SME
Utorok, 7. júl, 2020 | Meniny má OliverKrížovkyKrížovky

Andrić, Ivo

Jeho život bol zložitý. Z chudobných bosnianskych pomerov sa prebil až do veľkého sveta, no svoj „orient v Európe“, Bosnu a Chorvátsko, si nosil všade so sebou. Kronikár balkánskej tmy Ivo Andrić.

Ivo Andrić získal Nobelovu cenu za literatúru.Ivo Andrić získal Nobelovu cenu za literatúru. (Zdroj: WIKIMEDIA)

Jeho život bol zložitý. Z chudobných bosnianskych pomerov sa prebil až do veľkého sveta, no svoj „orient v Európe“, Bosnu a Chorvátsko, si nosil všade so sebou. Kronikár balkánskej tmy Ivo Andrić zomrel pred 35 rokmi.

Ivo Andrić

Narodil sa v Travniku 9. 10. 1892.
Štúdiá ukončil doktorátom zo slavistiky.
Pracoval v diplomatických službách.
Zomrel v Belehrade 13. 3. 1975.

Ivo Andrić sa narodil v chudobnej rodine. Keďže sa v relatívne mladom veku stal polosirotou, načas sa ho ujala rodina otcovej sestry vo Vyšehrade. Tam mohol chodiť do školy a v dobrých podmienkach bojovať s tuberkulózou.

Lepšie prostredie však mladík nevyužil len na svoje vzdelávanie. Stal sa členom nacionalistického hnutia Mladá Bosna a bojovníkom proti Rakúsko-Uhorsku. Keď sa dozvedel o atentáte na Františka Ferdinanda, ihneď sa vrátil do Splitu, kde ho však rovno zatkli a uväznili. Tam začal písať básne v próze.

V diplomacii

Po prepustení z väzenia žil v Záhrebe, no nebol spokojný s tamojšou situáciou, a s pomocou priateľov, najmä svojho profesora Alaupovića, ktorý mu často pomáhal, sa mu podarilo získať miesto na ministerstve.

V Belehrade ho prijali veľmi srdečne. Talentovaný spisovateľ si našiel priateľov medzi podobnými, napríklad Miloša Crnjanského, s ktorým sedávali v kaviarni Moskva, priamo v centre mesta.

V tom čase odštartovala aj Andrićova diplomatická kariéra: od Vatikánu cez Bukurešť, Paríž, Madrid či Brusel. Medzi misiami pracoval ako námestník ministra a býval v hoteli Excelsior a vo voľnom čase písal.

V diplomatických službách Andrića zastihla aj 2. svetová vojna. V roku 1939 sa stal veľvyslancom v Berlíne a vďaka svojim stykom v Nemecku zachránil pred koncentračnými tábormi množstvo vedcov a intelektuálov, najmä poľských. No už o dva roky ponúkol vláde svoju demisiu, pretože mnohé rokovania s Nemcami viedla mimo neho.

Čas na písanie

Hoci bol Andrić penzionovaný, penziu prevziať odmietol a nasťahoval sa do podnájmu, kde písal apely proti okupantom. Aj keď nikto nechcel vydávať jeho diela, písal ďalej. Vznikli tak texty ako Travnická kronika, Most na Drine či Slečna.

Ocenenia sa však Andrić dočkal. Po ukončení vojny získal najmä francúzske a poľské vyznamenania. Stal sa členom Juhoslovanskej akadémie vied, prezidentom Združenia juhoslovanských spisovateľov, prednášal a cestoval po svete. Vstúpil však aj do komunistickej strany, konečne si našiel prvý vlastný byt a v šesťdesiatke sa aj oženil.

V roku 1961 sa veľa vecí zmenilo. Andrić dostáva „za epickú silu, ktorou formoval motívy a osudy z dejín svojej krajiny“, Nobelovu cenu za literatúru. Ocenenie vzbudilo veľký záujem o jeho diela a opäť veľa cestoval.

Vtedy upriamil svoju literárnu pozornosť na bizarnú krajinu topiacu sa v iracionalizme, náboženských animozitách a citových výbuchoch, najviac v oblasti erotiky. Iné však bolo, že k tomu zvolil štýl klasického realizmu 19. storočia.

Posmrtná polemika

Na sklonku života však už mal Andrić problémy so zdravím. Chorľavému spisovateľovi nepomohli ani nemocnice či sanatóriá. V roku 1975 zomiera. Dva roky predtým napíše v básni, že celý život hľadal miesto, „kde by som napokon našiel, čo som tu vždy márne hľadal: široké priestranstvo, otvorený horizont a trochu slobodného nadýchnutia“.

Po Andrićovej smrti nastala vášnivá debata o jeho diele. Predtým nedotknuteľný autor, Chorvát a katolík, totiž opisoval bosnianskych moslimov ako „Turkov“ a Ázijcov, no s výčitkami za ich vlastné poturčenie. Okrem toho mu vyčítali zastaranosť a ploché zobrazovanie.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  2. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  4. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  5. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  6. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  7. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  9. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  10. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  1. Discover even more with the Spectacular Slovakia bundle offer
  2. Najviac slovenských dodávateľov vlastnej značky má COOP Jednota
  3. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  4. Nechceli ich pustiť na pozemok
  5. Užite si sedem dobrých rokov s hypotékou
  6. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  7. V Poprade pribudnú byty, Barbora už rastie
  8. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  9. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  10. Štart sezóny F1 je za dverami
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 26 873
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 26 742
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 21 152
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 16 633
  5. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 15 898
  6. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 356
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 616
  8. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 986
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 740
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 905
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Cynická obluda

Krajčího dvojitá galiba

Fanatizmus a proputinovská užitočná idiocia sú ako sopel a kašeľ - takmer vždy sa u nositeľa vyskytujú zároveň.

Minúta po minúte: Kollára budú odvolávať, návrh podal on sám

Sme rodina avizuje, že v prípade odvolania Kollára odíde z vlády.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kollár chce, aby parlament legitimizoval plagiátorstvo

Koná ako najhoršia politická sorta.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
PÍŠE PATRIK MÁJOVSKÝ

Manipulátor, plagiátor a kardiológ

Kollár si odkopíroval aj reči o rodine a srdci.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár počas brífingu ohľadom svojej diplomovej práce.

Neprehliadnite tiež