Andrić, Ivo

Jeho život bol zložitý. Z chudobných bosnianskych pomerov sa prebil až do veľkého sveta, no svoj „orient v Európe“, Bosnu a Chorvátsko, si nosil všade so sebou. Kronikár balkánskej tmy Ivo Andrić.

Ivo Andrić získal Nobelovu cenu za literatúru.(Zdroj: WIKIMEDIA)

Jeho život bol zložitý. Z chudobných bosnianskych pomerov sa prebil až do veľkého sveta, no svoj „orient v Európe“, Bosnu a Chorvátsko, si nosil všade so sebou. Kronikár balkánskej tmy Ivo Andrić zomrel pred 35 rokmi.

Ivo Andrić

Narodil sa v Travniku 9. 10. 1892.
Štúdiá ukončil doktorátom zo slavistiky.
Pracoval v diplomatických službách.
Zomrel v Belehrade 13. 3. 1975.

Ivo Andrić sa narodil v chudobnej rodine. Keďže sa v relatívne mladom veku stal polosirotou, načas sa ho ujala rodina otcovej sestry vo Vyšehrade. Tam mohol chodiť do školy a v dobrých podmienkach bojovať s tuberkulózou.

Lepšie prostredie však mladík nevyužil len na svoje vzdelávanie. Stal sa členom nacionalistického hnutia Mladá Bosna a bojovníkom proti Rakúsko-Uhorsku. Keď sa dozvedel o atentáte na Františka Ferdinanda, ihneď sa vrátil do Splitu, kde ho však rovno zatkli a uväznili. Tam začal písať básne v próze.

V diplomacii

Po prepustení z väzenia žil v Záhrebe, no nebol spokojný s tamojšou situáciou, a s pomocou priateľov, najmä svojho profesora Alaupovića, ktorý mu často pomáhal, sa mu podarilo získať miesto na ministerstve.

V Belehrade ho prijali veľmi srdečne. Talentovaný spisovateľ si našiel priateľov medzi podobnými, napríklad Miloša Crnjanského, s ktorým sedávali v kaviarni Moskva, priamo v centre mesta.

V tom čase odštartovala aj Andrićova diplomatická kariéra: od Vatikánu cez Bukurešť, Paríž, Madrid či Brusel. Medzi misiami pracoval ako námestník ministra a býval v hoteli Excelsior a vo voľnom čase písal.

V diplomatických službách Andrića zastihla aj 2. svetová vojna. V roku 1939 sa stal veľvyslancom v Berlíne a vďaka svojim stykom v Nemecku zachránil pred koncentračnými tábormi množstvo vedcov a intelektuálov, najmä poľských. No už o dva roky ponúkol vláde svoju demisiu, pretože mnohé rokovania s Nemcami viedla mimo neho.

Čas na písanie

Hoci bol Andrić penzionovaný, penziu prevziať odmietol a nasťahoval sa do podnájmu, kde písal apely proti okupantom. Aj keď nikto nechcel vydávať jeho diela, písal ďalej. Vznikli tak texty ako Travnická kronika, Most na Drine či Slečna.

Ocenenia sa však Andrić dočkal. Po ukončení vojny získal najmä francúzske a poľské vyznamenania. Stal sa členom Juhoslovanskej akadémie vied, prezidentom Združenia juhoslovanských spisovateľov, prednášal a cestoval po svete. Vstúpil však aj do komunistickej strany, konečne si našiel prvý vlastný byt a v šesťdesiatke sa aj oženil.

V roku 1961 sa veľa vecí zmenilo. Andrić dostáva „za epickú silu, ktorou formoval motívy a osudy z dejín svojej krajiny“, Nobelovu cenu za literatúru. Ocenenie vzbudilo veľký záujem o jeho diela a opäť veľa cestoval.

Vtedy upriamil svoju literárnu pozornosť na bizarnú krajinu topiacu sa v iracionalizme, náboženských animozitách a citových výbuchoch, najviac v oblasti erotiky. Iné však bolo, že k tomu zvolil štýl klasického realizmu 19. storočia.

Posmrtná polemika

Na sklonku života však už mal Andrić problémy so zdravím. Chorľavému spisovateľovi nepomohli ani nemocnice či sanatóriá. V roku 1975 zomiera. Dva roky predtým napíše v básni, že celý život hľadal miesto, „kde by som napokon našiel, čo som tu vždy márne hľadal: široké priestranstvo, otvorený horizont a trochu slobodného nadýchnutia“.

Po Andrićovej smrti nastala vášnivá debata o jeho diele. Predtým nedotknuteľný autor, Chorvát a katolík, totiž opisoval bosnianskych moslimov ako „Turkov“ a Ázijcov, no s výčitkami za ich vlastné poturčenie. Okrem toho mu vyčítali zastaranosť a ploché zobrazovanie.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  6. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  7. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Najkrajšie americké národné parky 13 641
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 11 650
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 7 019
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 252
  5. Vizuálny smog je problém 2 997
  6. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 775
  7. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 703
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 385
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 631
  10. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 € 1 387

Hlavné správy zo Sme.sk

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Je leto, v koalícii si nevedia prísť na meno

Ako sa vyvíjali vzťahy medzi SNS a Most-Híd.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Aj Rusi boli okupovaní, už si to len priznať

Patrili k najväčším obetiam boľševickej diktatúry.

AUTORSKÁ STRANA MICHAELY TERENZANI

Tých, ktorí odišli, svet prijal s otvorenou náručou

Aké by to bolo, len tak sa zbaliť?

Neprehliadnite tiež