že teda ide o dve strany jednej mince. Pretože však vo svojich výpočtoch obišiel všadeprítomnú substanciu éter, v ktorý sa vtedy všeobecne verilo, jeho myšlienku považovali fyzici za absurdnú. Maxwell pokračoval vo výpočtoch, až sám na vlastné prekvapenie zistil, že rýchlosť ním predpovedanej elektromagnetickej vlny sa rovná rýchlosti svetla.

Skryť Vypnúť reklamu

Dal tak vedcom do rúk kľúč, aby pochopili podstatu záhadného javu, akým vtedy bolo svetlo: nie je to nič iné ako reťazec elektrických polí meniacich sa na magnetické.

A išiel ešte ďalej. Tvrdil, že elektrické a magnetické polia môžu synchrónne kmitať v priestore, čím sa vytvárajú elektromagnetické vlny, ktoré sa samy od seba šíria. Až desať rokov po jeho smrti existenciu týchto vĺn dokázal v dramatickom pokuse nemecký fyzik Heinrich Hertz, neskôr ocenený Nobelovou cenou.

Postupom času sa zistilo, že radar, infračervené, röntgenové či mikrovlnné žiarenie alebo rádiové vlny, či televízny signál, to všetko sú iba rôzne typy elektromagnetických vĺn predpovedaných Maxwellom.

Zaujímal ho aj Saturn

Maxwell ako prvý navrhol možnosť, že prstence Saturna sa skladajú z početných drobných „tehličiek“, nie sú teda ani pevné, ani tekuté. Toto originálne riešenie zdôvodnil tak presvedčivo, že vtedajší kráľovský astronóm sir George Eyre konštatoval: „Maxwellov traktát o prstencoch Saturna je najskvelejším uplatnením matematiky vo fyzike, aké som kedy videl.“

Skryť Vypnúť reklamu

Šírka Maxwellových záujmov bola naozaj obrovská: prispel k lepšiemu pochopeniu toho, ako oko vníma farby, stál pri zrode štatistickej fyziky, podieľal sa na založení Cavendishovho laboratória v Cambridgei, ktoré bolo dlho oporou britskej fyziky.

Jeho najvýznamnejšou prácou bolo dielo z roku 1873 o elektrine a magnetizme, v ktorom zhrnul svoje poznatky a dal im presný matematický tvar. Bola to najväčšia zmena fyzikálneho pohľadu na svet od čias Isaaca Newtona.

Ani sa nechce veriť, koľko Maxwell stihol za 48 rokov života. No až do konca bol neuveriteľne pracovitý. Ešte aj potom, keď sa dozvedel, že má rakovinu žalúdka v pokročilom štádiu, pokračoval v písaní populárnej knihy o elektrine.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  3. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  4. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  6. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  8. Najrýchlejší dopravný prostriedok je bicykel
  9. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  10. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave
  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  3. Štart sezóny F1 je za dverami
  4. Predajne Terno a KRAJ znižujú ceny desiatok produktov
  5. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie
  6. Tesco pomôže ľuďom v núdzi ešte viac
  7. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  8. Hrdinovia bez potlesku
  9. Odvezte sa Ľadovým expresom spoznávať juh Slovenského raja
  10. Herec a dabér Pavel Soukup: můj test autokamery Mio MiVue 798
  1. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 19 724
  2. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 16 873
  3. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 13 514
  4. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 13 335
  5. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 903
  6. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 234
  7. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 10 232
  8. Južný Cyprus: skvelá dovolenka až do skorej jesene 9 858
  9. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 9 545
  10. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme 8 944
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež