SME
Utorok, 7. júl, 2020 | Meniny má OliverKrížovkyKrížovky
ĽUDIA A UDALOSTI

Skácel, Jan

Normalizačné roky ho vytlačili na okraj literatúry: do samizdatu a exilových vydaní. V Československu bolo jeho meno až do 80. rokov na indexe. Napriek tomu jeho básne prežili vďaka láske jeho čitateľov. Bol básnikom Moravy a Moravanov. Jeho verše však ak

Básnik Jan Skácel publikoval verše aj v samizdate.Básnik Jan Skácel publikoval verše aj v samizdate. (Zdroj: ARCHÍV ČTK)

o prví ocenili kritici v zahraničí. Zajtra uplynie 20 rokov od smrti českého básnika Jana Skácela.

Jan Skácel

Narodil sa 7. februára 1922.
Stal sa šéfredaktorom kultúrnej revue Host do domu. Po roku 1969 nesmel publikovať.
Zomrel 7. novembra 1989.

Zbojník nesúci kríž. Takto videl Jana Skácela český literárny kritik Jiří Opelík, ktorý týmito slovami zložil poctu brnianskemu básnikovi na jeho pohrebe, len dva dni predtým, ako začal na Národnej triede v Prahe zvoniť umieračik komunistickému režimu. Režimu, ktorý spisovateľov, akým bol aj Skácel, nemohol ani cítiť. Neohýbali totiž svoje verše podľa pravítka socialistického realizmu a ich poézia smrdela viac úprimnou človečinou ako ideológiou.

Po normalizácii ich preto cenzori vykázali zo súdobej českej literatúry. Po zbierke Metličky z roku 1968 čakali Skácelovi čitatelia na ďalšiu jeho knižku dlhých trinásť rokov. A aj keď Skácelovi v roku 1981 dovolili opäť publikovať, tak iba v brnianskom Bloku. Básnik však dovtedy publikoval v samizdate a jeho exilové knihy Chyba broskví (1978, Toronto) a Oriešky pre čierneho papagája (1980, Hamburg) sa nakoniec dočkali aj vydania v Československu pod názvom Nádej s bukovými krídlami.

Pekná ľudová pieseň

Napriek snahe ideologických kritikov na čele s Ladislavom Štollom poprieť jeho dielo, Skácel ostal hlboko zapísaný v povedomí českého čitateľa, obzvlášť na Morave. Jeho báseň Poďakovanie, ktorú zhudobnil moravský muzikant Jura Pavlica, poznajú na Morave naspamäť. „Keď som tú pesničku počul prvýkrát, myslel som si, že je to pekná moravská ľudová,“ napísal český novinár Robert Tamchyna.

Jan Skácel bol s Moravou bytostne spätý. Narodil sa 7. februára 1922 vo Vnorovoch pri Strážniciach do rodiny učiteľa. Študoval na gymnáziu v Břeclavi, odkiaľ prešiel do Brna, kde v roku 1941 zmaturoval. To už mal za sebou prvé uverejnené básne v Študentskom časopise. Cez vojnu bol na základe výnosu o totálnom nasadení jeho ročníka odvelený na stavby do Rakúska.

Po skončení vojny vyštudoval filozofiu na Masarykovej univerzite a zamestnal sa ako kultúrny redaktor v brnianskych novinách Rovnosť.

Keď v roku 1953 nastupoval do literárnej redakcie rozhlasu v Brne, ešte stále nemal vydanú knihu. Jeho prvá zbierka Koľko príležitostí má ruža (1957) ho už predstavila ako vyzretého autora. Do roku 1963, keď sa stal šéfredaktorom časopisu Hosť do domu, stihol vydať ešte ďalšie dve zbierky.

Zákaz publikovať

V šesťdesiatych rokoch Skácel posúva svoju poéziu bližšie k baladickosti a folklóru a prechádza od voľného verša k viazanému. Píše recenzie pre Československý rozhlas a rozprávky pre deti. Jeho rozbeh však zastavili augustové udalosti roku 1968.

O rok neskôr komunisti zakázali vydávanie časopisu Hosť do domu a Skácel ako jeho šéfredaktor už nesmel publikovať. Jeho poézia však prežívala v samizdatových výtlačkoch.

Skácel sa dlho bránil označeniu básnik ticha. Pravdou však je, že jeho verše vznikali v samote autora, ktorého oficiálna moc vylúčila z verejného priestoru. Aj preto sa tak utiekal k prírode, k rodnej Morave.

Z jeho strohých, často krátkych a jednoduchých básní cítiť existenciálnu úzkosť, ktorá vyplývala aj z jeho túžby po mravnosti a slušnosti, ktorú komunisti po roku 1968 pošliapali spolu s umeleckou slobodou.

Skácel si dokázal vo svojich básňach na malom priestore vystačiť s jednou silnou metaforou a pritom neprísť o čaro okamihu, v poézii takého prchavého. Báseň podľa neho oživovala v ľuďoch dobro.

„Odrazu je v nás príliš z človeka,“ napísal v básni Malá nádraží. Milan Kundera o jeho poézii napísal, že je dôkazom toho, ako je čeština pre neho nenahraditeľná. „Keď sa zamyslím nad otázkou, čo ma najviac k češtine pripútava, mám na túto otázku jednoduchú odpoveď: Sú to verše Jana Skácela,“ napísal Kundera.

Ocenený až po smrti

Skácela, ktorý sa v 80. rokoch popri dvoch vynikajúcich zbierkach básní Odlievanie do strateného času a Kto pije potme víno vrátil k písaniu pre deti, ocenili v roku 1989 dvomi významnými európskymi literárnymi cenami. Slovinci mu odovzdali cenu Vilenica 89 a v Taliansku si zase prevzal Petrarkovu cenu. V Česku bol oficiálne ocenený až po smrti.

V populárnom rozhlasovom programe Proustovský dotazník Skácel s humorom na otázku, aký je jeho ideál pozemského šťastia, odpovedá stroho: „Natáhnout se pod černý bez.“ Skácel, ktorý zomrel v novembri 1989 ešte predtým, ako by sa dožil pádu komunizmu, práve pre toto jednoduché vnímanie šťastia zažil pád režimu oveľa skôr. Dožila sa ho jeho poézia.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  2. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  4. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  5. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  6. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  7. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  9. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  10. Najrýchlejší dopravný prostriedok je bicykel
  1. Discover even more with the Spectacular Slovakia bundle offer
  2. Najviac slovenských dodávateľov vlastnej značky má COOP Jednota
  3. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  4. Nechceli ich pustiť na pozemok
  5. Užite si sedem dobrých rokov s hypotékou
  6. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  7. V Poprade pribudnú byty, Barbora už rastie
  8. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  9. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  10. Štart sezóny F1 je za dverami
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 28 466
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 26 804
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 21 237
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 16 712
  5. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 15 324
  6. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 317
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 669
  8. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 984
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 693
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 857
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minúta po minúte: Kollára budú odvolávať, návrh podal on sám

Sme rodina avizuje, že v prípade odvolania Kollára odíde z vlády.

Predseda Národnej rady Boris Kollár.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kollárovi prešlo všetko, nechápe prečo by nemal aj plagiát

Koná ako najhoršia politická sorta.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
PÍŠE PATRIK MÁJOVSKÝ

Manipulátor, plagiátor a kardiológ

Kollár si odkopíroval aj reči o rodine a srdci.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár počas brífingu ohľadom svojej diplomovej práce.

Koronavírus: Ochorením Covid-19 údajne trpí aj Bolsonaro (minúta po minúte)

V pondelok otestovali na Slovensku 873 vzoriek, dve s pozitívnym výsledkom.

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro od začiatku ochorenie Covid-19 zľahčoval.
Cynická obluda

Krajčího dvojitá galiba

Fanatizmus a proputinovská užitočná idiocia sú ako sopel a kašeľ - takmer vždy sa u nositeľa vyskytujú zároveň.

Neprehliadnite tiež